Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19Pc/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227448
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117227448.1

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci navrhovateľky
H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. cesta XXX/XXX, K., proti odporkyni - povinnej B. O., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom S. cesta XXX/XXX, K., toho času bytom K. XXX, C., v konaní zastúpenej JUDr.
Martinou K., advokátkou, so sídlom Jelšová 2A, Banská C., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Povinná B. O., nar. XX. XX. XXXX, sa z a v ä z u j e prispievať na výživu navrhovateľky - oprávnenej

H. O., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100,00 Eur mesačne, vždy do 14. dňa v mesiaci vopred k
rukám oprávnenej, a to počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Súd žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 14. 08. 2017 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 06. 10. 2017
žiadala navrhovateľka určenie výživného na plnoleté dieťa tak, že súd zaviaže odporkyňu - povinnú, aby
prispievala na jej výživu výživným vo výške 177,85 Eur mesačne vždy do 14. dňa v mesiaci, počnúc
dňom 01. 09. 2017. V návrhu uviedla, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené vo februári 2017,
pričom odporkyňa s nimi nežila v spoločnej domácnosti už od novembra 2016. V mesiaci november

a december 2016 jej prispievala sumou 50,00 Eur mesačne a od januára 2017 jej prispieva sumou
60,00 Eur mesačne. Po dohode s rodičmi ostala bývať v spoločnej domácnosti s otcom. V súčasnosti je
študentkou prvého ročníka Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Mesačné
náklady predstavujú ubytovanie v študentskom domove vo výške 72,05 Eur, cestovné vo výške 40,00
Eur, hygienické potreby vo výške 35,00 Eur, stravné vo výške 100,00 Eur, učebnice a iné nevyhnutné
výdavky súvisiace so štúdiom vo výške 20,00 Eur, oblečenie vo výške 40,00 Eur, voľný čas a aktivity vo

výške 20,00 Eur, mobilný paušál vo výške 13,08 Eur a poistka vo výške 15,56 Eur, čo spolu predstavuje
sumu vo výške 355,69 Eur. K návrhu priložila potvrdenie o štúdiu na vysokej škole a rodný list.

2. Odporkyňa - povinná s návrhom nesúhlasila a navrhla ho v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietnuť. Tvrdila, že navrhovateľka nepreukázala výšku nákladov a nepreukázala ani to, že študuje na
vysokej škole. Navrhovateľka sa po rozvode rozhodla bývať s otcom, pretože tento je lepšie finančne

zabezpečený. Navrhovateľke pravidelne prispieva na výživu sumou 60,00 Eur mesačne a okrem toho
jej každý mesiac zasiela aj rodinné prídavky vo výške 23,52 Eur a prispela sumou 68,50 Eur za mesiace
september a október 2017 na ubytovanie. Prispievať bude ďalej tak, že polovicu nákladov uhradiť otec
navrhovateľky a polovicu ona. Ďalej uviedla, že sa podieľa aj na navrhovateľkiných nepravidelných
výdavkoch, keď ju o to požiada. Navrhovateľke vysvetlila, že z jej príjmu vo výške 394,00 Eur jej
nevychádza na to, aby prispievala na výživné vo vyššej miere. Odporkyňa - povinná nevlastní žiadny

hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Jej výdavky predstavujú príspevok na bývanie vo výške 80,00 Eur,
stravu vo výške 80,00 Eur, drogériu vo výške 35,00 Eur, ošatenie vo výške 10,00 Eur, sporenie vo výške30,00 Eur, úrazové poistenie vo výške 17,67 Eur, cestovné do práce vo výške 30,00 Eur a aj výživné vo
výške60,00Eurapríspevoknaubytovanie.Otecnavrhovateľkyjezamestnanýakomajstervspoločnosti
KOVOSTROJ - B. B. s. r. o. s tým, že jeho oficiálny príjem cca 650,00 Eur, avšak počas ich manželstva

dosahoval príjem v skutočnosti vo výške 1 000,00 Eur. Je vlastníkom bytu a aj rodinného domu v
podiele 1, vlastní aj dve osobné motorové vozidlá a skúter. Pre vyhovenie návrhu musí súd skúmať, či je
splnená hmotnoprávna podmienka pre rozhodnutie vo veci, a teda či si rodič plní vyživovaciu povinnosť
dobrovoľne v dostatočnej miere. Navrhovateľke mesačne prispela sumou 119,52 Eur (60,00 Eur +
prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur + príspevok na ubytovanie 36,00 Eur). Jej finančná situácia jej

neumožňuje prispievať navrhovateľke vo vyššej miere a je presvedčená, že je primeraná jej zárobkovým
pomerom a reálnym výdavkom navrhovateľky. K vyjadreniu predložila výpisy z účtov.

