Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/282/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817205920
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7817205920.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G.
X. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava,
odbor sociálnych vecí a rodiny Šafárikova 112, Rožňava na návrh matky M. F. nar. XX.XX.XXXX
bývajúcej v P. na B. XXX zastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Milkom so sídlom Advokátskej

kancelárie v Rožňave na Cyrila a Metoda 4 a za účasti otca D. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. P. na
D. XXX zastúpeného advokátkou JUDr. Hedvigou Gallovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave
na Čučmianskej dlhej 45 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z
19.6.2017 č.k. 7P 158/2017-46 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného

opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením z 19.6.2017 č.k. 7P 158/2017-46 zastavil konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej G. X. nar. X.X.XXXX. Zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala
včas odvolanie matka dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku a nariadil otcovi odovzdať maloletú G. do jej starostlivosti. Vyjadrila
názor, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné a najmä nie v záujme dieťaťa.
Poukázala na to, že s otcom dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti, ktorú opustila pre vyhrážky zo

strany otca dieťaťa, týranie jej osoby a nezhody, nemá možnosť starať sa o maloleté dieťa tak, ako
tomu bolo doposiaľ, pričom dieťa je silno citovo viazané na jej osobu. Otec nevie zabezpečiť náležite
výchovu dieťaťa sám, dieťa ho nemá rado a plače za ňou a otec jej bráni v styku a kontakte s dieťaťom.
Maloletá dcéra je úplne citovo viazaná na ňu, ktorá sa o jej výchovu starala od narodenia až doposiaľ
a s otcom nemá vytvorený dobrý vzťah, preto má strach o ďalšiu výchovu a vývoj dieťaťa. Nielen otec,
ale aj jeho rodičia jej bránia stýkať sa s dcérou a návštevy jej umožnili len pod psychickým nátlakom

a na veľmi krátku dobu v dvoch prípadoch. Zo strany rodičov otca dochádza k ovplyvňovaniu názoru
dieťaťa proti nej a aj táto skutočnosť je v neprospech ďalšieho vývoja dieťaťa. Dcéra plače a pýta sa k
nej, v čom jej otec neoprávnene zabraňuje a ona má strach aj o svoje zdravie kvôli osobe otca dieťaťa,
ktorý bol v minulosti trestaný a t.č. je podmienečne odsúdený. Konštatovala, že podala na otca dieťaťa
oznámenie týkajúce sa trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona
(ORPZ Rožňava ČVS: ORP-261/1-VYS-RV-2017). Uviedla, že po vyhlásení rozhodnutia sa zúčastnila

stretnutia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny 22.6.2017, kde bola uzavretá dohoda o styku, ale
otec napriek dohode jej neumožňuje žiadny styk a účelovo vytvára stav, že dieťa sa jej bojí a do podaniatohto odvolania jej neumožnil stretnúť sa s dieťaťom. Tiež uviedla, že má vytvorené všetky podmienky
pre výchovu maloletej dcéry tak, ako tomu bolo doposiaľ a jej záujmom je najmä zdravý vývoj dieťaťa,
pričom postoj otca, ktorý jej neumožňuje styk s dieťaťom, je účelový a najmä nie v záujme dieťaťa. Má

odôvodnené obavy o zdravý vývoj dieťaťa, keďže dieťa je na ňu citovo viazané a otec dieťaťa sa nikdy
o dieťa nestaral, nikde nepracuje a v manželstve ju viackrát podvádzal a o rodinu neprejavoval riadny
záujem. Otcovi umožní styk s dieťaťom a je rozhodnutá tolerovať a vytvárať bezkonfliktné prostredie pre
výkon rodičovských práv a povinností na rozdiel od otca, ktorý bezdôvodne a zámerne jej neumožňuje
styk s dieťaťom a doslova jej v tom zabraňuje.

