Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Rešatková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/26/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116012456
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116012456.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.09.2017 v Prešove takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov
sp. zn. 3T/53/2016 zo dňa 25.04.2017.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/53/2016 zo dňa 25.04.2017 bol obžalovaný F.. F. C.
uznanývinnýmzospáchaniaprečinuublíženianazdravípodľa§158ods.1Tr.zákonanatomskutkovom
základe, že
17.12.2015 v čase o 17.00 hod. v F. viedol po ulici Q. v smere na ulicu F. osobné motorové vozidlo
značky Škoda Octavia, EVČ: F. jeho vedeniu nevenoval plnú pozornosť a nedal prednosť chodkyni D.
A., prechádzajúcej cez priechod pre chodcov z ľavej strany v smere jazdy vozidla, v dôsledku čoho
došlo k zrážke chodkyne prednou ľavou časťou vozidla, pričom D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F., F. č. XX, utrpela pomliaždenie spánkovo záhlavnej oblasti vpravo, pomliaždenie a kožnú odreninu
hornej pery vpravo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie pravého a ľavého ramena, pomliaždenie
a kožné odreniny ľavého lakťa, pomliaždenie driekovej oblasti ťažšieho stupňa, pomliaždenie a
podkožný krvný výron v bedrovej oblasti vľavo a pomliaždenie pravého predkolenia s dobou liečenia a
práceneschopnosťou 40-41 dní, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), f) Zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke,
za čo mu bol podľa § 158 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona uložený
trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 1 rok.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ihneď po jeho vyhlásení prokurátor proti výroku o treste v
neprospech obžalovaného. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokov
napadnutého rozsudku vyslovil, že uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho
výkonu považuje za primeraný, avšak podľa jeho názoru bolo potrebné uložiť obžalovanému aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. S odôvodnením okresného súdu o neuložení trestu zákazu
činnosti s prihliadnutím na dobu vodičského oprávnenia (43 rokov), v rámci ktorej sa obžalovaný dopustil
iba jedného priestupku, čo svedčí o tom, že ide o zodpovedného vodiča dbajúceho na pravidlá cestnej
premávky, ako aj na okolnosti prípadu, keď obžalovaný neprekročil dovolenú rýchlosť, poškodená
nebola odkázaná na pomoc inej osoby, nemala úporné dlhotrvajúce bolesti, nebola pripútaná na lôžko,
ktoré ho viedli, že neuložil trest zákazu činnosti, na nestotožnil. Účelom trestu zákazu činnosti je
zabrániť opakovaniu trestnej činnosti na úseku dopravy a jeho uloženie je odôvodnené hlavne vtedy,
ak páchateľ vykoná trestný čin porušením dôležitej povinnosti, resp. závažnejším spôsobom konania. V
danom prípade obžalovaný zapríčinil dopravnú nehodu, kde porušil dve dôležité povinnosti uložené mudopravnými predpismi, a preto má za to, že je potrebné uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti,
lebo iba týmto druhom trestu sa dosiahne účel trestu. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý nepatrí
medzi nedisciplinovaných vodičov, je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1973 a počas tejto doby
sa dopustil iba jedného priestupku na úseku cestnej premávky, túto skutočnosť je potrebné zohľadniť
pri ukladaní trestu zákazu činnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok v celom rozsahu,
napravil chybu vo výroku o vine a uznal obžalovaného vinným podľa § 158 Tr. zákona a popri treste
odňatia slobody s podmienečným odkladom uložil mu aj trest zákazu činnosti na dolnej hranici trestnej
sadzby.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom argumenty
prokurátora uvedené v písomnom odôvodnení jeho odvolania považuje za neopodstatnené a
prokurátorom navrhovaný trest považuje za neprimerane prísny vzhľadom na skutkové okolnosti tohto
prípadu. Napriek tomu, že v tomto prípade došlo k dopravnej nehode výlučne jeho zavinením, čo
nepopieral, má za to, že ani okolnosti tohto prípadu a ani následky na strane poškodenej neodôvodňujú
uloženie trestu zákazu činnosti popri treste odňatia slobody s podmienečným odkladom. Aj keď k
dopravnej nehode v jeho prípade došlo v dôsledku porušenia povinnosti vodiča motorového vozidla,
takéto porušenie povinnosti je možné kvalifikovať len ako nepozornosť. Uloženie trestu zákazu činnosti
podľa jeho názoru prichádza do úvahy najmä v závažnejších prípadoch dopravných nehôd, kde
vodič motorového vozidla spôsobil nehodu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, resp.
