Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/459/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111215596
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3111215596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobkyne: Y. Q., bytom P. W.
XXXX/X, S., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená JUDr. Jánom Legerským, advokátom so
sídlom nám. sv. Anny 25, Trenčín proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Trenčín, Legionárska
647/33, Trenčín, IČO: 00175111, o zaplatenie 1.499,55 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. júna 2016, č.k. 22C/190/2011-192, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, poukazom na ust. § 8a ods. 1 , §
14 ods. 2 , 4 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 457 Občianskeho
zákonníka, návrh zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobným návrhom, doručeným súdu dňa 04.07.2011,
pôvodne domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.499,55 eur s úrokom z omeškania z jednotlivých
platieb. Po zmenách žalobného návrhu sa domáhala len zaplatenia sumy 329,24 eur bez úroku z
omeškania , titulom vrátenia poplatkov a poistného za obdobie od 01.07.2009 do 31.01.2013 a sumy za
ďalšie obdobie od 01.02.2013 do 28.02.2015, teda za obdobie od 01.07.2009 do 28.02.2015 v celkovej

výške 509,97 eur bez úroku z omeškania. Svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že žalovaný je správcom
bytového domu na Ul. Mateja Bela č. 2500/7 v Trenčíne, v ktorom žalobkyňa vlastní byt. Žalovaný aj po
vypovedaní zmluvy o výkone správy zo dňa 30.04.2008 naďalej vykonával správu tohto bytového domu
a to aj napriek neschválenej novej zmluve o výkone správy zo dňa 11.05.2009 (účinnej od 01.07.2009),
pretože sa nekonala žiadna schôdza vlastníkov bytov v tomto dome. Teda nedošlo k jej schváleniu v
súlade s ustanovením § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. a podľa žalobkyne preto žalovaný nemohol
účtovať poplatky za výkon správy a poistné v zmysle uvedenej zmluvy. Žalovaný si napriek tomu účtuje

až do súčasnosti poplatky za výkon správy a poistné a to už aj na základe následnej zmluvy o výkone
správy zo dňa 21.06.2010, ktorá podľa žalobkyne tiež nebola schválená a teda platne uzavretá v súlade
s ustanovením § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Obe zmluvy nepodpísala. Zmluva o výkone správy
zo dňa 21.06.2010 síce bola predložená na schválenie na schôdzi vlastníkov bytov, ktorá sa konala
dňa 23.06.2010 podľa zápisnice, ale táto schôdza nebola uznášania schopná a preto nemohlo dôjsť k
platnému schváleniu zmluvy.

3. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.02.2011 č.k. 12C/136/2009-156 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.01.2014 č.k. 5Co/156/2011-182 bol žalobný návrhžalobkyne (podaný na súd dňa 14.07.2009) zamietnutý. Zmluvy o výkone správy zo dňa 20.11.2002,
16.03.2005, 11.05.2009 a 21.06.2010 považoval za platné, pretože boli podpísané nadpolovičnou
väčšinou vlastníkov bytov a žalovaným podľa § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. V odôvodnení uviedol, že

v rozšírenom žalobnom návrhu zo dňa 15.12.2010 sa žalobkyňa domáhala ešte preskúmania súdom
postupu správy žalovaného za obdobie od 01.07.2009 doteraz. Podľa § 14 ods. 4 cit. zák. súd môže
rozhodovať iba v prípade, ak je vlastník bytu prehlasovaný pri rozhodovaní o konkrétnej otázke a to
pri podaní žaloby v 15-dňovej prepadnej ( prekluzívnej) lehote. Teda nemôže kedykoľvek preskúmavať
postup žalovaného , preto súd tento návrh žalobkyne zamietol. Okrem toho žalobkyňa považovala

zmluvy o výkone správy za neplatné. Žalovaný predložil zmluvy o výkone správy zo dňa 20.11.2002,
16.03.2005,11.05.2009, 21.06.2010 a všetky boli podpísané nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov
a žalovaným, teda sú platné podľa § 8a ods. 1 cit. zák. a záväzné pre všetkých vlastníkov bytov,
žalovaného ako aj súd. Posledná zmluva o výkone správy zo dňa 21.06.2010 je podpísaná tiež
nadpolovičnou väčšinou hlasov a to 25 z 32, okrem žalobkyne a je účinná od 01.07.2010 na dobu
neurčitú. Zákonná 15-dňová lehota na podanie žaloby na súd prehlasovaným vlastníkom- žalobkyňou

ohľadne výberu dodávateľa uplynula dňa 13.05.2009 (28.4.2009 + 15 dní). Žalobkyňa podala žalobu na
súd dňa 14.07.2009, teda po uplynutí zákonnej lehoty.

