Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Priehoda
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/913/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913205454
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6913205454.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobkyne: P. Y., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom E., B. S. XXX, zastúpená právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Anton
Hencovský & spol., so sídlom Košice, Františkánska č. 3, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpená
Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s. r. o, so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica,
o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 8C/236/2013-129 zo dňa 5. mája 2015, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.710,05
Eur spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.000 Eur od 10. 04. 2013 do 24. 04. 2013, s
5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.406 Eur od 25. od 25. 04. 2013 do 04. 10. 2013 a s 5,5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.411 Eur od 05. 10. 2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením,
že v priebehu konania sa strany sporu ohľadne priznania sumy 2.411 Eur dohodli, a preto sa venoval len
uplatnenému nároku podľa ust. § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z. z., teda tomu, či bol dôvod na zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia. Dospel k záveru, že tento právny dôvod bol zistený a mal za to, že
žaloba žalobkyne je v tomto prípade dôvodná v rozsahu 15 %, čo predstavuje sumu 2.299,05 Eur.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepovažovala za správne. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že súd prvej inštancie nesprávne
postupoval pri svojom rozhodnutí podľa ust. § 5 ods. 1 zákona 437/2004 Z. z., ale ani v súlade s § 5
ods. 5 zákona 437/2004 Z. z. Podľa názoru žalobkyne pri výške náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia mohol súd vychádzať z celkového počtu bodov, ktorými sa tento nárok v lekárskom posudku
ohodnotil, pričom súd prvej inštancie takýmto spôsobom nepostupoval, a preto nesprávne vychádzal
aj pri výpočte sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z. z. Podľa jej
názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá ustanoveniam § 157 ods. 2 O. s. p., keď na jednej
strane súd prvej inštancie poukazuje na to, akým spôsobom došlo k zmene života na strane žalobkyne
v dôsledku dopravnej nehody a na druhej strane toto nezodpovedá použitému percentu navýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia. Súdom určená výška sťaženia spoločenského uplatnenia je tedaneprimeraná tomu, aké je postihnutie zdravia na strane žalobkyne a v dôsledku toho aj sťažené jej
životné uplatnenie. Okrem toho poukazovala na to, že súd nesprávne postupoval aj v otázke priznaných
úrokov z omeškania, keď za prvý deň omeškania mal byť požadovaný dátum 10. 04. 2013, pričom potom
úrok z omeškania bol vo výške 5,75 %, čo malo byť priznané pri každej zo súm. Aj v tomto smere
nebol postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Žiadala preto rozhodnutie v zmysle podaného
odvolacieho návrhu.
3. Na odvolanie žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala
v celom rozsahu za správne a mala za to, že tak výpočet samotného bodového ohodnotenia, ako aj
výpočet úroku boli súdom prvej inštancie vykonané správne a v tomto smere poukazovali aj na petit
žaloby, ktorý bol dôvodom na pripustenie zmeny podanej žaloby. Žiadala preto rozhodnúť v zmysle
podaného vyjadrenia.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok - CSP),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti zákon 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý ako nový procesný predpis nahradil zákon 99/1963 Zb. - O. s. p. Do ust. § 470
ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretie skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to
i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákon. Predkladateľ však pamätal aj na situácie, kedy
by nová právna úprava zhoršila postavenie strany, a tieto rieši v prechodnom ustanovení v § 470 ods. 2.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zákona 99/1963 Zb. - O. s.
p. Za účinnosti tohto procesného predpisu bolo súdom konané so stranami sporu, bolo vykonávané
dokazovanie v danej veci, pričom podľa tohto procesného predpisu bolo aj rozhodnuté rozsudkom a bolo
aj podané odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ako aj vyjadrenie k podanému odvolaniu.
8. Vzhľadom na to, že krajský súd pristúpil k rozhodnutiu v danej veci za účinnosti nového procesného
predpisu, teda zákona 160/2015 Z. z. - CSP, tak musel prihliadať na tento nový procesný postup, avšak
aj na procesnú situáciu, ktorá tu nastala za účinnosti zákona 99/1963 Zb. - O. s. p., keď za účinnosti tohto
procesného predpisu bolo konané, vykonávané dokazovanie, rozhodnuté vo veci a podaný aj opravný
prostriedok.
