Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202170
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116202170.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: C. W., R..

XX.XX.XXXX, D. D. X, XXX XX N., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko,
advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o primerané finančné zadosťučinenie
1 281,86 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 281,86 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške ako bude vyčíslená v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 03.02.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1281,86
€ ako primeraného finančného zadosťučinenia, na tom skutkovom základe, že rozsudkom Okresného
súdu Prešov, č.k. 12C/222/2014 - 68 zo dňa 24.06.2015 bolo konštatované, že v Zmluve o úvere
uzavretej medzi Home Credit Slovakia ako veriteľom a p. W.Ľ. ako dlžníkom dňa 25.01.2005 sa dlžníkovi
vnútil aj iný úkon, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu a ktorý sa týkal úplne iného

právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť v budúcnosti. Týmto iným právnym vzťahom mala byť Zmluva o
revolvingovom úvere, plnenie z ktorej si Home Credit Slovakia uplatnil v konaní sp. zn. 12C/222/2014 a
bol neúspešný, keďže súd tento iný právny vzťah vyhodnotil ako neplatný právny úkon.

2. Žalovaný sa k žalobe podrobne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09.03.2016, v ktorom uviedol,
že:
- pre nárok na primerané finančné zadosťučinenie je potrebné kumulatívne porušenie ustanovenia

zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu, k čomu v prejednávanej veci nedošlo,
- prijatím záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola nastolená v predmetnom právnom vzťahu
rovnováha zmluvných strán,
- žalovaný neporušil ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa,
- žalobca nepreukázal vznik ujmy, ktorá by mala byť odškodnená primeraným finančným
zadosťučinením.

3. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúceho:
Dňa 25.01.2005 bola medzi Home Credit Slovakia ako veriteľom a C. W. ako dlžníkom uzavretá úverová
zmluva. V bode 5. tejto úverovej zmluvy bolo uvedené, že : „ Klient a spoločnosť HCS, a.s., obojstrannýmpodpísaním tejto zmluvy zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním
platobnej úverovej karty ...“.
Citované ustanovenie úverovej zmluvy bolo rozsudkom OS Prešov sp. zn. 12C/222/2014 vyhodnotené

ako neplatné.
3.1. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 -
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi

ujmu.
Podľa§3ods.5poslednávetazákonač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomod10.6.2013-Spotrebiteľ,ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

4. Rozsudkom č.k. 9C/33/2016 - 25 zo dňa 11.04.2016 okresný súd žalobu zamietol.
4.1. Na základe odvolania žalobcu KS v Prešove uznesením č.k. 5Co/162/2016- 41 zo dňa 23.03.2017
rozsudok okresného súdu zrušil. Krajský súd v zrušujúcom uznesení uviedol:
„ V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to
od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza
tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia

práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z.aleboosobitnýmipredpismiaspôsobilosťtakéhotoporušeniaprávaalebopovinnosti
privodiťspotrebiteľoviujmu.Samotnápovahaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianeumožňujejeho
priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá
ujma tu je. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi

reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného
a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady
škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva
v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre

porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk

európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci"). 10. A tak práve inštitút relutárnej
náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie
za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ
zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne
uplatní porušenie práva, alebo povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa má právo aj na primerané finančné

zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
zodpovedá.
Žalobca pritom vo svojom odvolaní správne poukazuje na to, že je to práve žalovaný, ktorý inicioval
súdny spor, v rámci ktorého sa domáhal voči žalobcovi plnenia, ktoré bolo v rozpore so spotrebiteľským
právom, pričom uvedeného sa domáhal už po účinnosti predmetného zákona, konkrétne dňa

29.01.2014, sp. zn. 12C/222/2014 .
Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení síce správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný,
ktorý sa v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/222/2014 , domáhal voči žalobcovi plnenia, ktoré bolo v rozpore so spotrebiteľskýmprávom, bol neúspešný, nakoľko súd prvej inštancie vyššie citované ustanovenie bodu 5 predmetnej
úverovej zmluvy vyhodnotil ako neplatné, no z uvedeného už nevyvodil aj právne správne závery,
korešpondujúce so zákona č. 250/2007 Z.

z.
Pre úplnosť, odvolací súd dopĺňa, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od
okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť
prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre
priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či k vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby

všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie teda úplne postačuje
lensamotnáexistenciahrozbyvznikuujmypočasúčinnostizákonač.250/2007 Z. z.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné
a viacnásobné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne
domohol na všeobecnom súde, sa priznanie finančného zadosťučinenia javí ako plne dôvodné. Súd

prvej inštancie zváži, či požadovaná výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe
a rozsahu porušenia práv žalobcu, a súčasne by zodpovedala svojmu účelu, ktorým je poskytnutie
satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.
Úlohou prvoinštančného súdu ďalej bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť v kontexte uvedeného s
tým, že je povinný zohľadniť skutočnosti, na ktoré už vyššie poukázal odvolací súd.“

