Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114218970
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7114218970.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.
Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu UniCredit Bank Czech Republik and
Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64 948 242, týkajúcej
sa organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky,
so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, proti žalovaným: 1/ Ing. N. H., nar. XX.X.XXXX,

bytom M. XXXX/XX, I., 2/ V.. Y. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Fr. Y. XXXX/XX, I., 3/ V.. G. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. Y. XXX/XX, I., všetci zast. JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom, Mierová
64/2, Humenné, o zaplatenie zmenkovej sumy 14.733,49 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaných
v 1/ - 3/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 29CbZm/7/2015-93 zo dňa 22.9.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice
I zo dňa 20.1.2015 č.k. 29Zm/21/2014-35, konanie zastavil a žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade priznal náhradu
trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že na návrh žalobcu vydal dňa
20.1.2015 zmenkový platobný rozkaz č.k. 29Zm/21/2014-35, v ktorom žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade
uložil, aby do 3 dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatili žalobcovi spoločne
a nerozdielne zmenkovú sumu 14.733,49 eur spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy
14.733,49 eur od 2.7.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy, t.j. sumu 49,10 eur, alebo aby v tej istej lehote podali odôvodnené námietky na tomto súde s tým,

že plnením povinnosti jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému žalovanému. Zároveň súd
uložil žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade, aby do 3 dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu
uhradili žalobcovi trovy konania v sume 886,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku s tým, že
plnením povinnosti jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému žalovanému.

3. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej nebol dôvod

pochybovať.

4. Proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu podali žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade prostredníctvom
právneho zástupcu včas námietky.

5. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 471 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok, ust.

§ 372y ods. 1, 2 O.s.p. (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia), § 175 ods. 4O.s.p. konštatoval, že vzhľadom na to, že žalovaní podali včas námietky, súd na ich prejednanie nariadil
pojednávanie.

6. Ďalej uviedol, že po vydaní zmenkového platobného rozkazu, a to pred pojednávaním vzal žalobca
späť návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť
vzhľadom na obsah súdneho spisu.

7. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 175 ods. 5 O.s.p., vrátane jeho citácie zrušil zmenkový

platobný rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa 20.1.2015 č.k. 29Zm/21/2014-35 a konanie zastavil.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého,
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Keďže
súd mal za to, že k späťvzatiu žaloby došlo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného,
a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, preto znáša trovy žalovaného žalobca, z

dôvodu ktorého priznal žalovaným náhradu trov konania. Pre úplnosť uviedol, že predložená zmenka
neobsahuje sumu číslom a slovom, dátum splatnosti a miesto platenia.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do časti výroku, ktorým bolo
rozhodnuté o trovách konania. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali aj žalovaní v 1/ -

3/ rade, keď uviedli, že uznesenie považujú za nesprávne v celom rozsahu.

10. Žalovaní v odvolaní uviedli, že vzhľadom na podanie žalobcu zo dňa 14.9.2016, doručené
konajúcemusúdudňa20.9.2016,označenéako„Späťvzatienávrhunavydaniezmenkovéhoplatobného
rozkazu,“ zaslali dňa 21.9.2016 vyjadrenie a s poukazom na ust. § 146 ods. 1 CSP vyjadrili svoj

nesúhlas so späťvzatím žaloby. Svoj nesúhlas odôvodnili najmä tým, že žalobca by mohol svoju zmenku
priloženú k návrhu na začatie konania, ktorá nemá náležitosti riadnej zmenky podľa osobitnej právnej
úpravy, použiť po jej úprave v inom konaní, ktorého predmetom by bolo uplatnenie rovnakého nároku
medzi rovnakými stranami sporu. Zastávali teda názor, že motívom žalobcovho späťvzatia návrhu
bolo jednoznačne to, že si uvedomil uplatnenie svojho nároku na základe neplatnej zmenky. Keďže

právo veriteľovi z neplatnej zmenky nemožno v súdnom konaní priznať, meritórnym rozhodnutím súdu
by táto skutočnosť bola jednoznačne potvrdená a zabránilo by sa tým možnosti uplatnenia práva
voči žalovaným po dodatočnej úprave predloženej zmenky. Ďalej uviedli, že k späťvzatiu žaloby sa
vyžaduje aj súhlas žalovaného a keďže späťvzatie návrhu môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami
žalovaných na dokončenie konania meritórnym rozhodnutím o veci, majú ostatní účastníci zásadne