9. Na tento procesný stav musel prihliadnuť aj s ohľadom na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1
základných princípov zákona 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, a to s ohľadom na stav
právnej istoty, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
10. Vzhľadom na to, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bol podané za účinnosti zákona
99/1963 Zb. a v tomto čase platilo ust. § 212 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého bol odvolací súd rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný, tak krajský súd sa musel zaoberať tým či aj nový procesný predpis má
obdobné ustanovenie. Porovnaním úprav zistil, že takéto ustanovenie je obsiahnuté v § 379 a § 380 ods.
1 CSP aj podľa ktorých je odvolací súd rozsahom a dôvodmi podaného odvolania viazaný. Na základe
podaného odvolania žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti zákona 99/1963 Zb.
tak mohol aj vzhľadom na novú procesnú úpravu krajský súd preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie
z hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania.
11. V tejto súvislosti sa však musel vysporiadať aj s tým, či v danom prípade je viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 213 ods. 1
O. s. p., podľa ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa svýnimkami ustanovenými v ods. 2 - 7 § 213. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu dostali poučenie
podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd nebude prihliadať. Po tomto poučení strany sporu do zápisnice
prehlásili, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v danej veci nemajú. Na to súd prvej inštancie
postupom podľa § 118 ods. 4 O. s. p. vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Vzhľadom na
uvedené preto krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, pretože aj
podľa ust. § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
12. Krajský súd nezistil dôvody na doplnenie dokazovania, podľa ust. § 213 ods. 3 - 5 zákona 99/1963
Zb. - O. s. p., ale ani podľa ust. § 383 CSP.
13. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania zo strany žalobkyne dospel krajský súd k
záveru, že súd prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané
dôkazyvyhodnotilvsúlades§132O.s.p.asvojerozhodnutieajnáležiteodôvodnilpodľaust.§157ods.
2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.
15. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že medzi stranami sporu došlo v priebehu konania
k dohode ohľadne zvýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia po ustálení
znaleckým dokazovaním v tom, doplatok po ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia za 153,34
bodov pri hodnote jedného bodu vo výške 15,72 Eur prestavuje sumu 2.411 Eur. S vyplatením tejto sumy
súhlasila aj žalovaná, preto túto časť uplatneného nároku zo strany žalobkyne považoval správne aj súd
prvej inštancie za nespornú.
16. Žalobkyňa v podanom odvolaní poukazovala na nesprávny výpočet a postup súdu prvej inštancie
pri sťažení spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri diagnóze duševnej
poruchy po poranení hlavy je uvedené rozpätie bodového ohodnotenia od 262 až po 1560 bodov. Znalec
Q.. Q. W. vo svojom znaleckom posudku v bode 5 na strane 14 uviedol, že v danom prípade už aj s
prihliadnutím na § 10 ods. 4 zákona bolo bodové ohodnotenie určené na výšku 500 bodov. Dospel síce
k rovnakému počtu bodov, ako bolo uvedené v lekárskom posudku Q.. X. Z., avšak s tým, že tento počet
bodov bol už aj s prihliadnutím na ust. § 10 ods. 4 zákona 437/2004 Z. z. Celkový počet bodov tak za
jednotlivé položky predstavoval spolu 975 bodov. Tieto boli predmetom zvýšenia o 1/3 (§ 10 ods. 4 zák.
č. 437/2004 Z. z.) a toto aj žalovaná v prospech žalobkyne v konaní uznala. Krajský súd tak nevidel
dôvod nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri výpočte sťaženia spoločenského uplatnenia, keď
aj strany sporu sa v tomto smere jednoznačne dohodli na doplatení sumy 2.411 Eur.
17. Je nesporné, že žalobkyňa uplatnila aj nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5
ods. 5 zákona 437/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je
uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
18. Základným a nosným dôvodom pre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v danom prípade
boli práve okolnosti spočívajúce v duševných poruchách po poranení hlavy u žalobkyne, ktoré majú
mať podstatný vplyv na sťaženie jej spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie sa uvedenými
okolnosťami dôsledne po skutkovej stránke zaoberal, čo vyplýva aj z dôvodov rozsudku súdu prvej
inštancie. Na základe zisteného skutkového stavu, zhodnotením zdravotného stavu žalobkyne, teda
vyhodnotením všetkých okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôvod na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia z tohto dôvodu na strane žalobkyne je v rozsahu 15 %.