ako dôsledok prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti v danom úseku cesty. Taktiež poukázal na
skutočnosť, že jeho správanie po predmetnej dopravnej nehode nasvedčuje tomu, že na naplnenie účelu
trestu postačí aj trest uložený súdom prvého stupňa bez uloženia trestu zákazu činnosti, a to so zreteľom
aj na skutočnosť, že z miesta dopravnej nehody sa nevzdialil a poškodenej poskytol potrebnú pomoc,
riadnespolupracovalsorgánmičinnýmivtrestnomkonanípriobjasňovanítohtoprípadu,podnikolvšetky
kroky na uspokojenie nároku poškodenej na náhradu škody a pri prvej možnej príležitosti sa k spáchaniu
skutku priznal. Okrem toho doposiaľ nebol súdne trestaný a v súvislosti s vedením motorových vozidiel
sa nedopúšťal dopravných priestupkov, čo je potrebné taktiež zohľadniť pri určovaní výšky trestu ako
celku a nielen pri ukladaní dĺžky trestu zákazu činnosti, ako to uvádza prokurátor. Na verejnom zasadnutí
poukázalinato,žeodspáchaniaskutkuuplynuladobatakmerdvochrokov,počasktorejviedolmotorové
vozidlo a nespáchal žiadny ďalší priestupok na úseku dopravy. Z uvedených dôvodov preto navrhol
odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. zákona, v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc
pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
V prvom rade odvolací súd preskúmal, či procesný postup konajúceho súdu netrpí takými podstatnými
chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Z obsahu predloženého
spisového materiálu vyplýva, že konajúci súd vykonal hlavné pojednávanie za účasti obžalovaného
a jeho obhajcu, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, k
vykonaným dôkazom, či predložiť argumenty k výroku o treste, keďže na hlavnom pojednávaní vyhlásil,
že je vinným zo spáchania skutku, ktoré vyhlásenie po predpísanom procesnom postupe bolo súdom
prijaté. Zo zistených skutočností tak odvolací súd uzavrel, že právo na obhajobu obžalovaného porušené
nebolo a postup konajúceho súdu bol v súlade s procesným predpisom.
Konanie obžalovaného, ktorý vyhlásil, že je vinným zo spáchania skutku, bolo v napadnutom rozsudku
po právnej stránke posúdené ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 Tr. zákona aj
napriek tomu, že zákonné ustanovenie § 158 nemá žiadne odseky. Túto formálnu chybu odvolací súd
nenapravoval, keďže nemala žiadny podstatný vplyv na postavenie obžalovaného.
Odvolateľnamietalnesprávnosťvýrokuotreste,vovzťahukuktorémukonajúcisúdvykonaldokazovanie
vsúladespravidlamipredpísanýmiTr.poriadkom,pretotietodôkazymohlitvoriťpodkladprerozhodnutie
o ukladaní trestu.Konajúci súd uloženie trestu odňatia slobody, výkon ktorého podmienečne odložil, považoval za trest
primeraný k všetkým okolnostiam prípadu a dostatočný na zabezpečenie účelu trestu. Aj napriek
tomu, že obžalovaný spáchal trestný čin porušením dôležitej povinnosti pri vedení motorového vozidla,
konajúci súd neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov,
čo ostatne napadol odvolateľ, ktorý sa domáhal uloženia tohto trestu popri treste odňatia slobody s
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu.
Odvolací súd preskúmal dôvody, pre ktoré konajúci súd nevyhovel návrhu prokurátora o uložení trestu
zákazu činnosti a konštatuje, že predložená argumentácia konajúceho súdu je prijateľná. Je síce faktom,
že obžalovaný F.. P. C. sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a nedal prednosť chodkyni
prechádzajúcej cez priechod pre chodcov, čo je porušením dôležitej povinnosti uloženej vodičom na
základe zákona o cestnej premávke, keďže ide o porušenie takej povinnosti, ktorá ohrozuje život a
zdravie (podľa § 137 ods. 2 písm. r/ zák. č. 8/2009 o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej
premávkyzávažnýmspôsobomjeokreminéhoiohrozeniechodca,ktorývstúpilnavozovkuaprechádza
cez priechod pre chodcov), avšak ako na to správne poukázal aj konajúci súd, nie každé porušenie
dôležitejpovinnostipravidielvcestnejpremávkesnásledkomublíženianazdravízakladáuloženietrestu
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Z citovaných ustanovení je zrejmé, že trest sa páchateľovi trestného činu ukladá s prihliadnutím nielen
na okolností spáchania skutku, ale aj so zreteľom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy,
čo zabezpečuje individualizáciu trestu a súčasne aj generálnu prevenciu v spoločnosti.
