Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 11P/305/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616203660
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Dobiášová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:8616203660.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti

M.: P., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. X.X.XXXX, obe deti bytom u matky, zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky
D. M., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, F., zastúpenej Mgr. Romanou Mravíkovou, advokátkou, so sídlom
Advokátskej kancelárie Štefánikova tr. 15, Nitra a otca A. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XX, okres J.,
v konaní začatom z úradnej moci súdu vo veci zníženia výživného zo strany otca na maloleté deti takto

r o z h o d o l :

J. výživné zo strany otca na maloleté deti M.: P., nar. XX. XX. XXXX a R., nar. XX. XX. XXXX neznižuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnému súdu Košice I bol dňa 18.9.2016 doručený návrh otca detí na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým otec detí požadoval zníženie výživného na maloleté deti M.: P. a R., následne vec
postúpil Okresnému súdu Svidník a ten vec postúpil na základe uznesenia o prenesení miestnej
príslušnosti5P/31/2016-14zodňa6.9.2016OkresnémusúduNitra.Keďženaposledyvovecirozhodoval
Okresný súd Svidník v konaní 2P/103/2012-82 dňa 25.9.2013 a bola založená jeho miestna príslušnosť.
Následne uvedený súd zistil, že matka s maloletými deťmi býva v prenajatom byte v F. na R. XX, teda
v obvode Okresného súdu Nitra.
2.Okresný súd Nitra uznesením č. k. 11P/305/2016-28 zo dňa 11.11.2016 zamietol návrh otca detí na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec detí požadoval zníženie výživného na maloleté deti a
uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.2.2017.
3.Súd súčasne dňa 11.11.2016 z úradnej moci uznesením začal konanie o zníženie výživného na
maloleté deti, ktoré uznesenie doručil všetkým účastníkom konania.
4.Otec detí na pojednávaní pred súdom uviedol, že medzičasom bol prepustený z VTOS, v ktorom bol
z dôvodu zanedbania povinnej výživy. Potvrdil, že má ešte ďalšie dve deti, ktoré pochádzajú z jeho
mimomanželského vzťahu a majú rôzne matky a na tieto deti má on určené výživné 100 eur mesačne a

50 eur mesačne, ktoré neplatí. Vyjadril sa, že pred nástupom do VTOS pracoval cez pracovnú agentúru
ako skladník v Bille a zarábal 13000 CZK /505,74 eur/ a dostal výpoveď. Vrátil sa na Slovensko a
pracovať nezačal, pretože išiel do VTOS a bol odsúdený na 18 mesiacov. Následne bol prepustený na
podmienku a VTOS ukončil 22.11.2016. Vyjadril sa, že si našiel prácu ako barman v Sobranciach a má
príjem 360 eur mesačne v čistom. Vyjadril sa, že je nemajetný a býva v prenájme v jednej izbe. Potvrdil,
že s maloletými deťmi sa nestretáva. Výživné požadoval znížiť u P. na 40 eur mesačne a u R. tiež na
40 eur mesačne. Uviedol, že pomery na stranách detí nepozná.

5.Otec detí sa nedostavil na ďalšie pojednávanie, ktoré súd vo veci nariadil, pričom jeho termín zobral
na vedomie. Súd s poukazom na ustanovenie § 31 CMP pokračoval v konaní bez jeho prítomnosti a
následne na uvedenom pojednávaní dňa 11.10.2017 v tejto právnej veci aj rozhodol.6.Matka maloletých detí na pojednávaní pred súdom uviedla, že otec na výživu detí neplatí. Ona sa stará
o obe deti a pomáha jej jej priateľ, bez ktorého pomoci by situáciu nezvládla. Uviedla , že P. medzičasom
navštevuje už štvrtý ročník ZŠ a R. tretí ročník ZŠ. Vyjadrila sa tiež k výdavkom, ktoré na maloleté deti

má a k ich zdravotnému stavu. Uviedla, že je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi 150 eur
mesačne. Poukázala na to, že jej priateľ pracuje na živnosť s príjmom okolo 1800 eur mesačne, pomáha
jej zvládnuť finančnú situáciu. Uviedla, že biologický otec sa o deti nezaujíma. Matka vyjadrila nesúhlas
so znížením výživného na maloleté deti v konečnom návrhu.
7.Právna zástupkyňa matky detí v konečnom návrhu požadovala, aby súd nepristúpil ku zníženiu

výživného na maloleté deti, eventuálne ponechala na zváženie súdu prípadné zvýšenie výživného na
deti. Požadovala tiež náhradu trov konania v tejto právnej veci.
8.Kolízny opatrovník uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nesúhlasí so znížením výživného
zo strany otca na deti, nakoľko otec sa veľmi nezodpovedne stavia k plneniu si vyživovacej povinnosti
a pomery na stranách detí sa od poslednej úpravy výživného zmenili.
9.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, oboznámil žiadosť otca o nariadenie