3. Navrhovateľka reagovala na vyjadrenie odporkyne - povinnej v podaní doručenom súdu dňa 06.
10. 2017, v ktorom uviedla, že potvrdenie o štúdiu predložila súdu a svoje výdavky riadne vyčíslila,
čo aj preukáže na pojednávaní. Po rozvode rodičov neostala bývať u otca, lebo bol finančne lepšie

zabezpečený, ale preto že chcela ostať bývať s jej staršou sestrou. Prídavok na dieťa je štátna sociálna
dávka, ktorú vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie odporkyňa - povinná. Poskytovanie
príslušnej peňažnej čiastky nemožno považovať za dobrovoľnú úhradu výživného. V spojení so štúdiom
jejotecuhradilprípravnékurzyvovýške68,00Eur.Zinternátu,naktoromjeubytovaná,sadoškoly,ktorú
navštevuje, prepravuje mestskou dopravou. Výučba telesnej výchovy sa realizuje v inej časti mesta, kde

sa tiež prepravuje mestskou dopravou. Každý týždeň chodí domov do Banskej Bystrica, pričom využíva
bezplatnú vlakovú prepravu, ale nie je vylúčená možnosť, že bude musieť využívať aj spoplatnenú
autobusovú prepravu. V škole sa stravuje v školskej jedálni alebo v študentskom domove. Dokupuje si
aj stravu v obchode a na internáte majú následne k dispozícii kuchyňu. Voľný čas trávi aj tým, že navštívi
kino, fitnes alebo plaváreň. V spojení so štúdiom si musela zakúpiť aj učebnice, písacie potreby, zošity

či učebné pomôcky. Dňa 28. 09. 2017 musela navštíviť stomatologickú pohotovosť a uhradiť poplatok
vo výške 23,50 Eur. Následne si zakúpila aj lieky. Otec jej na výživu tiež prispieva, avšak odporkyňa -
povinná jej na výživu neprispieva v takom rozsahu, ako uviedla vo vyjadrení. Preto trvá na podanom
návrhu. K podaniu pripojila aj listinné dôkazy preukazujúce jej výdavky spojené s cestovaním, stravou,
lekárskym ošetrením, ošatením, nákupom školských potrieb a spojené s trávením voľného času.

4. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal a zistil:

5. Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
XXPc/XX/XXXX - XX zo dňa 23. 02. 2017. V tom čase bola navrhovateľka už plnoletá, preto vo vzťahu

k nej žiadnemu z rodičov nebola určená vyživovacia povinnosť.

6. Vo výpovedi navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu trvá. Preukázala, že je študentkou prvého
ročníka vysokej školy v Bratislave a je ubytovaná v študentskom domove. Predložila ďalšie listinné
dôkazy o svojich výdavkoch. Uviedla, že za ubytovanie bude ďalej uhrádzať sumu vo výške 140,00 Eur

mesačne. Potvrdila, že využíva bezplatnú vlakovú dopravu, ale prepravuje sa aj autobusovou dopravou
do Banskej Bystrice z Bratislavy a späť, ktorá bezplatná nie je. Rovnako v rámci Bratislavy využíva
mestskú dopravu, ktorá tiež nie je bezplatná. Navrhovateľka si dobíja stravovaciu kartu a dokupuje si aj
stravu. Finančné prostriedky vynakladá aj na nákup školských potrieb a učebníc a na trávenie voľného
času. Okrem toho má aj jednorazové, nie bežné výdavky, akými sú napríklad zdravotná starostlivosť,

nákupdoplnkovnainternátčiprípravnékurzy.Zaprvédvamesiacejejotecposkytolfinančnéprostriedky
v celkovej hodnote 837,24 Eur. Potvrdila, že odporkyňa jej na výživu prispieva, tiež jej prispela na
ubytovanie, zubára a vyplatila jej poistku v celkovej výške 1 865,00 Eur. Rodičovský príspevok je už
pripisovaný v prospech jej účtu. S. štúdiu nepracuje a nehľadá si ani žiadnu brigádu, pretože všetok čas
venuje štúdiu. Nevylučuje, že počas letných prázdnin sa zamestná.

