Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Boroň
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/49/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213688
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116213688.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcov: 1a) H. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, XXX XX M., 1b) O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX M., 1c) B. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. 23, F. XX M., 1d) I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, XXX XX M., právne
zastúpených JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o určenie, že vec patrí do
dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/223/2016 - 44 zo dňa
10.11.2016 takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že do dedičstva
po nebohom O. Y., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, patrí pohľadávka voči žalovanému na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy
od 29.07.2016 až do zaplatenia, a žalobcom ako oprávneným priznal spoločne a nerozdielne právo na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Súd mal za preukázané, že spotrebiteľský úver
bol poskytnutý v hotovosti, preto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§11 ods.1 písm. e/ zákona
č. 129/2010 Z.z.). Vzhľadom na to, že poskytnutý úver bol bez úrokov a bez poplatkov, žalobca bol
povinný vrátiť iba poskytnutú istinu 200 €. Keďže vrátil sumu 210 €, suma 10 € predstavuje bezdôvodné
obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac, že v konaní
došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Napadnutý rozsudok považuje za
neodôvodnený. Zdôraznil, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne
uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca bol pri podpise zmluvy
upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávnej výške RPMN. Žalovaný je toho názoru, že úrok nie
je odplatou pri poskytovaní peňažných prostriedkov, ale odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v
súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v
súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej
RPMN. Žalovaný je toho názoru, že žalobca na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov a na
určení neprijateľnosti zmluvných podmienok nemá naliehavý právny záujem. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil trovy konania, vrátane odvolacieho.
3. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. V ustanovení § 380 CSP je upravená viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. V danej veci
odvolacie dôvody a námietky uvedené žalovaným v odvolaní vôbec nekorešpondujú s odôvodnením
napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel z dôvodu, že v rozpore s ust. § 1 ods.
2 Zákona č. 129/2010 Z.z. bol spotrebiteľský úver poskytnutý v hotovosti, čo je sankcionované
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods. 1 písm. e) Zákona č. 129/2010 Z.z.). Na tento
dôvod, kvôli ktorému súd prvej inštancie žalobe vyhovel, žalovaný v odvolaní nereagoval, ale uvádzal
dôvody, pre ktoré je výška odplaty a RPMN primeraná.
6. Odvolanie žalovaného je teda zmätočné a neposkytuje odvolaciemu súdu možnosť preskúmania
napadnutého rozhodnutia. Z takto podaného odvolania možno vyvodiť, že žalovaný sa s napadnutým
rozsudkom a jeho dôvodmi neoboznámil, a automaticky podal „vzorové“ odvolanie, s ktorým sa už
odvolací súd už stretol v iných konaniach.
7. Jedinými námietkami, z hľadiska ktorých mohol odvolací súd napadnuté rozhodnutie preskúmať je
námietka absencie naliehavého právneho záujmu a nedostatku odôvodnenia.
8. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu odvolací
súd v prvom rade poukazuje na to, že pôvodný žalobca ani je nástupcovia sa nedomáhali určenia, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, ani určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ako to v odvolaní
uvádza žalovaný. Pôvodný žalobný petit bol o vydaní bezdôvodného obohatenia, neskôr bola pripustená
zmena návrhu na určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva.
Posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bolo v tomto prípade predbežnou otázkou.
Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že naliehavý právny záujem na určení, že pohľadávka
patrí do dedičstva, je daný, pretože bez požadovaného určenia by bolo postavenie žalobcov neisté,
pohľadávka ich právneho predchodcu by nemohla byť prejednaná v dedičskom konaní, a ani nijakým
iným spôsobom by sa nemohli domáhať jej zaplatenia.
9. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať,
že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva
na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania,
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a žalobcom žiadne preukázateľné trovy v
súvislosti s podaným odvolaním nevznikli.
12. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.