Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010435
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117010435.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. októbra 2017
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

X. N.,

nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom Y. - G., K. XXX/XXX, t. č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/20/2017 zo dňa 2.6.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/20/2017 zo dňa 2.6.2017 bol obžalovaný X. N. podľa
§ 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry
Trenčín sp. zn. 1Pv 808/16 ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno

a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 19.11.2016 v čase
o 14.00 hodine v spálni rodinného domu na adrese K. ul. č. XXX, obec Y. časť G., po predchádzajúcej
slovnej výmene názorov fyzicky napadol svoju manželku, poškodenú Z. N., narodenú XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. ul. č. XXX, Y., časť G. takým spôsobom, že ju viacnásobne strčil, fackoval a škrtil s
tým, že keď ju pustil, poškodená smerom k nemu hodila porcelánovú nočnú lampu, ktorá obžalovaného

minula, tento následne zodvihol zo zeme jeden z úlomkov a hodil ho po poškodenej, čím jej spôsobil
otvorenú ranu dlhú 1 cm v oblasti vlasovej časti hlavy nad čelom, ktorá si vyžiadala jednorazové lekárske
ošetrenie, pričom po tomto konaní obžalovaný z miestnosti odišiel a za krátky čas sa vrátil držiac v pravej
ruke kuchynský nôž s plastovou rukoväťou o dĺžke čepele asi 15 cm, ľavou rukou chytil poškodenú za
krk, zatlačil ju ku stene a nožom v pravej ruke s hrotom smerujúcim k tvári poškodenej demonštroval
hrozbu pichnutia so slovami "zabijem ťa a potom si to odsedím," následne opakujúc výrok, že poškodenú

zabije, pokračoval v pohyboch nožom popred jej tvár a keď poškodenú pustil, kráčajúc von zo spálne sa
smerom k nej ešte dvakrát týmto nožom zahnal, pričom uvedené konanie vzbudilo u poškodenej obavu
o jej život, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení napadol prokurátor v
neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí so závermi

uvedenými v rozsudku. Obžalovaného zo skutku usvedčuje poškodená, ktorej vierohodnosť výpovede
na hlavnom pojednávaní nebola podstatným a zásadným spôsobom spochybnená do takej miery akoje to prezentované v rozsudku. Dokazovaním vykonaným súdom bolo preukázané, že v domácnosti
obžalovaného a poškodenej sú hádky a napätie, ktoré eskaluje do ich fyzických konfrontácií, čo nepoprel
ani obžalovaný. Svedkovia potvrdili pravdivosť niektorých ňou popisovaných skutočností, svedkyňa na

svojich tvrdeniach zotrvala, mala oderky v oblasti hlavy, čo všetko v sumáre len zakladá dôveryhodnosť
jej verzie. V znaleckom posudku na osobu poškodenej je uvedené, že je schopná vnímať a reprodukovať
udalosti, ktoré prežila bez konfabulovania. Samosudca uviedol, že výpoveď obžalovaného je podporená
výpoveďami svedkov, všetci okrem O. Z. sú však nepriamymi svedkami. Aj jeho výpoveď však vzhľadom
k tomu, že mu obžalovaný poskytuje ubytovanie považuje prokurátor za účelovú s úmyslom pomôcť

obžalovanému.

K odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril aj obžalovaný. Uviedol, že rozsudok
prvostupňového súdu je vecne správny a súd sa dostatočne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré
prokurátor uviedol v odvolaní. Výpoveď poškodenej nie je pravdivá, znalkyňa ju popísala ako osobu,
ktorá má sklony ku vyvolávaniu konfliktov. Má tiež podľa znalkyne tendencie fabulovať. Vierohodnosť jej

výpovede je narušená. Ani svedkovia nepotvrdili jej vyjadrenia, že by sa jej mal vyhrážať, poškodená
sa vyjadrila pred nimi , že ide o manželskú hádku, pričom aj svedok Z. potvrdil, že poškodená napadla
obžalovaného, škaredo mu nadávala a hodila lampu o zem. Skutkový stav bol zistený v dostatočnej
miere, aj zásada in dubio pro reo bola aplikovaná správne s poukazom na zistené okolnosti skutku.
Navrhol preto, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolaniu
podriadeného prokurátora vyhovieť. Obhajca navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora

podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na podklade podaného odvolania, vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutého výroku rozsudku o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr. por.

K zistenému skutkovému stavu súdu prvého stupňa uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Po
splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v

rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou
„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo
i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a
vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi

presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného X. N.
spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery
okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací

súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvého stupňa spočívajúcimi v tom, že nebolo
preukázané, že by obžalovaný napadol poškodenú a vyhrážal sa jej spôsobom, aký je uvedený v
obžalobe prokurátora. Obranu obžalovaného v tomto smere jednoznačne podporili výsledky súdom

vykonaného dokazovania tak, ako je to podrobne rozvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvého
stupňa.