právo vyjadriť nesúhlas s týmto žalobcovým procesným úkonom (uznesenie NS SR z 28.6.2012 sp.zn.
4NCdo/16/2011). Aj napriek tejto skutočnosti konajúci súd bez vyjadrenia žalovaného konanie zastavil a
v nadväznosti na to poukázali na odôvodnenie napadnutého uznesenie. Uviedli tiež, že dňa 19.5.2016 o
11.15 hod. sa konalo na Okresnom súde Košice I pojednávanie v predmetnej veci, ktorého sa zúčastnil
zástupca žalobcu ako aj právny zástupca žalovaných. Zastávali názor, že na pojednávaní dňa 19.5.2016

došlo k prejednaniu veci (R 28/1974), keďže súd položil poverenému pracovníkovi žalobcu otázky
týkajúcesaprejednávanejveci.Vnadväznostinavyššieuvedenémalizato, žeaknavrhovateľ(žalobca)
vzal návrh späť, je súd povinný pred rozhodnutím o tomto úkone vyzvať ostatných účastníkov konania,
aby uviedli, či so späťvzatím súhlasia a aby, ak so späťvzatím návrhu nesúhlasia, uviedli vážne dôvody,
pre ktoré s takýmto procesným úkonom nesúhlasia. Súd teda musí odporcovi (žalovanému) vytvoriť

procesnú možnosť vyjadriť sa k návrhu navrhovateľa vždy, teda aj vtedy, ak so zreteľom na dovtedajší
priebeh a výsledky konania možno predpokladať, že odporca neprejaví nesúhlas so späťvzatím návrhu
na začatie konanie. Keďže konajúci súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z nesprávneho právneho
posúdenia veci, navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie a rozhodnutie,
resp. navrhli uznesenie súdu zmeniť tak, že súd k späťvzatiu návrhu neprihliada a návrh v celom rozsahu

zamieta.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných citujúc ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP
a § 96 ods.3 zák.č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, zastával názor, že žalovanými podané
odvolanie je nedôvodné a právne nesprávne. Žalovanými uvádzané skutočnosti a právne dôvody sú

celkom zjavne podané účelovo a interpretované v prospech žalovaných. Táto právna interpretácia však
nemá oporu v zákonných ustanoveniach CSP (predtým O.s.p.). Zdôraznil žalobca, že pokiaľ žalovaní
svoj právny názor odôvodňovali citáciou prvej vety ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, prezentujú tento
právny názor aj napriek tomu, že (zrejme úmyselne) opomenuli uviesť aj druhú časť ustanovenia § 146ods.1CSP(„..nanesúhlasžalovanéhosospäťvzatímžalobysaneprihliada,akdôjdekspäťvzatiužaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie“), a to aj napriek
skutočnosti,žežalobcavzalžalobuspäťeštepredotvorenímpojednávaniat.j.predprvýmpojednávaním

vo veci. Zastával názor, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť ešte pred prvým
pojednávaním, konal Okresný súd Košice I správne a v súlade so zákonom (§ 146 ods. 1 CSP), keď
rozhodol o zastavení konania, a to aj bez súhlasu žalovaných. Tento postup je v súlade s príslušnými
ustanoveniami Civilného sporového poriadku a je obdobný ako v prípade procesnej úpravy obsiahnutej
ešte v Občianskom súdnom poriadku, ktorý sa na konanie vzťahoval v čase podania žalobného návrhu

na súd. Zastával názor, že Okresný súd Košice I s poukazom na vyššie uvedené nebol povinný (a
ani nemal) skúmať, či žalovaní súhlasia so späťvzatím žaloby žalobcom. Z vyššie uvedených dôvodov
žiadal, aby podané odvolanie žalovaných odvolací súd zamietol ako nedôvodné.

12. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných okrem toho, že zotrvali na
všetkých dôvodoch svojho odvolania, opakovane poukázali na to, že dňa 19.5.2016 sa konalo v

predmetnej veci pojednávanie, zo zápisnice ktorého nevyplýva, že by bol daný súhlas so späťvzatím
žaloby zo strany ktoréhokoľvek žalovaného.

13. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania, podal v
zákonnej lehote odvolanie žalobca. Citujúc ust. § 256 ods. 1, § 257, § 128 ods. 1,2 a § 129 ods. 1, 2

Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) zastával názor, že súd v konaní nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, že pri vydávaní predmetného uznesenia došlo
k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP, následkom čoho je rozhodnutie súdu v časti
rozhodnutia o trovách konania právne nesprávne, keď súd žalovaným priznal náhradu trov konania a na

ich náhradu zaviazal žalobcu z dôvodu zavinenia zastavenia konania. Rovnako zastával názor, že súd
nezohľadnil všetky okolnosti daného prípadu, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, následkom čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd v priebehu konania (po podaní žalobného návrhu a predložení
zmenky) zásadným spôsobom pochybil, keď vydal zmenkový platobný rozkaz bez toho, aby odstránil

prekážku konania ( predloženú nevyplnenú zmenku) a to tým, že by vyzval žalobcu na odstránenie vady
konania (doplnenie/opravu podania) dodatočným vyplnením zmenky a predložením vyplnenej zmenky.
Prvostupňový súd tak žalobcu vmanévroval do situácie, keď bol s poukazom na hospodárnosť konania
a ďalšie nepredĺžovanie konania (a nenavyšovanie trov právneho zastúpenia) nútený vziať žalobný
návrh späť. V nadväznosti na to uviedol, že prvostupňový súd podľa jeho názoru konal v rozpore s

príslušnými ustanoveniami zákona (zák.č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, zák.č. 99/1963 Zb. -
Občiansky súdny poriadok a zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok). Poukázal tiež na to, že súd
akceptoval žalovaným zaslané námietky, žalobcom zaslané vyjadrenia a sťažnosť na prieťahy v konaní.
S predmetným nedostatkom konania sa strany oboznámili ažna pojednávaní. Žalobca zastával názor, že
táto situácia by nenastala, ak by súd hneď na začiatku konania zvolil iný procesný postup a žalobcu by

upozornil po doručení žalobného návrhu na súd a predložení zmenky, že táto bola predložená nesprávne
(bez vyplnenia), následkom čoho by žalobca žalobný návrh opravil, doplnil alebo vzal zo súdu späť ešte
pred jeho doručením protistrane, t.j. mohol využiť svoje procesné práva tak, ako mu ich priznáva O.s.p.
a CSP. Žalobca tak už nemal žiadne procesné možnosti ako „zhojiť“ vadný stav, než vziať žalobný návrh
späť ešte pred otvorením pojednávania vo veci samej. Zdôraznil, že späťvzatie žalobného návrhu za

daných okolností svedčí aj protistrane (žalovaným) a je pre protistranu výhodné z dôvodu zastavenia
konania. Aj s poukazom na túto skutočnosť zastával názor, že je spravodlivé, v súlade s dobrými mravmi
a vhodné zváženie dôvodov hodných osobitného zreteľa a rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol, že v prejednávanej veci existujú
zásadné okolnosti a závažné skutočností, ktoré boli spôsobené aj konaním súdu, ktoré odôvodňujú

postup prvostupňového súdu rozhodnúť v časti rozhodnutia o trovách konania v súlade s ust. § 257 CSP.
Rovnako namietal, že súd nerozhodol o vrátení súdneho poplatku uhradeného žalobcom v súlade s ust.
§ 11 ods. 3, 4 zák.č. 19/1992 Zb. (zrejme zák.č. 71/1992 Zb. - poznámka odvolacieho súdu). Z vyššie
uvedených dôvodov žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, alternatívne navrhol uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec

vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu.