4. V danej veci žalobkyňa napádala nezákonnosť postupu žalovaného podľa zák. č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení noviel. Tento zákon upravuje práva a povinnosť

vlastníkov bytov, správcov domov ako aj možnosti vlastníkov bytov uplatňovať svoje práva na súde.

5. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol tak isto aj v tejto prejednávanej veci tak ako v konaní
sp. zn. 12C/136/2009. Namietané zmluvy o výkone správy boli podpísané nadpolovičnou väčšinou
hlasov vlastníkov bytov. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že zmluva zo dňa 11.05.2009 vôbec

nebola prejednaná a schválená na schôdzi vlastníkov bytov, potom súd o tejto námietke nemôže ani
rozhodovať podľa citovaných ustanovení § 14 ods. 2 a 4 cit. zák., pretože "nemá o čom rozhodovať" a
okrem toho žalobkyni uplynula i 3-mesačná prekluzívna lehota od prípadného hlasovania. Pokiaľ išlo
o zmluvu zo dňa 21.06.2010, žalobkyňa tvrdila, že mala byť schvaľovaná na schôdzi vlastníkov bytov
dňa 23.06.2010, ktorá však nebola uznášania schopná. Od tohto dátumu uplynula žalobkyni 3-mesačná

prekluzívna lehota podľa §14 ods. 4 cit. zák. (23.03.2010 + 3 mesiace = 23.06.2010 a žaloba podaná
dňa 04.07.2011). Keďže predmetné zmluvy o výkone správy súdy považovali za platné, nebol dôvod
na vrátenie žalobkyňou zaplatených poplatkov za správu a poistenie zo strany žalovaného z titulu
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1,2, § 457 Občianskeho zákonníka .

6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. , keď úspešnému
žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko žiadne trovy nežiadal a neplatil žiadne súdne
poplatky.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu,

odvolanie namietajúc, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 365 ods. 1 písm. f/ a
h/ CSP/ poukazom na ust. § 470 ods. 1 CSP. Napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený v
zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, keď sa okresný súd v odôvodnení
obmedzil len na konštatovanie obsahu rozsudkov okresného a krajského súdu vo veci vedenej pod sp.

zn. 12C/136/2009. Namietal, že okresný súd sa nevyjadril k novým skutočnostiam a listinným dôkazom
predloženým žalobkyňou. Žalovaný ani v predchádzajúcom právoplatne skončenom konaní nepredložil
zmluvy o výkone správy aj so zápisnicami zo schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome. Ku schváleniu zmluvy o výkone správy so žalovaným na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zákonným spôsobom nedošlo a preto bez predchádzajúceho schválenia ani

podpísanie takejto zmluvy nebolo vôbec možné a nemohlo vyvolať žiadne právne následky. Na riadne
schválenie zmluvy o výkone správy bolo potrebné, aby sa hlasovania na schôdzi zúčastnili vlastníci s
počtom hlasov minimálne 17 / z celkového počtu 32/ a aspoň 17 hlasov by bolo potrebné na schválenie
zmluvy o výkone správy. Pri hlasovaní nie je možné postupovať podľa ust. § 14 ods. 2 druhá veta
zákona o vlastníctve bytov, nakoľko tento postup neplatí pri hlasovaní podľa § 8a ods. 1 zákona o

vlastníctve bytov. Podpísanie zmluvy o výkone správy je pre vznik zmluvy bez právneho významu, pokiaľ
tomu nepredchádzalo platné schválenie zmluvy hlasovaním vlastníkov na schôdzi bytov a nebytových
priestorov. Je potrebné preukázanie riadnej zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, zistenie počtu hlasujúcich vlastníkov prítomných na schôdzi ako aj počet hlasujúcichvlastníkov. Splnenie týchto podmienok v konaní preukázané neboli. Vo vzťahu k zmluve o výkone správy
zodňa21.6.2010bolovrámcišetreniaorgánmičinnýmivtrestnomkonanízistené,že zmluvapodpísaná
dňa 21.6.2010 bola predložená na schválenie na schôdzi vlastníkov až dňa 23.6.2010. Ku vzniku zmlúv