3. Otec vo vyjadrení nesúhlasil s dôvodmi, ktoré uviedla matka dieťaťa v odôvodnení odvolania a
vyjadril názor, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne a zákonne. Uviedol, že nikdy nebránil
matke stýkať sa s maloletou, pre neho je nepochopiteľné, z akého dôvodu matka opustila spoločnú
domácnosťanavyšeodišlabezmaloletejdcéryaopakovanesapokúšalumožniťmatkestyksmaloletou,
avšak bezúspešne. Poukázal na stretnutie rodičov 19.6.2017 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

v Rožňave, kde za asistencie kolízneho opatrovníka a detského psychológa malo dôjsť k realizácii
styku maloletej s matkou, ktorá naďalej odmieta matku, plače a uteká od nej k nemu, čoho svedkom
boli aj ostatné zúčastnené osoby tohto stretnutia. On sám je iniciátorom stretnutí matky s maloletou,
ktoré však končia tým, že maloletá plače a odmieta ísť k matke. Práve táto situácia bola dôvodom
stretnutia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, kde prebehla konzultácia s rodičmi

a následne sa pokúsilo realizovať stretnutie matky s maloletou za prítomnosti psychologičky, avšak
bezvýsledne, pretože aj tam dieťa matku odmietalo. Nie je pravdou, že by bola maloletá citovo viazaná
na matku, pretože s výchovou maloletej od jej narodenia pomáhali starí rodičia z jeho strany, ktorí s
nimi bývali v spoločnej domácnosti a na ktorých je maloletá v skutočnosti citovo naviazaná. Maloletá
má s ním dobrý vzťah a náležite vie zabezpečiť jej výchovu aj sám a nemá vôbec snahu zabraňovať

stykom matky s maloletou, pretože mu je zrejmé, že dieťa potrebuje k svojej výchove aj matku. Aj
pre neho je prekvapujúce, že dieťa v súčasnosti matku odmieta a preto sám vyhľadal psychologické
poradenstvo, ako ďalej. K tvrdeniu matky, že bol v minulosti trestaný a t.č. aj podmienečne odsúdený
uviedol, že obdobne je na tom aj matka dieťaťa, ktorá navyše v súčasnosti nadväzuje rôzne kontakty
s cudzími mužmi a začala žiť hýrivým životom, teda v skutočnosti ani nemá záujem o výchovu dieťaťa,

pretože nepodniká žiadne kroky k tomu, aby bola v čo najčastejšom kontakte s dieťaťom, práve naopak,
vôbec sa nekontaktuje a nedotazuje ohľadom dieťaťa, nekomunikuje s ním ani so starými rodičmi, ale
podniká rôzne zákulisné kroky smerujúce k vyvodeniu jeho trestnoprávnej zodpovednosti za skutky,
ktoré sa nestali. Vyjadril názor, že v súčasnosti nie je v záujme maloletej predbežne rozhodovať o jej
odňatí do starostlivosti matky, keď dieťa je v riadnej starostlivosti otca, ktorý má všetky podmienky a

predpoklady pre správny vývoj dieťaťa. Navyše, v súčasnosti dieťa svoju matku odmieta, ako to vyplýva
aj z písomnej správy kolízneho opatrovníka, ktorý navrhuje v súčasnosti zákaz styku matky s dieťaťom
v dôsledku možného zhoršenia jeho duševného vývoja. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Otec v písomnom podaní z 13.9.2017 oznámil, že matka od
2.8.2017 neprejavila žiaden záujem o stretnutie s maloletou G. a učinila tak až 5.9.2017, keď prejavila

záujem stretnúť sa s dcérou z príležitosti jej narodenín. S návrhom matky súhlasil s tým, aby dieťa
navštívila v rodinnom prostredí a aby prišla sama. Napriek tomu matka prišla 6.9.2017 pred rodinný
dom, kde dieťa býva, spolu so svojou starou matkou, sestrou a ďalšími štyrmi cudzími mužmi na dvoch
osobných motorových vozidlách. Táto situácia navodzovala strach z toho, čo sa udeje, snažil sa pri
bráne dohovárať matke, aby vošla do domu sama bez doprovodu cudzích osôb, kedy nastal verbálny

konflikt, pretože matka spolu so svojou sestrou a starou matkou začali vykrikovať, že vybijú okná na
dome a zbijú jeho a potom, ako vystúpili z auta aj neznámi muži sa zľakol a zavolal policajnú hliadku,
ale v čase jej príchodu už všetky osoby z miesta odišli. Dieťa bolo v dome, ale počulo krik cez okno, ako
matka vykrikuje, to znásobuje strach dieťaťa stretnúť sa s ňou a stretnutia odmieta. Vyjadril názor, že ak
by matka mala ozajstný záujem o stretávanie sa so svojou dcérou, učinila by dostupné kroky, pretože