V posudzovanom prípade konajúci súd priznal obžalovanému dve poľahčujúce okolnosti, a to že
obžalovanýviedolriadnyživotpredspáchanímskutkuatiežto,žesapriznalkspáchaniutrestnejčinnosti
a svoj čin úprimne oľutoval, čo zodpovedá ustanoveniu § 37 písm. j/, l/ Tr. zákona.
Za uvedený prečin ublíženia na zdraví zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody až na jeden rok,
ktorou fakticky zákonodarca zvýraznil závažnosť protiprávneho konania. S prihliadnutím na závažnejšie
porušenie pravidiel v cestnej premávke a tiež na spôsobený následok správne postupoval konajúci
súd, ak obžalovanému ukladal trest odňatia slobody a nie iný alternatívny druh trestu, ktorý možno
samostatne uložiť (§ 32 Tr. poriadku).
Pri prevahe poľahčujúcich okolností konajúci súd postupoval v súlade so zákonom, ak pri ukladaní
trestu odňatia slobody aplikoval zmierňujúce ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, v dôsledku čoho sa
horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu tretinu a trest ukladal v upravenej trestnej sadzbe až na
8 mesiacov, v rámci ktorej obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 2 mesiace. Výkon uloženého
trestu bol obžalovanému so zreteľom na jeho doterajší život podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1
roka,čozodpovedáustanoveniu§49ods.1písm.a/a§50ods.1Tr.zákona.Jepotrebnésiuvedomiť,že
obžalovaný sa prerokúvaného skutku dopustil vo veku 70 rokov a pokiaľ doposiaľ nebol súdne trestaný
a opakovane sankcionovaný za priestupky, doterajší spôsob život obžalovaného možno hodnotiť ako
vysoký predpoklad, že na nápravu obžalovaného postačí aj uloženie trestu, ktorého výkon nie je spojený
s obmedzením osobnej slobody.
Taktouloženýtrestodňatiaslobodyobžalovanémupovažovalajodvolacísúdzadostatočnýaprimeraný,
pričom ukladanie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov takmer po dvoch rokoch
od spáchania skutku vyhodnotil ako neúčelný a nadbytočný.Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Zo zákonného ustanovenia je zrejmé, že zmyslom uloženia tohto trestu je zabrániť páchateľovi v
opätovnom spáchaní trestného činu, ktorého sa už dopustil v súvislosti s určitou konkrétnou činnosťou,
v posudzovanom prípade ide o činnosť súvisiacu s vedením motorových vozidiel všetkých druhov.
Uloženie trestu zákazu činnosti má fakultatívnu povahu a neviaže ukladanie tohto trestu na osobitné
podmienky, avšak zo súdnej praxe plynie, že ukladanie trestu zákazu činnosti sa uplatňuje najmä pri
ukladaní trestov v prípadoch závažných porušení pravidiel cestnej premávky, dôsledkom ktorých sú
ťažkénásledky.Ak súdy ukladajú tento druh sankcie, vždy sa riadia všeobecnými zásadami zakotvenými
v § 34 Tr. zákona, teda aj hodnotením, či ukladaný trest zabezpečí jeho účel.
Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že účel trestu sa efektívne zabezpečuje
vtedy, ak je trest ukladaný v krátkej dobe po spáchanom protiprávnom konaní, kedy jeho účinky sú
najvýraznejšie. V tomto kontexte potom odvolací súd posudzoval, či uloženie trestu zákazu činnosti,
ako sa ho domáhal odvolateľ, by splnilo svoj legitímny účel. Podľa názoru odvolacieho súdu ak
obžalovaný od spáchania skutku takmer dva roky nepretržite vykonával činnosť súvisiacu s vedením
motorového vozidla, počas ktorej doby nespáchal žiadny priestupok na úseku cestnej premávky,
ukladanie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov aj so zreteľom na hodnotenie
osoby obžalovaného ako disciplinovaného vodiča, keďže pred spáchaním skutku má evidovaný iba
jeden priestupok na úseku cestnej premávky a je dlhoročným vodičom, ako aj na okolnosti prípadu, by
boloneprimeraneprísnympostihom,keďžeobžalovanýužpočastejtodobypreukázalsvojímsprávaním,
že v prerokúvanom prípade išlo z jeho strany o ojedinelé porušenie pravidiel v cestnej premávke, keďže
tieto naďalej dodržiava.
Z uvedených dôvodov potom odvolací súd posúdil odvolanie prokurátora ako nedôvodné a toto
postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.