7. Právna zástupkyňa odporkyne - povinnej trvala na zamietnutí návrhu. Podľa nej navrhovateľka
neuvádza pravdu. Odporkyňa navrhovateľke vyplatila celú poistnú sumu z poistky, na ktorú si
navrhovateľka sama neprispievala. Návrh bol zrejme podaný z dôvodu, že navrhovateľke nepostačujú
finančné prostriedky, ktoré jej odporkyňa dobrovoľne zasiela a čím si dobrovoľne plní vyživovaciu

povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke. Odporkyňa prispieva na jej výživu podľa svojich schopností a
možností a na to, aby navrhovateľke vyhovela a mohla jej prípadne prispievať aj vyššou sumou na
výživu, zmenila pracovný pomer a podpísala pracovnú zmluvu s novým zamestnávateľom so začiatkom
pracovného pomeru dňa 02. 10. 2017. Zatiaľ však odporkyňa nepracuje, nakoľko prevádzka (predajňa)nebola doteraz otvorená. Najbližšiu mzdu tak odporkyňa dostane až za mesiac november. Otázka je,
v akej výške. Na výdavky navrhovateľky by prispievala, aj keby ju o to požiadala. Návrh navrhovateľky
je preto nedôvodný a nie je potrebné, aby vo veci rozhodoval súd, lebo odporkyňa prispieva na výživu

navrhovateľky v dostatočnej miere. Aj odporkyňa má vlastné výdavky spojené s bývaním v spoločnej
domácnosti s jej partnerom. Trvala preto na zamietnutí návrhu v celom rozsahu a uplatnila aj nárok na
náhradu trov konania.
8. Odporkyňa - povinná uviedla, že v možnostiach a schopnostiach otca navrhovateľky je prispievať jej
na výživu vo vyššej miere. Na podnet navrhovateľky zmenila zamestnanie, aby dosahovala vyšší príjem,

ale nateraz nie je isté, či bude v novej práci zarábať viac.

9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovnirodičov.Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičovavakejmiere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

11. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Vo všeobecnosti platí, že návrh na určenie výživného pre plnoleté dieťa je potrebný najmä v
prípadoch, keď si povinný neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne vôbec alebo riadne. Z vykonaného

dokazovania v prejednávanej veci súd zistil, že si odporkyňa - povinná plní voči navrhovateľke
vyživovaciu povinnosť pevnou sumou vo výške 60,00 Eur mesačne a aj navyše, pokiaľ o to
navrhovateľka požiada a ak to je v schopnostiach a možnostiach odporkyne - povinnej, jej poskytne
finančné prostriedky.

13. Napriek tejto skutočnosti, t. j. dobrovoľného plnenia zo strany odporkyne - povinnej, súd považoval
návrh navrhovateľky za dôvodný, pretože z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že vzťahy medzi
navrhovateľkou a odporkyňou - povinnou ako dcérou a matkou nie sú dobré a navrhovateľka sa
domnieva, že odporkyňa je povinná prispievať na jej výživu automaticky v rovnakej výške ako aj jej
otec. Podľa názoru súdu je v tomto prípade, v záujme zachovania právnej istoty, potrebné na jednej

strane určiť vyživovaciu povinnosť, pretože odporkyňa - povinná v dôsledku podania návrhu na súd
zmenila svoj postoj k neobmedzenému dobrovoľnému plneniu vyživovacej povinnosti, a na strane druhej
vymedziť hranicu, a teda výšku vyživovacej povinnosti, aby si aj navrhovateľka uvedomila, že výživné
má zabezpečiť len jej nevyhnutné potreby a nemá jej nahrádzať príjem, ktorý sa bežne dosahuje pri
vykonávaní povolania.

14. Navrhovateľka si neuvedomuje, že je síce jej právom podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ale na
druhej strane každý z rodičov prispieva na výživu dieťaťa len v rozsahu svojich schopností a možností.
Nemôže sa navrhovateľka domnievať, že každý z jej rodičov je povinný prispievať na jej výživu presne
v rozsahu jednej polovice. Tiež je v konaní podstatnou okolnosťou aj to, že navrhovateľka je plnoletá a