je jej zrejmé, že on by bol ústretový, pokiaľ by sa stretnutí zúčastňovala bez rodinných príslušníkov a
iných osôb. Matka svoj vzťah s maloletou narušila už natoľko, že v súčasnosti s poukazom na psychické
a fyzické nastavenie dieťaťa už bude akékoľvek ich stretnutie veľmi vážnym problémom a nezaobíde
sa bez odbornej pomoci.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na svojich písomných aj ústnych
vyjadreniach, ktoré doteraz predkladal v priebehu konania a zastáva názor, že v záujme maloletého
dieťaťa je ochota a schopnosť jeho rodičov spoločne komunikovať, vedieť sa vo veciach ohľadnevýchovy a starostlivosti o maloleté dieťa dohodnúť s prihliadnutím na aktuálne psychické a fyzické
nastavenie dieťaťa vzhľadom na jeho vek a vývinové obdobie a s prihliadnutím na jeho ďalší zdravý
psychický, fyzický a sociálny vývin.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky. Doposiaľ zistené
skutočnosti vyplývajúce z doterajšieho priebehu konania nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého

zásahu súdu do pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia, a to odovzdania maloletej G.
do starostlivosti matky. Odvolací súd dodáva, že nezhody medzi rodičmi týkajúce sa ich výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej G. nie sú samé o sebe zákonným dôvodom pre nariadenie
neodkladného opatrenia, pretože na to, aby nezhody medzi rodičmi odôvodňovali potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov je potrebné, aby ich charakter a intenzita boli natoľko vážne, že ich existencia

by priamo ohrozovala realizáciu práv dieťaťa upravených v Dohovore o právach dieťaťa. V tejto
právnej veci zo spisu nepochybne vyplýva, že starostlivosť o maloletú G. je riadne zabezpečená
otcom v rodinnom prostredí, v ktorom doteraz vyrastala a nič nenasvedčuje tomu, že by bol najlepší
záujem dieťaťa bezprostredne ohrozený, v dôsledku čoho dospel odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie k záveru, že nebola preukázaná potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania.

Z podaní oboch rodičov vyplýva, že ich vzťahy sú narušené a konfliktné a rodičmi sú prezentované
také okolnosti, ktoré musia byť potvrdené alebo vyvrátené, čo môže byť dosiahnuté len dôsledne
vykonaným dokazovaním vo veci samej. S poukazom na možnosť konajúceho súdu rozhodnúť o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sedemdňovej lehote, nie je možné vykonať nevyhnutné
dokazovanie skutočností namietaných rodičmi. Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných rodičmi sa

bude zaoberať súd prvej inštancie v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie
vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade je zjavne indikovaná potreba odborného
poradenstva pre rodičov, ktoré je podľa správy kolízneho opatrovníka so súhlasom zúčastnených
realizované Referátom poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
v Rožňave a v prípade, ak by sa dobrovoľne nezúčastňovali uvedeného odborného poradenstva, môže

byť rodičom táto povinnosť uložená súdom prvej inštancie formou neodkladného opatrenia.

8. K odvolacej argumentácii matky odvolací súd dodáva, že v konaní o nariadenie neodkladného

opatrenia sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tomto smere je
potrebné podotknúť, že zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom

opatrení mal súd vykonávať dokazovanie, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd
nedostatočne zistil skutočný stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Odvolací súd rovnako poznamenáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie z 19.6.2017 č.k.
7P 158/2017-46 bolo vyhotovené 22.6.2017 a tým istým dňom predložené príslušnej kancelárii s
referátom pre doručenie rozhodnutia právnym zástupcom rodičov a kolíznemu opatrovníkovi (č.l. 49

spisu). Skutočnosť, ako to vyplýva z preskúmavaného spisu, že príslušná kancelária súdu rozhodnutie
vypravila (doručovala) 6.7.2017, je vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia irelevantná, nota bene nemožno konštatovať porušenie práva
matky na spravodlivý proces.9. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
doplnil ďalšie dôvody.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).