neodkladného opatrenia /NO/, uznesenie OS Svidník o ustanovení opatrovníka, rozsudok OS Svidník
2T/92/2014-258 zo dňa 3.3.2015, uznesenie OS Nitra o zamietnutí návrhu otca na nariadenie NO,
uznesenie OS Nitra o začatí konania o zníženie výživného na mal. deti, správy REGOB, správy Sociálnej
poisťovnekosobeotca,plnomocenstvoprePZmatky,správuUVTOSPrešov,správaORPZMichalovce
k aktuálnemu pobytu otca, rodné listy mal. detí, potvrdenia o návšteve škôl deťmi, potvrdenie UPSVaR

Nitra k evidencii matky, potvrdenie o výplate dávky v hmotnej núdzi matke, potvrdenie o výplate Pnd
matke, potvrdenie o výplate náhradného výživného matke, doklady preukazujúce výdavky u detí, zmluvu
o prenájme u matky, výpisy z účtu priateľa matky, doklady preukazujúce výdavky súvisiace s bývaním
na strane matky a jej priateľa, správu bývalého zamestnávateľa otca Aldan s.r.o., potvrdenie k príjmu
matky, spis OS Svidník sp. zn. 2P/103/2012 a zistil tento skutkový a právny stav veci.

10.Vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti M.: P. a R. bola naposledy upravená rozsudkom
Okresného súdu Svidník č. k. 2P/103/2012-82 zo dňa 25.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
8.11.2013. Citovaným rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník č. k. 7C/105/2010-65
zo dňa 26.9.2011 v časti o výživnom a to tak, že zvýšil výživné zo strany otca A. M., nar. XX.X.XXXX na
maloletú P. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté

dieťa na sumu 50 eur mesačne a na maloletú R. M., nar. X.X.XXXX zo sumy 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 40 eur mesačne počnúc od 1.10.2012. Svoje
rozhodnutie odôvodnil v tom čase stavom, že došlo k výraznej zmene na strane maloletých detí, ktoré
sú vekovo staršie a vyžadujú oveľa väčšie náklady na výchovu či výživu. Zároveň aplikoval ustanovenie
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine druhá veta a prihliadol na skutočnosť, že povinný - otec detí sa vzdal

bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, nakoľko z dohody o rozviazaní pracovného pomeru
nie je zrejmé z akého dôvodu bol pracovný pomer skončený. Preto pri určení výšky výživného na deti
vychádzal zo zárobku, ktorý otec dosiahol vo firme Grafton Recruitment v Plzni a zvýšil výživné zo
strany otca na maloleté deti ako uviedol vo výrovej časti svojho rozsudku. Jeho priemerný mesačný čistý
zárobok u uvedeného bývalého zamestnávateľa činil 9500 CZK /369,58 eur/.

11.V súčasnej dobe je otec maloletých detí podľa jeho vyjadrenia zamestnaný u zamestnávateľa E. P.
na pozícii barmana. Takto sa pracovne zaradil potom ako ukončil výkon trestu odňatia slobody, z ktorého
bol prepustený na podmienku 22.11.2016. Podľa jeho vyjadrenia má príjem na hodinu 2,33 eur a iný
príjem nemá. Mesačne zarobí 360 eur v čistom, pričom pracovisko má v J.. Vzdelanie dosiahol na SPŠ
stavebnej s maturitou, ale v uvedenom dobre nikdy nepracoval. Podľa jeho vyjadrenia nevlastní žiadne

nehnuteľnosti ani motorové vozidlo a motorové vozidlo ani žiadne nepoužíva. Nemá žiadne problémy v
zdravotnom stave. Býva v obci Z. v rodinnom dome u jeho známeho A. P., kde má prenajatú jednu izbu a
platí za to vrátane energií a vody 50 eur mesačne. Bývanie má vzdialené od pracoviska 4 km a do práce
chodí autobusom, pričom cestovné uhrádza asi 20 eur mesačne. Má ďalšie vyživovacie povinnosti k
maloletému J. D., ktorého dátum narodenia nevedel udať a k maloletej Q. U., nar. X.XX.XXXX, ktoré deti

pochádzajú z jeho mimomanželských vzťahov s rôznymi ženami. Na Q. má určené 100 eur mesačne
a na J. 50 eur mesačne a podľa jeho vyjadrenia na tieto deti výživné v plnej výške neplatí a zatiaľ
nie je proti nemu podľa jeho vyjadrenia vedené trestné konanie. Predtým ako nastúpil do VTOS kvôli
neplateniu výživného na maloleté deti P. a R. pracoval ako skladník v Bille v Českej republike, kde mal
príjem 13000 CZK /505,74 eur/, ale dostal výpoveď, pričom pracovisko mal v Prahe. S maloletými deťmi