nie je svojou výživou odkázaná len na svojich rodičov, ale aj sama sa už môže (a aj musí) podieľať na
úhrade potrieb rodiny, a teda aj svojich potrieb, podľa svojich možností a schopností. Je pochopiteľné, že
navrhovateľka má záujem venovať sa štúdiu a dosahovaniu dobrých výsledkov, a preto svoj čas venuje
najmä tomuto cieľu, ale na druhej strane nemôže opomenúť, že životná úroveň jej rodičov neumožňuje
hradiť všetky jej výdavky v celej miere a u každého z nich v jednej polovici. Je mylný názor navrhovateľky,

ak na jej nákladoch vo výške 837,84 Eur za prvé dva mesiace štúdia sa má odporkyňa - povinná podieľať
v rozsahu jednej polovice.15. Z dokazovania, ktoré súd vykonal aj bez návrhu, bolo zistené, že otec navrhovateľky v mesiaci
jún 2017 dosiahol príjem (v hrubom) vo výške 841,36 Eur pričom odporkyňa - povinná v tom istom
období v hrubom zarobila len 523,20 Eur. Už len z týchto porovnateľných údajov nepochybne vyplýva,

že odporkyňa - povinná sa v rámci svojich možností nemôže podieľať na výžive navrhovateľky presne
v rozsahu jednej polovice, ale je to práve otec navrhovateľky, ktorý vzhľadom na jeho možnosti je
schopný podieľať sa na výžive navrhovateľky vo vyššej miere. Otec navrhovateľky je tak vyživovacou
povinnosťou vo vzťahu k navrhovateľke zaťažený viac ako odporkyňa - povinná. Navyše v čase
rozhodovania odporkyňa - povinná žiadny preukázateľný a zistiteľný príjem ani nedosiahla, keďže

zmenila zamestnanie a prvý predpokladaný termín jej príjmu je až v mesiaci november. Táto skutočnosť
síce automaticky nezbavuje odporkyňu - povinnú vyživovacej povinnosti, no stále preukazuje to, že jej
schopnosti a možnosti prispievať na výživu navrhovateľky sú iné (a to menšie, nižšie) ako sú schopnosti
a možnosti jej otca, ktorý má stabilný (pravidelný) príjem.

16. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd nebral do úvahy výdavky nepravidelné (napr. nákup

školských potrieb a učebných pomôcok), jednorazové (napr. prípravné kurzy) či neopodstatnené (napr.
nákup doplnkov na internát v IKEI). Za podstatné tiež považoval to, že odporkyňa - povinná vyplatila
navrhovateľke poistku vo výške 1 865,00 Eur ako aj to, že v prípade opodstatnených potrieb (napr.
ošetrenie u zubára) odporkyňa - povinná dobrovoľne navrhovateľke poskytuje finančné prostriedky aj
nad rámec doteraz hradeného výživného vo výške 60,00 Eur mesačne vrátane príspevku na ubytovanie

vo výške 35,00 Eur mesačne. Rovnako nie je nepodstatné ani to, že príjemcom (aj keď štátom
poskytnutého)rodičovskéhopríspevkuvovýške23,52Eurjeužnavrhovateľka.Jepravdou,žetútosumu
nemožno považovať za plnenie vyživovacej povinnosti, ale aj práve pre tento príspevok navrhovateľka
nie je úplne bez finančných prostriedkov. Nemenej dôležitou skutočnosťou je, že navrhovateľka sa ako
plnoletá aj sama musí snažiť a pričiniť o tom, aby v rámci svojich schopností a možností dokázala

uhrádzať niektoré svoje výdavky aj sama.

17. Súd dospel k záveru, aj s prihliadnutím na doterajšie plnenie vyživovacej povinnosti odporkyne -
povinnej, že je v jej schopnostiach a možnostiach prispievať navrhovateľke na výživu sumou 100,00
Eur mesačne, vždy do 14. dňa v mesiaci vopred.

18. Čo sa týka určenia, odkedy je odporkyňa - povinná platiť výživné, splatnosť prvej súdom určenej
výšky vyživovacej povinnosti bude až nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd nepovažoval
za potrebné určiť výživné spätne, ku dňu 01. 09. 2017, pretože odporkyňa - povinná si vyživovaciu
povinnosť plnila aj dobrovoľne.

19. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky nepovažoval ani za dôvodný a ani za preukázaný, a preto ho v
časti prevyšujúcej výživné vo výške 100,00 Eur (t. j. 77,87 Eur) a spätného určenia jeho splatnosti (od
01. 09. 2017 do 16. 10. 2017) zamietol.

20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového

poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie

možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) v znení neskorších zákonov.