14. Žalovaní do vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli odvolanie žalobcu ako neopodstatnené v celom
rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným trovy odvolacieho konania. Uviedli, že pokiaľ podľa žalobcumal súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa a nepriznať
náhradu trov konania ani jednej zo strán sporu, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl žalobca
v tom, že k späťvzatiu svojej žaloby bol vlastne „donútený“ v dôsledku nesprávneho postupu súdu

prvého stupňa ..“, s týmto názorom odvolateľa sa žalovaní nestotožnili. Dôvody odvolania považovali za
absolútne neopodstatnené, keďže je nesporné, že k zastaveniu konania došlo jednoznačne v dôsledku
späťvzatia žaloby žalobcom, a to bez akéhokoľvek procesného zavinenia žalovaného. Skutočnosť,
že žalobca podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na základe neplatnej (neúplnej)
zmenky a následne, keď si to uvedomil, tento návrh zobral v celom rozsahu späť, nemožno v žiadnom

prípade pokladať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo
sporových strán.

15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaných, ktoré bolo

podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu, ani odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

17. Od 1.7.2016 je účinný nový procesný predpis a to zákon č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
( ďalej len „CSP“) a za jeho účinnosti rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením, aj keď
konanie vo veci sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 21.7.2014, teda v čase účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

18. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaných dňa 7.11.2016 a podaním odvolania
žalobcu dňa 15.11.2016, teda tiež za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku,
preto odvolací súd o samotnom odvolaní rozhodoval podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

19. Podľa § 470 ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

20. Podľa § 471 ods. 2 CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

21. Konanie o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze upravovalo ustanovenie
Občianskehosúdnehoporiadkuv§175abolozrušenéeštezaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku
zák.č. 438/2015 Z.z. od 23.12.2015. Nový Civilný sporový poriadok nemá ustanovenia o zmenkovom

a šekovom platobnom rozkaze.

22. Podľa § 372y ods. 1 O.s.p. Prechodných ustanovení, k úpravám účinným od 23.12.2015, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak, na konanie začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy
účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

23. Podľa § 372y ods. 2 O.s.p. Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 23.12.2015, ak bol
zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd
postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý
neboldoručenýniektorémuzodporcovdodňa účinnostitohtozákona,súdvovzťahuktomutoodporcovi

zruší a nariadi pojednávanie.

24. Vo veci súd vydal zmenkový platobný rozkaz dňa 20.1.2015 a bol žalobcovi a žalovaným doručený
do dňa účinnosti zák.č. 438/2015 Z.z. (žalobcovi 19.2.2015, žalovaným v 1. a 3. rade dňa 19.2.2015 a
žalovanému v 2. rade dňa 20.2.2015).

25. Žalovaní v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 146 ods. 1
veta prvá CSP namietali, že súd prvej inštancie na základe podania žalobcu (doručené súdu dňa
20.9.2016) označeného ako „Späťvzatie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu“ zastavilkonanie proti žalovaným bez súhlasu žalovaných k späťvzatiu žaloby, keď zároveň poukázali na to,
že z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ani z písomných vyjadrení žalovaných ako ani zo
zápisnice z pojednávania zo dňa 19.5.2016 táto skutočnosť nevyplýva. Zároveň zastávali názor, že dňa

19.5.2016došlokprejednaniuveci,keďžesúdpoložilpoverenémupracovníkovižalobcuotázkytýkajúce
sa prejednávanej veci.

26. Podľa ustanovenia § 175 ods. 5 O.s.p., ak je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu
vzatý späť celkom po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu pred

jeho právoplatnosťou, súd, ktorý zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz vydal, so
súhlasom odporcu uznesením zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz zruší a konanie
zastaví. Rovnako postupuje aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.

27. Formulácia citovaného zákonného ustanovenia upravuje riešenie aj procesnej situácie, keď
navrhovateľ (žalobca) vzal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového

platobného rozkazu späť po jeho vydaní, a to pred jeho právoplatnosťou, kedy súd so súhlasom odporcu
uznesenímzmenkovýalebošekovýplatobnýrozkazzrušíakonaniezastaví.Jevšakpotrebnézdôrazniť,
že citované ustanovenie však nerieši podmienky ani dôsledky neudelenia, prípadne udelenia súhlasu
odporcu (žalovaného) k procesnému úkonu žalobcu - k jeho späťvzatiu, a preto je potrebné v takom
prípade analogickyaplikovaťvšeobecnéustanoveniaprocesnéhopredpisuospäťvzatínávrhu,vdanom

prípade ustanovenia civilného sporového predpisu (k procesnému úkonu žalobcu - k spävzatiu došlo
podaním žalobcu zo dňa 14.9.2016 a bolo súdu doručené dňa 20.9.2016).

28. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

29. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví (§ 145 ods. 1 CSP).

30. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie (§ 146 ods. 1 CSP).

31. S poukazom aj na vyššie citované zákonné ustanovania možno konštatovať, že sporovému
konaniu dominuje dispozičný princíp. Žalobca ako dominus litis (pán sporu) disponuje po začatí
konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým
dosiahnuť zastavenie konania. Zároveň ide o úkon fakultatívny, keďže žiadne ustanovenie právneho

poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek podmienok. Z hľadiska
procesnej autonómie nie je žalobca nijako obmedzený vo výkone svojho práva vziať žalobu späť, pokiaľ
konanie ešte nebolo právoplatne skončené, nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby, keďže zákon
samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Späťvzatie
žaloby je teda jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v

konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný dispozičný
prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie
bez ďalšieho prejednania veci zastavené (prípadne z časti zastavené). Výnimku z uvedeného pravidla
predstavuje iba alternatíva, keď zastaveniu konania alebo jeho časti bráni kvalifikovaný nesúhlas
žalovaného podľa § 146 ods. 1 CSP alebo absencia súhlasu žalovaného podľa § 146 ods. 2 CSP.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že žalovaný môže negovať účinky späťvzatia žaloby alebo jeho
časti tým, že vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom. Nesúhlas žalovaného musí smerovať proti
späťvzatiužalobypozačatípredbežnéhoprejednaniasporualebopojednávaniaamusíbyťrealizovanýz
vážnych dôvodov (kvalifikovaný nesúhlas žalovaného). Skutočnosť, či na strane žalovaného ide o vážne
dôvody nesúhlasu so späťvzatím, žaloby posúdi súd. Je potrebné zdôrazniť, že na akýkoľvek nesúhlas

žalovaného so späťvzatím žaloby, hoci aj potenciálne relevantný, nemôže súd prihliadnuť, ak došlo k
späťvzatiu žaloby alebo jej časti skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
V takomto prípade na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada a konanie
zastaví. Rovnako v takomto prípade súd žalovaného na vyjadrenie ohľadom súhlasu so späťvzatím
žaloby ani nevyzýva. Pojednávanie nemožno považovať za začaté v prípade, ak bolo odročené bez

prejednania veci napriek účasti strán a ich zástupcov.

32. Vyššie citovaná úprava späťvzatia žaloby v Civilnom sporovom poriadku modifikovane preberá
úpravu obsiahnutú v Občianskom súdnom poriadku, iným spôsobom sa rieši úprava nesúhlasu sospäťvzatím žaloby s tým, že na nesúhlas žalovaného sa neprihliada len do začatia pojednávania a v
prípade tzv. iudicium duplex podľa § 142 ods. 2 CSP sa súhlas žalovaného vyžaduje vždy.

33. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie vecne správne vo veci rozhodol, keď prihliadol na
procesný úkon žalobcu - jeho späťvzatie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a konanie
po zrušení zmenkového platobného rozkazu, a to pred meritórnym prejednaním námietok žalovaných
zastavil.

34. Pokiaľ totiž žalovaní v podanom odvolaní s odkazom na ustanovenie § 146 ods. 1 veta
prvá CSP zastávali názor, že na pojednávaní dňa 19.5.2016 došlo k prejednaniu veci, keďže súd
položil poverenému pracovníkovi žalobcu otázku týkajúcu sa prejednávanej veci, odvolací súd sa s
týmto tvrdením žalovaných nestotožňuje a dodáva, že za prvé pojednávanie treba považovať iba
také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci, to znamená, na ktorom došlo aspoň k
prednesom strán vo veci samej. V danom prípade (vychádzajúc z obsahu Zápisnice o pojednávaní