nemohlo dôjsť a teda nebolo možné sa ani zaoberať ich platnosťou či neplatnosťou . Argumentácia
okresného súdu poukazujúc na ust. § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov nie je správna. V zmysle
citovaného zákonného ustanovenia sa môže prehlasovaný vlastník do 15 dní odo dňa oznámenia
obrátiť na súd, pričom musí ísť o riadne a platné hlasovanie, čo v danom prípade splnené nebolo.
Nebol dodržaný zákon o vlastníctve bytov, preto nemôžu vzniknúť žiadne právne následky. Žalobkyňa

odôvodňuje uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to zaplatenie poplatkov za správu
ako i poistné poukazom na skutočnosť, že žalovaný i napriek vypovedaniu zmluvy o výkone správy zo
dňa 30.04.2008 vykonával správu bytového domu, pričom nebola schválená nová zmluva o výkone
správy zo dňa 11.5.2009, nakoľko sa nekonala žiadna schôdza vlastníkov bytov ako i zmluva zo dňa
21.6.2010, ktorá tiež nebola riadne schválená a platne uzavretá. Súčasne si uplatnila náhradu trov
odvolacieho konania v celkovej výške 234,44,- eur.

8. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd odvolanie
žalobkyne zamietol a rozsudok okresného súdu potvrdil. Uviedol, že žalovaný vykonáva správu
bytového domu na ulici Mateja Belu č. 2500 od 20.11.2002 nepretržite a to na základe platných zmlúv
o výkone správy. Zo stretnutia vlastníkov domu č. č. 2500 zo dňa 17.3.2008 a 10.4.2008 vyplýva, že 30

vlastníkov bytov a nebytových priestorov z celkového počtu 32 žiada o pokračovanie v správe bytového
domu a dištancuje sa od správania žalobkyne. Žalobkyňa nie je spokojná s výkonom správy , nechce
akceptovať ani rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ani vôľu ostatných vlastníkov. Okresný
súd rozhodol na základe vykonaných dôkazov vecne aj právne správne posúdil zistený skutkový stav
a žalobu zamietol.

9. Odvolací súd skonštatoval, že okresný súd správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), pričom
odvolací súd postupoval a vec posudzoval už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona
č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07.
2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov okresného

súdu ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

10. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, či okresný súd na zistený skutkový stav správne,

v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. S poukazom na citované ustanovenie odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu sa
po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku,
ktorým okresný súd zamietol návrh žalobkyne , ktorým sa od žalovaného domáhala zaplatenia istiny
1.499,55 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1,2 a § 457

Občianskeho zákonníka.

13. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresným súdom
poukazom na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. . Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich
správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie

preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

14. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aképrostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

15. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v

ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.

16. Námietka žalobkyne poukazom na ust. § 220 CSP , na riadne odôvodnenie napadnuté rozhodnutia,
nie je dôvodná . Okresný súd sa jasne, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné/ Zo súdnej praxe - 56/2008, 37/2010, 13/2012/.

17. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na závere, že namietané zmluvy o výkone správy boli
podpísané nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov bytov, keď žalobkyni v zmysle ust. § 14 ods. 2 a
4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov žalobkyni uplynula i 3- mesačná
prekluzívna lehota od prípadného hlasovania.

18. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že vlastník bytu podľa
§ 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. má právo
a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných
častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a
pozemku na schôdzi vlastníkov. V rámci označeného ustanovenia vlastník bytu a nebytového priestoru

sa podieľa na rozhodovaní o podstatných otázkach, čím vykonáva i oprávnenia plynúce z vlastníctva,
(viď § 14 ods. 3 zákona). Za stavu, že vlastník svoje vlastnícke oprávnenie nemôže realizovať z
dôvodov napr. uvedených v § 14 ods. 1 označeného zákona, môže sa ochrany svojho práva dovolať
postupom podľa § 14 ods. 4 zákona. Zákon č. 182/1993 Z. z. vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je špeciálnym právnym predpisom, pretože vo

svojom ustanovení (§ 14 ods. 1 a 4) tento špeciálny predpis výslovne zakotvuje, akým postupom a v
akej lehote sa môže dotknutý vlastník dovolať ochrany svojho práva na súde.