5.Vovzťahukvyššiecitovanémuustanoveniuzákonač.250/2007Z.z.,čiužvpôvodnomaleboterajšom
znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte

zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o
ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
5.1. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému
porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi

spočívajúcu v nezákonnom preplatení spotrebiteľského úveru a teda k strate finančných prostriedkov.
5.2.Privýklade§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.trebaakcentovať,žezákonodarcaformulovaluvedené
ustanovenie tak, že ak porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu (Bez toho, aby ujma nastala alebo čo len hrozila.
Postačuje spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti viesť k ujme spotrebiteľa.), tak základ nároku na

finančné zadosťučinenie je daný (arg. „má právo“). Novšie znenie citovaného ustanovenia už dokonca
nepožaduje ani spôsobilosť privodiť spotrebiteľovi ujmu. Ani analogicky teda nemožno aplikovať § 13
ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007

Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na
finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita.
5.3. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba
vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby
dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi

a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s
nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil
voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
5.4. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa

a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že primerané
finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila.
5.5. Spôsobom vyššie uvedeným určenú výšku peňažného zadosťučinenia súd považuje za primeranú
a dodávateľ má jednoduchú možnosť jej plateniu, prípadne aj iným zodpovednostným následkom sa v
iných úverových prípadoch vyhnúť, a to tým, že bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi

predpismi SR.
5.6. V prejednávanej veci súd v konaní sp. zn. 12C/222/2014 kde sa žalovala istina 1471,86 € dospel
k záveru, že žaloba je nedôvodná (pričom v rozsahu istiny 190 € bolo konanie pre späťvzatie návrhu
zastavené).5.7. Vzhľadom na vyššie uvedené priznal súd peňažné zadosťučinenie vo výške 1281,86 €.
5.8. Pokiaľ ide o znenie relevantného § 3 ods.5 ZOS - „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi“ a námietky

žalovaného o tom, že pre priznanie zadosťučinenia je potrebné kumulatívne porušenie zákona č.
250/2007 Z.z. a osobitného predpisu, má súd za to, že nie je viazaný doslovným znením zákona a
výklad podaný žalovaným nie je správny. Doslovné znenie síce jazykovým výkladom zvádza k tomu, že
porušenieprávaalebopovinnostiustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.aosobitnýmipredpismisamusí
udiať kumulatívne z dôvodu použitia zlučovacej spojky „a“ ale iba jazykový výklad však k správnemu

výkladu právnej normy nestačí.
5.9. Ústavný súd ČR a NSS ČR v jazykovému výkladu právnej normy uviedli - Naprosto neudržitelným
momentem používání práva je jeho aplikace, vycházející pouze z jeho jazykového výkladu. Jazykový
výklad představuje pouze prvotní přiblížení se k aplikované právní normě. Je pouze východiskem pro
objasnění a ujasnění si jejího smyslu a účelu (k čemuž slouží i řada dalších postupů, jako logický a
systematický výklad, výklad e ratione legis atd.). Mechanická aplikace abstrahující, resp. neuvědomující

si, a to buď úmyslně, nebo v důsledku nevzdělanosti, smysl a účel právní normy, činí z práva nástroj
odcizení a absurdity (Pl. ÚS 33/97). Soud [...] není absolutně vázán doslovným zněním zákonného
ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze závažných důvodů účel
zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů, jenž mají svůj základ
v ústavně konformním právním řádu jako významovém celku. Je nutno se přitom vyvarovat libovůle;

rozhodnutí soudu se musí zakládat na racionální argumentaci (Pl. ÚS 21/96).
5.10. Doslovný (gramatický) výklad není jedinou metodou interpretace právní normy; není ani metodou
nejspolehlivější ((1133/2007 Sb. NSS). Otrocké následování doslovného znění zákona [...] nemá
v moderním právním státě opodstatnění (1940/2009 Sb. NSS). Za podstatný súd považuje výklad
teleologický. Podľa učebnice Teorie práva autorů J. Boguszak, J. Čapek, A. Gerloch - usiluje soud při

teleologickém výkladu o postižení smyslu, resp. cíle právní normy v souvislosti s nejvšeobecnějšími
podmínkami … v nichž se má norma realizovat. Jde tedy o hledání účelu zákonného ustanovení, a to
v kontextu společenských podmínek v okamžiku provádění interpretace.
5.11.Procesnýsúdmátedazato,žecieľomzákonodarcuneboloobmedziťpočetprípadov,priktorýchsa
spotrebiteľ môže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, práve naopak a preto je v citovanej

právnej norme spojku „a“ potrebné vykladať vo význame „alebo“.
5.12. Súd tiež dodáva, že porušenie osobitného predpisu bude vždy znamenať aj porušenie zákona č.
250/2007 Z.z., pretože napríklad podľa § 4 ods.2 (2)
Predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,

b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 ,
c)používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
5.13. Pri finančných službách je odopreté plnenie veriteľovi na základe jeho žaloby výlučne z dôvodu,
že sa vyžaduje bez platného právneho dôvodu (nedostatok zmluvnej náležitosti) alebo ide o nekalú

obchodnú praktiku, príp. neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tak tomu bolo aj vo veci sp. zn. 9C/34/2015.

6. Procesný súd na záver dodáva, že jeho úvahy uvedené v bode 5. - 5.13. odôvodnenia boli odobrené
KS v Prešove vo veci sp. zn. 23Co/142/2016.

7. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.