zo dňa 19.5.2016) bola zaprotokolovaná účasť zúčastnených strán na pojednávaní, a to prítomnosť
povereného pracovníka žalobcu a právneho zástupcu žalovaných, čo súd konštatoval aj v Zápisnici
o pojednávaní zo dňa 19.5.2016, následne títo požiadali o opis zápisnice z pojednávania. Z obsahu
zápisnice ďalej vyplýva, že konajúci sudca sa dotazoval povereného pracovníka žalobcu, prečo zmenka
neobsahuje sumu číslom, slovom, dátumom splatnosti, k čomu sa však poverený pracovník žalobcu

nevedel vyjadriť a následne požiadal o odročenie pojednávania. Z obsahu zápisnice o pojednávaní
nevyplýva, že by súd prvej inštancie oboznámil výsledky dovtedy vykonaného dokazovania, prípadne
oboznámil námietky žalovaných podané proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu a ani strany
sporu neučinili žiadny prednes. Meritórnym konaním je prejednanie veci, čo by v danom prípade
znamenalo prejednanie podaných námietok zo strany žalovaných. Otázku adresovanú zo strany súdu

na pracovníka žalobcu, ktorá ani nesúvisela s podanými námietkami žalovaných, nemožno považovať
za meritórne prejednanie veci.

35. V prejednávanej veci nie je sporné, že súd prvej inštancie vydal v zmysle žalobnému návrhu
zmenkový platobný rozkaz, že žalovaní proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu podali v

zákonnej lehote námietky, na prejednanie ktorých súd prvej inštancie aj nariadil pojednávanie na deň
19.5.2016, ktoré však bolo odročené bez prejednania veci. Rovnako nebolo sporné, že žalobca podaním
zo dňa 14.9.2016 doručeným príslušnému súdu 20.9.2016 návrh na vydanie zmenkového platobného
rozkazu zobral späť v celom rozsahu a žiadal konanie proti žalovaným zastaviť a že žalovaní podaním
zo dňa 21.9.2016 vyjadrili svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby. Vážnosť dôvodov, pre ktoré nesúhlasia

so späťvzatím žaloby odôvodňujú žalovaní tým, že žalobca by mohol svoju zmenku priloženú k návrhu
na začatie tohto konania, ktorá nemá náležitosti riadnej zmenky podľa osobitnej právnej úpravy použiť
po jej úprave v inom konaní, ktorého predmetom by bolo uplatnenie rovnakého nároku medzi rovnakými
stranami sporu.

36. Je potrebné zdôrazniť, že skutočnosti uvádzané žalovanými v ich podaní, ktorým vyjadrujú svoj
nesúhlas so späťvzatím žaloby, neboli obsahom podaných námietok vznesených proti vydanému
zmenkovému platobnému rozkazu.

37. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zmenkové konanie je ovládané zásadou koncentrácie

vyjadrenou v ust. § 175 ods. 1 a 4 O.s.p., ktorá spočíva v tom, že odporcovia (žalovaní) musia v
námietkach uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namietajú, pretože na námietky
vznesené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu nemožno
prihliadať.

38. S poukazom na vyššie uvedené možno vyvodiť záver, že k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania
došlo ešte pred prvým pojednávaním, preto na prípadný nesúhlas žalovaných so späťvzatím žaloby súd
prvej inštancie správne neprihliadol. Navyše vzhľadom na koncentračnú zásadu zmenkového konania
vyjadrenú v ust. § 175 ods. 1 a 4 O.s.p. nemožno žalovanými tvrdený nesúhlas so späťvzatím žaloby
považovať za vážny dôvod.

39. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie žalobcu, čo do výroku o trovách konania, teda
pokiaľ žalobca namietal, súd prvej inštancie priznal žalovaným v 1/ až 3/ rade nárok na náhradu trovkonania a to s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

40. Pri posudzovaní náhrady trov konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je súd
povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Zavinenie
konania je teda potrebné posudzovať z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za
zavinenie je v tomto prípade procesno-právnym inštitútom. V prípade, že konanie bolo zastavené,
náhrada trov konania zaťažuje tú stranu sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania.