19. Je plne opodstatnený záver, že lehota, v ktorej sa mohla žalobkyňa obrátiť na súd za účelom ochrany
svojho práva (konkrétne z dôvodu nedodržania postupu zo strany žalovaného v zmysle § 14 ods. 1),

je lehotou hmotnoprávnou.

20. Na uvedených hlasovaniach rozhodujú hlasovaním vlastníci bytov a nebytových priestorov a
predmetné rozhodnutie je rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca môže
vykonávať len činnosti vymedzené zákonom (napr. hospodári s úhradami, s fondom prevádzky, údržby

a opráv, s majetkom získaným svojou činnosťou; uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti; rozhoduje
o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia, o výške preddavkov do fondu prevádzky,
údržby a opráv.)

21. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase, kedy došlo k hlasovaniu

vlastníkov bytov hovorí o tom, že prehlasovaný vlastník má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o
výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.22. Toto ustanovenie zákona neupravuje možnosť vlastníkov domáhať sa neplatnosti hlasovania, v
zmysle uvedeného ustanovenia má vlastník právo obrátiť sa na súd, aby vo veci spornej medzi
hlasujúcimi vlastníkmi a prehlasovaným vlastníkom rozhodol, výsledkom súdneho konania má byť teda

rozhodnutie nahradzujúce konkrétny výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a
takéto konanie sa týka všetkých vlastníkov.

23. Okresný súd dospel k správnemu názoru, že v prípade prehlasovania niektorého z vlastníkov bytov,
alebo nebytového priestoru, má tento právo obrátiť sa v lehote 15 dní od hlasovania na súd, aby vo

veci rozhodol a v prípade, ak sa o výsledku hlasovania nemohol dozvedieť, toto právo má najneskôr
do troch mesiacov od hlasovania. Ak tak neurobí, jeho právo zaniká (cit. ust. § 14 ods. 1, 4 Zákona
č. 182/1993 Z.z. , v platnom znení), a tým,
aj k správnemu záveru, že hmotno-právna 3- mesačná prekluzívna lehota žalobkyni márne uplynula /
23.03.2010+3mesiace=23.6.2010,pričomžalobabolapodanádňa04.07.2011/auplynutímtejtolehoty
zaniklo jeho právo domáhať sa, aby vo veci rozhodol súd.

24. Námietka žalobkyne, že žalovaný ani v pôvodnom konaní / konanie vedené na Okresnom súde
Trenčín pod sp. zn. 12C/136/2009/ ani v predmetnom konaní nepredložil zmluvy o výkone správy,
nie je dôvodná. V tomto smere odvolací súd poukazuje na riadne odôvodnenie rozhodnutia okresným
súdom, ktorý uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.02.2011 č.k. 12C/136/2009-156

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.01.2014 č.k. 5Co/156/2011-182 bol
žalobný návrh žalobkyne zamietnutý , pričom žalovaný v konaní predložil zmluvy o výkone správy zo
dňa 20.11.2002, 16.03.2005,11.05.2009, 21.06.2010 . Všetky boli podpísané nadpolovičnou väčšinou
vlastníkovbytovažalovaným,tedasúplatnépodľa§8aods.1cit.zák.azáväznéprevšetkýchvlastníkov
bytov, žalovaného ako aj súd. . Okresný súd podrobil súdnemu preskúmaniu zmluvy o výkone správy

zo dňa 20.11.2002, zo dňa 16.3.2005, zo dňa 11.5.2009 ako aj zo dňa 21.6.2010.

25. Námietka žalobkyne, keď okresný súd založil svoje rozhodnutie poukazom na na posudzovanie
Zmluvy o výkone správy v predchádzajúcom právoplatne skončenom konaní, pričom sa nevyjadril
k novým skutočnostiam a listinným dôkazom predloženými žalobkyňou, nie je dôvodná. Žalobkyňa

po poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. , do vyhlásenia dokazovania za skončené , nenavrhla
vykonať žiadne nové dôkazy, resp. nepredložila listinné dôkazy, na ktoré by okresný súd neprihliadal
pred vyhlásením rozhodnutia. Ďalšie odvolacie námietky žalobkyne sú pre posúdenie predmetnej veci
irelevantné , na tieto odvolací súd neprihliadal, nakoľko nemali vplyv na posúdenie veci.

26. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).