sa otec nestretáva a na ich výchove sa nijako nepodieľa. Nepozná aktuálny stav pomerov na stranách
detí. Potvrdil, že problémy s platením výživného na deti mal z dôvodu, že často menil prácu a ledva mu
ostávali peniaze na to, aby vyžil. S matkou detí otec nekomunikuje.12.Otec maloletých detí bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 3.3.2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť 15.5.2015 za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy, pretože sa
úmyselne vyhýbal jeho zákonnej povinnosti vyživovať maloleté deti M.: P., nar. XX.XX.XXXX a R., nar.

X.X.XXXX, na ktoré mal určené výživné rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 7C/105/2010-65 zo
dňa 26.9.2011. Súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a 4 mesiacov.
13.Maloletá P. je v školskom roku 2017/2018 žiačkou 4. ročníka ZŠ v F., kde matka u nej uhrádza stravné
5 eur mesačne, keďže je v hmotnej núdzi. Maloletá chodila v rámci ZŠ na plávanie za poplatok 20
eur. Platí poplatok do Krajskej knižnice 2x ročne 1 euro. Platí u nej za školský klub poplatok 5 eur

mesačne. Zo školy chodia do kina a divadla a poplatok je zväčša 4-5 eur. Bežné výdavky u maloletej
sú na stravu, ošatenie, obuv, potreby do školy. Maloletá je zdravá. Matka u nej zaplatila poplatok do
školy v prírode 50 eur. Financovala jej prvé sv. prijímanie a musela jej kúpiť šaty, sviečku, topánky a
prispieť na výzdobu kostola, zaplatiť fotky a CD nosič s fotkami. Prijímanie ju stálo okolo 150 eur vrátane
rodinného posedenia.
14.Mal. R. je v školskom roku 2017/2018 žiačkou tretej triedy ZŠ v Nitre. Poplatky do školy sú u nej

rovnaké ako u staršej dcéry. Maloletá nosí zubný strojček a ona s ňou navštevuje čeľustného ortopéda
MUDr. R., pričom pri každej kontrole platí 10 eur. Za odtlačky chrupu platila 50 eur a za zubný aparát
160 eur. Bežné výdavky má u dcéry rovnako na stravu, ošatenie, obuv a potreby do školy.
15.Matka detí je rozvedená s otcom maloletých detí a má dve vyživovacie povinnosti. Aktuálne je
nezamestnaná a evidovaná na UPSVaR Nitra. Poberá dávku v hmotnej núdzi 150 eur mesačne. Dávku

v nezamestnanosti nepoberala, lebo nespĺňala podmienky na jej poberanie. Naposledy pracovala v
Priemyselnom parku v Nitre v spoločnosti FoxCon cez agentúru Xavax ako operátorka vo výrobe,
mesačne zarábala okolo 400 eur, ale musela robiť nadčasy. Dala výpoveď, pretože dcéra P. nastupovala
doškoly.Prácumalanatrizmenyatakútoprácusinemohlakvôlideťomdovoliť.Matkažijesjejpriateľom
R. H., nar. X.XX.XXXX. Ten pracuje na živnosť v oblasti stavebníctva. Mesačne dokáže zarobiť 1800

eur. Vlastné deti nemá. Finančne jej pomáha a hradí výdavky na bývanie, ktoré sú vo výške 380 eur
mesačne. Ona, jej priateľ a jej dve deti obývajú 2 izbový byt. Deti majú s jej priateľom veľmi dobrý vzťah
a berú ho ako otca, pričom vedia, že ich otcom nie je. Deti sa na otca nepýtajú. Matka poukázala na
to, že otec detí má peniaze na marihuanu a tiež na cigarety, ale na deti nie. Otec pred súdom potvrdil,
že fajčí cigarety príležitostne a mesačne dá na ne asi 10 eur a súčasne poprel, že by požíval nejaké

omamné alebo psychotropné látky.
16.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení /dalej len Zákon o rodine/,
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.
17.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
19.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22.Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
23.Súd v tejto právnej veci nepristúpil ku zníženiu výživného zo strany otca na maloleté deti ako
vyplýva z výroku samotného rozsudku v tejto veci. Súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že
nielen príjem otca detí je ukazovateľom toho ako je otec detí schopný podieľať sa na výžive detí, ale