41. Žalobca v prejednávanej veci zobral žalobu späť v celom rozsahu pred prejednaním veci (námietok
vznesených žalovanými). Z podania žalobcu vyplýva, že dôvodom jeho späťvzatia je obsah spisu. Z
uvedeného podania nevyplýva, že by späťvzatie žaloby bolo dôsledkom správania sa žalovaných.
Možno teda konštatovať, že v podaní žalobcu absentuje akýkoľvek konkrétny dôvod späťvzatia, z čoho
možno vyvodiť záver, že z procesného hľadiska späťvzatie žaloby zavinil žalobca, a preto s poukazom

na ust. § 256 ods. 1 CSP, žalovaným patrí nárok na náhradu trov konania.

42. Žalobcavodvolanínavrhuje,abysúdvýnimočnenepriznalnáhradutrovkonaniažalovaným,pretože
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

43. Dôvody hodné osobitného zreteľa boli dôvodom pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
úspešnému účastníkovi aj podľa § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016. Dôvody hodné osobitného
zreteľa zákon definuje ako také prípady osobitného zreteľa, ktoré znamenajú odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok konania aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu, či ide o dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí súd zvažovať vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu a to nielen

na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité ale aj na strane toho, komu by inak
patril nárok na náhradu trov konania a teda, či možno od druhého účastníka spravodlivo požadovať,
aby znášal trovy konania aj keď ako v danom prípade nezavinil zastavenie konania. Pri posudzovaní
dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých účastníkov konania, teda nielen toho účastníka konania, ktorého by podľa zákona zaťažovalo

povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by použitím tohto ustanovenia
bola dotknutá. Tiež je potrebné brať do úvahy okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a
prihliadať na postoj účastníkov konania.

44. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že žalobca ako právnická osoba, ktorá viedla

tento spor so žalovanými ako fyzickými osobami nepreukázala, že sú u nej také dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 257 CSP a viedli by k tomu, že
žalovaným v tomto konaní, ktorí nezavinili zastavenie konania, by nebola priznaná náhrada trov tohto
konania.

45. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zmenkový platobný rozkaz je špecifickým
druhom rozhodnutia v občianskom súdnom konaní, ktoré akcentuje podstatu existencie zmenky ako
abstraktného rekta cenného papiera, pričom s jeho vyhotovením a používaním sa spája zásada tzv.
zmenkovejprísnosti.Zmenkovýplatobnýrozkazmápovahurozhodnutiavoveciavkonaníonámietkach
súd rozhoduje o tom, či ho ponechá v platnosti alebo nie. Zákonom predpísanou obranou dlžníkov

proti zmenkovému platobnému rozkazu sú teda námietky, po podaní ktorých sa posudzuje dôvodnosť
obrany žalovaných proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu v rozsahu, ktorý je daný obsahom
námietok. Predmetom námietkového konania môžu byť len námietky, ktoré žalovaní podali včas a
odôvodnene. Platí totiž, že zmenkové konanie je ovládané zásadou koncentrácie vyjadrenou v ust. §
175 ods. 1 až 4 O.s.p., ktorá spočíva v tom, že žalovaní musia v námietkach uviesť všetko, čo proti

zmenkovému platobnému rozkazu namietajú, pretože na námietky vznesené po uplynutí lehoty troch
dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu nemožno prihliadať.

46. Je treba uviesť, že žalobca v tomto konaní sa podanou žalobou domáhal vydania zmenkového
platobného rozkazu, proti ktorému v zákonnej lehote podali žalovaní námietky, ku ktorým sa písomne

vyjadril aj žalobca a v dôsledku podaných námietok súd nariadil vo veci pojednávanie. V rámci
nariadeného pojednávania sa žalobca nevedel vyjadriť, z akého dôvodu žalobcom predložená zmenka
neobsahuje sumu číslom, slovom, dátumom splatnosti, miestom platenia, z dôvodu ktorého požiadal
aj o odročenie pojednávanie, a preto nedošlo ani k prejednaniu námietok žalovaných podaných protivydanému zmenkovému platobnému rozkazu. Následne písomným podaním zo dňa 14.9.2016 žalobca
zobral návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu späť v celom rozsahu a žiadal konanie proti
žalovaným zastaviť.