Napriek rozpornosti vo výsluchoch obžalovaného a poškodenej bolo jednoznačne preukázané, že
existovala konfliktná situácia medzi obžalovaným a poškodenou, čo ako správne uviedol prokurátor

v odvolaní, ani samotný obžalovaný nepoprel. Došlo aj k slovným urážkam, ktoré si však adresovali
navzájom, aj k ich vzájomnému napádaniu. Je pritom len logické, že strany v tomto konflikte vypovedali
rozdielne, či už z pohľadu vzniku, ale najmä priebehu konfliktu. Nijaký dôkaz však nepreukázal, že bytento konflikt presiahol medze konfliktov medzi nimi, vyskytujúcich sa aj v minulosti, poznačených však
obojstrannou aktivitou oboch zúčastnených.

Ohľadom vierohodnosti výpovede poškodenej správne súd prvého stupňa poukázal na znalecký
posudok znalkyne z odboru psychológia, zo záverov ktorého jednoznačne vyplynulo, že poškodená je
osobou s tendenciou k impulzívnym reakciám, k zveličovaniu prežitých udalostí a preto jej špecifická
vierohodnosť je narušená a kolíše. Poškodená vedome aj nevedome manipuluje s informáciami pri ich
reprodukcii.

Naopak osobnosť obžalovaného podľa znalkyne nemá vyhranený vzťah k agresii, skôr ju prejavuje
nepriamo, je však schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré prežil. Nemá sklony
konfabulovať, jeho výpoveď nesie znaky špecifickej vierohodnosti. Podstatnou okolnosťou je však
znalkyňou uvedená skutočnosť, že vo vzťahu obžalovaného a poškodenej neboli v incidentoch ich
manželského násilia definované zreteľne fixované role obete a páchateľa.

Hoci znalecký posudok nemá väčšiu či menšiu dôkaznú silu ako ostatné dôkazy v zmysle Trestného
poriadku, nemožno tu prehliadnuť, že v súlade s týmito závermi v posudku uvedenými sú aj svedecké
výpovede svedkov, či už svedka O. Z., či X. N. st. , ktorí ako znalí pomerov v rodine obžalovaného
a poškodenej priznali, že ich párové spolužitie je sústavne sprevádzané konfliktami, i keď sa zhodli,

že ich pôvodcom a vyvolávateľom je v prevažnej väčšine poškodená. Nemožno výpoveď svedka Z.
spochybňovať iba preto, že mu obžalovaný poskytuje bývanie. V prvom rade bol svedok na následky
krivej výpovederiadne poučenývzmysleTrestnéhoporiadkuavďalšomradesúdjehovýpoveďhodnotil
správne aj s poukazom na ostatné vo veci vykonané dôkazy. Jeho výpoveď korešpondovala nielen s
výpoveďou obžalovaného, ale aj výpoveďou svedka X. N. st., či so znaleckým posudkom znalkyne z

odboru psychológia.

Zarážajúca je aj skutočnosť, že ako napadnutá v predmetný deň poškodená členom hliadky polície
zasahujúcej v ich dome žiadne skutočnosti o násilí, či vyhrážaní sa nožom a usmrtením zo strany
obžalovaného neuviedla , hoci sa u nich hliadka zdržovala vyše hodinu. Jej jedinou snahou bolo zobrať

si svoje veci a odísť, ako to však vyplynulo z dokazovania, zo spoločnej domácnosti neodchádzala
prvý krát. Tiež s poukazom na jej tvrdenia o dlhodobom negatívnom chovaní sa obžalovaného voči
nej , či napádaní jej osoby z jeho strany nebola nikdy jeho chovanie oznámiť, či už polícii alebo na
priestupkovom orgáne. Dokonca hoci ho popisuje ako agresora, súhlasila s rodičovskou dohodou, na
základe ktorej bol ich maloletý syn zverený do výchovy otcovi - obžalovanému. Všetky tieto skutočnosti

spolu so závermi znaleckého posudku z odboru psychológia na osobu poškodenej vnášajú pochybnosti
do motivácie poškodenej oznámiť práve tento konflikt odohrávajúci sa medzi nimi dňa 19.11.2016.

Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch verzií, či už verzia
obžalovaného alebo poškodenej o priebehu ich vzájomného konfliktu zodpovedá skutočnosti, okresný

súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a podľa § 285 písm. a/ Tr. por. ho spod
obžaloby oslobodil.

Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z
ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom

konaní o niektorej skutočnosti, trvajú a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a
zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu.

Okresný súd takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení obžalovaného zodpovedá stavu veci
a zákonu. Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým

skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými
okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora
nepovažoval za dôvodné.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho

uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.