Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. október 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Csp/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217210306
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2217210306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v sporovej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou:
Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanej: P. H., Q.. XX.XX.XXXX,
W. U. D. X. XXX, o zaplatenie 253,74 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 202,74 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne z istiny od
8.1.2016 do zaplatenia v splátkach po 30 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca, pod stratou výhody
splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 05.05.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 253,74 eur,
a to titulom náhrady škody vo výške 51 eur a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné
služby vo výške 202,74 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Nárok odôvodnil tým,
že žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvy, predmetom ktorých bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb cez vypožičané SIM karty. V prípade nedodržania zmluvných povinností - doby viazanosti vznikla

žalobcovi škoda, pričom pri jej výpočte žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia zmluvy do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Žalobca sa domáha
nároku vo výške škody, ktorá škoda vo výške 24 a 27 eur predstavuje rozdiely medzi predajnou cenou
telekomunikačných zariadení zn. HTC Desire 500 (2x) za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej, a ktorá
škoda mu vznikla tým, že žalovaná získala telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu a následne
porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a platiť riadne a včas
za poskytnuté služby. Úrok z omeškania z dlžnej sumy žiadal žalobca priznať vo výške 5,05% ročne od

08.01.2016, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse
o pokonávku.

(2) Žalovanej bola žaloba doručená riadne dňa 30.05.2017, k žalobe sa vyjadrila písomne podaním z
22.06.2017 tým, že žiadala o splátkový kalendár.

(3) Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) súd na prejednanie /

spotrebiteľského/ sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo
veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.(4) Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

(6) Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 07.01.2003 pod č. A0630089 s dodatkom zo dňa 29.03.2014 a
dňa 09.06.2003 pod č. A0812022 s dodatkom zo dňa 29.03.2014 zmluvy o pripojení (teraz o poskytovaní
verejných služieb), v zmysle ktorých bol žalobca povinný poskytovať žalovanej telekomunikačné
služby a žalovaná bola povinná platiť žalobcovi za využívanie týchto služieb cenu. Neoddeliteľnou
súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky, Cenník služieb a informácie o poskytnutých službách

(príloha). Žalobca v zmysle žalovanej poskytol SIM karty, ktoré jej umožňovali telekomunikačné služby
poskytované žalobcom využívať. V znení zmlúv a ich dodatkov odpredal žalobca žalovanej koncové
telekomunikačné zariadenia s definovaným výrobným číslom so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za
kúpnu cenu s DPH vo výške 158 a 166 eur. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. a) dodatkov sa žalovaná
zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom

podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných jej žalobcom prostredníctvom
SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho
záväzkamiazároveňneuskutočnížiadnytakýúkon,ktorýbysmerovalkukončeniualeboúčelomktorého
by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu
na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. b) dodatku sa žalovaná

zaviazala,ženepožiadaovypojeniezprevádzky,aleboodočasnúdeaktiváciuSIMkarty,pokiaľjejtakáto
povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinná bez zbytočného odkladu pokračovať
v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú, resp. deaktivovanú SIM kartu.
V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. c) dodatku sa žalovaná taktiež zaviazala, že sa nedopustí takého konania,
alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by

žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo
porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo
na základe ktorého by bol žalobca oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť
poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. d) dodatku sa žalovaná zaviazala, že bude mať na
SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú

kombináciu účastníckych programov v bode 2.2 písmeno b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k
porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku. V čl. 2. ods. 5 dodatku si účastníci
dohodli pre prípad porušenia niektorej z povinností žalovanej uvedenej v čl. 2, ods. 3 alebo 4 zmluvné
pokuty - vo výške 72 a 64 eur.
(7) Pokusom o pokonávku zo dňa 19.10.2015 žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu pohľadávok za

poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 237,74 eur, zároveň žalovanú vyzval k
zaplateniu zmluvnej pokuty/náhrady škody vo výške 51 eur, všetko najneskôr do 07.01.2016. Časť
pohľadávky (na neuhradených službách) vo výške 35 eur žalovaná následne zaplatila.

(8) Faktúrami vystavenými dňa 16.06.2015 (č. 5302410774, č. 5302444235, č. 5302387963), dňa

16.07.2015 (č. 5306629480, č. 5306662295) a dňa 16.08.2015 (č. 5310857912, č. 5310834486, č.
5310889454) vyúčtoval žalobca žalovanej čiastky k úhrade vo výške spolu 237,74 eur za mesačné
poplatky, poskytované služby, upomienky.

(9) Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného od 01.01.2012)

zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako

písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ods. 8 písm. b/ podnik môže
odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.(10) Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom

a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

(11) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom

od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(12) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(13)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(14) Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(15) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa
§ 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

(16) Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia

príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento

vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi.

(17) Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzky vyplývajúce zo
zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu
za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže

založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ.
Súd mal za preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby,
keď žalobcovi neuhradila faktúry, ktorými jej túto cenu vyfakturoval.

(18) Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd

preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.(19) Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako
právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku

existencie škody ako právnej kategórie, a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovanou.

(20) Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade

porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava
z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovanej. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú
žalovanej pri kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej
platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového

a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k
zmenšeniumajetkužalobcunedošlovpríčinnejsúvislostisporušenímprávnejpovinnostižalovanejplatiť
riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej
a vážnej vôle vyjadrenej v tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy
riadená a ovplyvnená, a teda ako uviedol, žalovanej poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu,

že sa zaviazala platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny
vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovanej pri uzatváraní dodatkov
k zmluve o pripojení mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovanej napr. ponuky iných
mobilných operátorov, jej majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah
využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového klienta alebo podržať

si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď. Je len samozrejmé,
že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované
služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v
zmluve odpredať žalovanej mobilné zariadenia so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia
povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve

tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovanej za aktivovaný mesačný program.
Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom
nie je.

(21) Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vznik škody v danom prípade nebol preukázaný, čím neboli

splnené ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škody, a to existencia príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

(22) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, ale nárok
žalobcu nie je oprávnený v plnom rozsahu. K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb

súd uvádza, že túto povinnosť žalovanej upravuje čl. 6 v bode 2 písm. b/ „Všeobecných podmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a. s.“ (VP), zmysle ktorého je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté
služby. Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaná ich prijala. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná
neuhradila ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 202,74 eur. Tento nárok žalobcu mal

súd v konaní preukázaný, a žalovaná ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nárok žalobcu
nesporovala. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny poskytnutých služieb.
Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z
priznanej čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa s platením služieb preukázateľne
dostala do omeškania. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko nárok na náhradu škody žalobca nijako

nepreukázal.

(23) Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa ods. 4 ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich

splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(24) Súd povolil žalovanej splátky, ich výšku určil s prihliadnutím na výšku priznaného nároku tak, aby
boli v možnostiach žalovanej a aby žalobca nebol splátkami výrazne znevýhodnený.

(25) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(26) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(27) Súd priznal nárok na náhradu trov žalobcovi ako úspešnejšej strane sporu voči žalovanej v rozsahu
60% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej 80%:20%).

(28) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)