47. V podanom odvolaní žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie zásadným spôsobom pochybil, keď vydal
zmenkový platobný rozkaz bez toho, aby odstránil prekážku konania, teda, že by vyzval žalobcu na
doplnenie/opravu podania, čím žalobcu vmanévroval do situácie, keď bol s poukazom na hospodárnosť
konania a ďalšie nepredlžovanie konania nútený vziať žalobný návrh späť, a preto podľa názoru žalobcu

existujú závažné skutočnosti, ktoré boli spôsobené aj súdom a ktoré odôvodňujú aplikáciu ustanovenia
§ 257 CSP.

48. Podmienkou vydania zmenkového platobného rozkazu je návrh žalobcu na rozhodnutiu touto
formou, ktorou požaduje priznať nároky zodpovedajúce Zákonu zmenkovému a šekovému, predloženie
originálnych listín, teda zmenky o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, prípadne ďalšie listiny

potrebné na uplatnenie práva. V rámci skúmania, či sú dané podmienky pre vydanie zmenkového
platobného rozkazu súd preverí, či predložená listina označená za zmenku nevzbudzuje pochybnosti o
jejpravostiazároveňpreverí,čiuvedenálistinavykazujeznakyzmenky,atedačivskutočnostiozmenku
ide. V prípade pochybností súd zmenkový platobný rozkaz nevydá, ale nariadi vo veci pojednávanie.

49. Je teda nepochybné, že podľa § 175 ods. 1 O.s.p. jednou z podmienok vydania zmenkového
platobnéhorozkazujepredloženieorigináluzmenkovejlistiny(zmenky).Akjezmenkovýplatobnýrozkaz
vydaný tak, ako to bolo v tomto prípade, je nutné túto okolnosť namietnuť. Aj keď ide totiž o nedostatok
súdu pri vydaní zmenkového platobného rozkazu, nemôže súd prvej inštancie sám z vlastnej iniciatívy
tentonedostatoknapraviťasámsvojerozhodnutievoveci,ktorýmzmenkovýplatobnýrozkazipopodaní

námietok zostáva, odstrániť iným, než zákonom predpísaným spôsobom. Ak je okolnosť nepredloženia
riadnej zmenky namietaná, súd sa s ňou v rámci námietkového konania musí zaoberať. Len ak takáto
námietka bola uplatnená a v prípade, že súdom prvej inštancie bola posúdená ako dôvodná, len v
takomto prípade podľa § 175 ods. 4 O.s.p. zmenkový platobný rozkaz zruší.

50. Povinnosť predložiť v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať,
prípadne ďalšie listiny na uplatnenie práva spolu s podaným návrhom na vydanie zmenkového
platobného rozkazu však zaťažuje samotného žalobcu, ktorý v zmysle týchto listinných dôkazov žiada
vydať zmenkový platobný rozkaz.

51. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že k späťvzatiu svojej žaloby
bol vlastne „donútený“ a to tým, že žalobcu nevyzval na dodatočné vyplnenie zmenky. Žalobca
sám, z vlastnej iniciatívy ešte pred prejednaním námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu
po zistení, a teda jeho tvrdení, že omylom predložil nevyplnenú zmenku, zobral návrh na vydanie
zmenkového platobného rozkazu v celom rozsahu späť a žiadal konanie voči žalovaným zastaviť. K

tomuto procesnému úkonu žalobcu došlo bez akéhokoľvek procesného zavinenia žalovaných. Žalovaní
v tomto konaní boli zastúpení advokátom a vznikli im v súvislosti s týmto konaním trovy a nepriznanie
týchto trov konania žalovaným, by bolo neprimeraným zásahom do majetkovej sféry žalovaných v tomto
konaní, ktorí svojim správaním nezavinili zastavenie konania.

52. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu, ako vecne správne.

53. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

keďže pomer (ne)úspechu sporových strán bol rovnaký.

54. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol o vrátení súdneho
poplatku, odvolací súd len dodáva, že o žiadosti žalobcu na vrátenie súdneho poplatku rozhodne súd
prvej inštancie, pretože podľa § 12 ods. 1 vety prvej zák.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, vo

veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Teda, ak bol súd prvej
inštancie oprávnený vyrubiť súdny poplatok za návrh na začatie konania, len tento súd je oprávnený aj
na rozhodovanie o vrátení tohto poplatku v prípade, že sú splnené podmienky pre jeho vrátenie.55. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).