19. Krajský súd poznamenáva, že v danom prípade išlo o úvahu súdu pri priznaní sťaženia
spoločenského uplatnenia vyplývajúcu zo zdravotného stavu žalobkyne, ale aj tvrdených skutkových
okolností, ktoré sú obsahom spisu. Krajský súd nemal dôvod spochybňovať takto ustálenú úvahu
priznaného sťaženia spoločenského uplatnenia na strane žalobkyne, pretože táto má odraz v skutkovomstave, ktorý vyplýva, zo spisového materiálu, pretože tak Q.. X. Z. v lekárskom posudku pri položke
duševnej poruchy po poranení hlavy dospel k bodovému ohodnoteniu vo výške 500 bodov, pričom k
tomutodospelajQ..Q.W.akoznalec,avšakstým,žeužtotobodovéohodnotenieboloajsprihliadnutím
na § 10 ods. 4 zákona 437/2004 Z. z. Rozsah bodového ohodnotenia v tejto položke je však od 260 až
po 1560 bodov, pričom je nesporné, že zdravotný stav žalobkyne je taký, že bola využitá len 1/3 tohto
rozpätia bodového ohodnotenia.
20. Okrem toho z znaleckého posudku znalca Q.. Q. W. vyplýva, že žalobkyňa je v ambulantnej
psychiatrickej liečbe používa kombináciu psychofarmák, ktoré v pozitívnom zmysle ovplyvňujú jej
psychický stav, pričom poukázal na to, že pri prerušení ich užívania je predpoklad zhoršenia duševnej
poruchy, a preto ďalší priebeh závisí od pokračovania v primeranej psychiatrickej liečbe.
21.Aksúdprvejinštanciezadanéhoskutkovéhostavuurčilzvýšeniesťaženiaspoločenskéhouplatnenia
vrozsahu15%,taktútoúvahuvzhľadomnavýsledkydokazovaniapovažujeajkrajskýsúdzaprimeranú.
Nie je však vylúčené, že aj napriek farmakologickej liečbe môže dôjsť u žalobkyne v budúcnosti k
zhoršeniu zdravotného stavu, ktorý bude mať vplyv na sťaženie jej spoločenského uplatnenia, čo bude
možné riešiť v prípade, ak tento zdravotný stav sa zhorší takým spôsobom, že budú existovať ďalšie
okolnosti hodné osobitného zreteľa pre možnosť zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo aj z
obsahu znaleckého posudku Q.. Q. W. vyplýva, že je otázne, ako sa zdravotný stav na strane žalobkyne
bude vyvíjať.
22. Námietku žalobkyne, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní sťaženia spoločenského
uplatnenia v rozsahu 15 % je neprimerané, nepovažoval vzhľadom na vyššie uvedené za dôvodnú. Súd
pritom správne vychádzal zo súčtu bodov jednotlivých položiek, od ktorých odvodil zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, pritom spolu so zvýšením znalca nebola prekročená hranica zvýšenia v § 5
ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z.
23. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne v podanom odvolaní, ktorá sa dotýka nesprávneho rozhodnutia o
úrokoch z omeškania, tak v tejto súvislosti treba poukázať na úpravu podanej žaloby uznesením súdu
prvej inštancie na č. l. 55, 56 spisu, pričom z takto upravenej žaloby súd pri rozhodnutí v konečnom
dôsledku aj vychádzal. V danom prípade preto námietka žalobkyne, že súd nesprávne postupoval,
nebola dôvodná.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené mal krajský súd za to, že súd prvej inštancie v danom prípade správne
rozhodol, a preto krajský súd jeho rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
25. V danej veci rozhodoval krajský súd len o trovách odvolacieho konania, pretože súd prvej inštancie
do výroku svojho rozhodnutia uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po
rozhodnutí vo veci samej.
26. V rámci odvolacieho konania žalobkyňa úspech nemala. Žalovaná mala v odvolacom konaní úspech,
a preto jej patrí náhrada trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Z obsahu podaného vyjadrenia
žalovanej nevyplýva, že by sa vzdala nároku na náhradu trov odvolacieho konania, preto krajský súd
výrokom rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.