takýmto ukazovateľom sú aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca detí. V čase rozhodovania
v tejto právnej veci bol otec podmienečne prepustený z VTOS, kde vykonával trest odňatia slobody
v predchádzajúcom období práve kvôli zanedbaniu povinnej výživy maloletých detí, o ktoré v tomto
konaní ide. Podľa jeho vyjadrenia v súčasnej dobe pracuje ako barman u E. P., kde dosahuje príjemokolo 360 eur mesačne v čistom. Má dosiahnuté vzdelanie na SPŠ stavebnej s maturitou. V rámci
svojho pôsobenia na trhu práce prišiel viacerými zamestnaniami a ako vyplýva aj z citovaného trestného
rozsudku Okresného súdu Svidník, jeho zamestnávateľom nenahlásil vždy vyživovaciu povinnosť k

maloletým deťom a v drvivej väčšine prípadov pracovný pomer ukončil sám z dôvodu, že ho práca
nebavila, z dôvodu, že mal zlé pracovné podmienky alebo nízku mzdu. V podstate prechádza z jednej
práce do ďalšej práce a tieto práce boli spravidla ukončené z dôvodu jeho nezáujmu o prácu alebo
jednoducho do práce prestal chodiť. Ako vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Svidník 2P/103/2012-82
zo dňa 25.9.2013, otec jeho pracovný pomer, na ktorý prihliadal v tom čase uvedený súd, ukončil

dohodou a v tomto zamestnaní mal zárobok okolo 9500 CZK /369,58 eur/. Podľa jeho vlastného
vyjadrenia pred nástupom do VTOS na základe vyššie uvedeného trestného rozsudku vykonával prácu
v Bille v ČR ako skladník s príjmom okolo 13000 CZK /505,74 eur/ a u tohto zamestnávateľa dostal
výpoveď. Prácu vykonával v Prahe. Z takéhoto stavu pomerov na strane otca je zrejmé, že otec detí sa
dlhodobo maximálne nezodpovedne stavia k rodičovskej povinnosti podieľať sa na výžive maloletých
detí. Pritom má vytvorené podmienky k tomu, aby si prácu hľadal a aj našiel. V konečnom dôsledku

na pojednávaní pred Okresným súdom v Nitre uviedol, že prácu získal ako barman a má z nej príjem
360 eur mesačne v čistom. Dokázal si tiež zabezpečiť bývanie. Naďalej fajčí, čo aj sám potvrdil. O
deti sa nezajíma, na ich výživu neprispieva. Rovnako sa nezaujíma ani o ďalšie dve deti, ktoré má.
Za daného stavu pomerov, keď otec má z hľadiska jeho vzdelania a doterajšieho pôsobenia na trhu
práce možnosti a schopnosti prácu vykonávať a aktuálne ju aj vykonáva ako barman s už uvedeným

príjmom, nepovažoval súd za dôvodné, aby výživné, ktoré mu bolo naposledy určené v už citovanom
rozsudku na maloleté deti v sumách 50 eur a 40 eur na P. a R., znížil. V podstate možno konštatovať,
že pomery na strane otca sa zmenili v tom, že aktuálne má príjem, ktorý uviedol ako barman, pokiaľ
by ho aj nemal, má možnosti a schopnosti uplatniť sa na trhu práce v profesii, na ktorú má vzdelanie,
prípadne aj v iných profesiách, keďže jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom stále trvá. Súd

vytýka otcovi dieťaťa jeho nezodpovedné kroky súvisiace so zabezpečovaním výživy maloletých detí,
ktorými opakovane prichádzal o zamestnania a následne došlo k jeho právoplatnému odsúdeniu pre
trestný čin zanedbania povinnej výživy. V súčasnej dobe by mal mobilizovať svoj potenciál k tomu, aby
sa na výžive maloletých detí, ktoré sú staršie, navštevujú ZŠ, podieľal. Zabezpečenie výživy maloletých
detí nemôže ostať len bremenom matky, prípadne jej priateľa, ktorý matke s výživou detí v súčasnej dobe

vypomáha, pretože tento nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Matka detí sa o deti osobne
stará. Vyvažuje osobnou starostlivosťou prevažnú časť jej vyživovacej povinnosti k deťom a rovnako
by si mala uvedomiť potrebu jej pracovného zaradenia, aby sa skvalitnilo uspokojovanie odôvodnených
potrieb maloletých detí aj z jej strany. V záujme maloletých detí preto súd v tejto právnej veci rozhodol
tak, že výživné zo strany otca na maloleté deti neznížil, keďže konanie v danej právnej veci začal súd zo

svojej úradnej moci z dôvodu, že otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zníženie
výživného na maloleté deti, ktorý návrh súd súčasne považoval za podnet na začatie takéhoto konania.
Vzhľadom na uvedené výsledky dokazovania súd nepovažoval za dôvodné otcovi detí výživné na mal.
detí P. a R. znížiť.
24.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, a to

podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365
ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.