Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/236/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616208578
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616208578.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov

senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou
Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanej C. X., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom Z. XXX/XX, XXX XX X., o zaplatenie 1.572,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9Csp/17/2016-55 zo dňa 14. marca 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 14. 03.
2017 zamietol žalobu o zaplatenie 1.572,- Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 19. 07. 2009
do zaplatenia (prvý výrok) a žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (druhý výrok).
Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou, ktorá mu bola doručená 01.
07. 2016, domáhal peňažného plnenia z dôvodu, že na základe zmluvy o úvere č. 6463152 zo dňa 13.
03. 2009 ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver 800,- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť počnúc
dňom 14. 04. 2009 spolu s príslušným poplatkom vo výške 772,- Eur, spolu 1.572,- Eur, v 12 mesačných

splátkach po 131,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle
dohodnutých podmienok, stratila výhodu splátok a dlh sa stal 19. 07. 2009 splatným. Žalobca podal na
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Lučenec trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania
prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pretože mal podozrenie, že žalovaná
uzatvorila úverovú zmluvu v úmysle úver vôbec nesplácať, čomu nasvedčovala aj skutočnosť, že do
podania trestného oznámenia neuhradila žiadnu splátku napriek tomu, že mala finančné prostriedky.
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/36/2010-73 zo dňa 11. 03. 2010 bola žalovaná uznaná

vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca
bol ako poškodený so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie;
rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 11. 03. 2010. Trestnej činnosti sa žalovaná dopustila
tak, že v snahe získať finančný prospech podala žiadosť o úver č. 6463152 vo výške 800,- Eur, do ktorej
uviedla nepravdivé údaje o výške svojich mesačných príjmov a výdavkov, na základe ktorých jej bola
žiadosť schválená a dňa 13. 03. 2009 prevzala úverové finančné prostriedky vo výške 800,- Eur. Škodu
spôsobila žalobcovi nesplácaním úveru.

Súd prvej inštancie mal preukázaný prvý predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorým bola existencia
protiprávneho úkonu, rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/36/2010-73 z 11. 03. 2010, pretože
je v zmysle § 195 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) viazaný rozhodnutím súdu v trestnom
konaní.Okresný súd skúmal aj naplnenie druhého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je vznik
škody. Zmluvu o úvere z 13. 03. 2009, s vopred pripraveným obsahom na predtlačenom formulári,
vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a

dospel k záveru o potrebe aplikácie ustanovení spotrebiteľského práva. Uviedol, že žalovaná nemala
možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť obsah zmluvy vopred pripravenej žalobcom. Pokiaľ chcela
získať finančné prostriedky, mala povinnosť žalobcom predložený formulár (žiadosť o úver) vyplniť
s požiadavkou na výšku úveru a počet splátok a žalobcovi ho vrátiť. Následne žalobca rozhodol, v
akej výške a za akých podmienok úver dlžníčke poskytne a vyhotovil nový text zmluvy o poskytnutí

úveru, ktorý žalovanej predložil aj so schválenou výškou úveru a ďalšími náležitosťami, ktoré podpísal;
žalovaná ich nedokázala ovplyvniť, len zmluvu ako celok podpísať alebo odmietnuť. Samotná zmluva aj
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne
dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Zmluva neobsahuje ani náležitosti
vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru, jeho úrokovú sadzbu ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Absentuje aj výška, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (obsahuje len splatnosť prvej splátky 14. 04. 2009).
V zmysle § 4 ods. 3 druhej vety zákona č. 258/2001 Z. z. bolo potrebné úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov, preto žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi len istinu úveru vo výške 800,- Eur,
ktorá je škodou vzniknutou v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej.
Žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania. Okresný súd konštatoval, že subjektívna

dvojročná premlčacia doba začína plynúť, odkedy sa poškodený dozvie o škode a o zodpovednej
osobe. Subjektívna premlčacia doba plynie v rámci 10 ročnej (v prípade škody spôsobenej úmyselne)
objektívnej premlčacej doby. Zosplatnenie úveru v konaní nebolo preukázané. Zo zápisnice o výsluchu
v trestnom konaní vyplýva, že poškodený sa pripojil k trestnému stíhaniu, ale náhradu škody v
trestnom konaní si neuplatnil, pretože veriteľ podal dňa 19. 10. 2009 návrh na začatie konania na Stály

rozhodcovský súd. Okresný súd potom dospel k záveru, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť
dňom právoplatnosti rozsudku č. k. 22T/36/2010-73 Okresného súdu Lučenec, t. j. 11. 03. 2010, kedy
sa žalobca nepochybne dozvedel o škode aj o tom, kto za ňu zodpovedá a uplynula dňa 11. 03. 2012.
Žaloba bola podaná 01. 07. 2016, po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, preto ju súd
zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 a § 262 CSP.
V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá si však v spore žiadne trovy neuplatnila, preto
jej súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Uviedol, že svoj nárok na náhradu škody uplatnil žalobou doručenou
okresnému súdu 30. 06. 2016, keďže bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/36/2010-73 z 11. 03. 2010 na civilné konanie. Z dôvodu, že úverová
zmluva je podľa § 497 v spojení s § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnom obchodom
je aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa vylúčená. Žalovaná nemá právne postavenie

spotrebiteľa, pretože nenapĺňa jeho definíciu v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Namietol aplikáciu ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka okresným súdom tvrdiac, že na
plynutie premlčacej doby je nevyhnutné aplikovať § 106 ods. 2 tejto právnej úpravy. Do úvahy prichádza
aj aplikácia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, ak bolo právo na náhradu škody priznané
právoplatným rozhodnutím súdu, alebo ak povinný uzná povinnosť nahradiť škodu. V týchto prípadoch

sa neuplatnia kombinované premlčacie doby, ale 10 ročná premlčacia doba. Konanie žalovanej malo
charakter úmyslu, ako vyplýva z právoplatného rozhodnutia vydaného v trestnom konaní. Úmyslom
zákonodarcu bolo umožniť poškodenému domáhať sa náhrady škody spôsobenej úmyselne v dlhšom
časovom intervale (§ 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby
je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Udalosť, z ktorej škoda vznikla nemožno stotožňovať iba

s protiprávnym úkonom, či udalosťou vyvolávajúcou škodu, lebo tak by mohla objektívna premlčacia
doba začať plynúť skôr, než ku škode na majetku vôbec došlo. Žalobca má za to, že si škodu uplatnil
v objektívnej lehote na jej náhradu. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/44/2008 z 28. 04.
2008, podľa ktorého dátum právoplatnosti rozhodnutia je závislý od procesných okolností, ktoré nastali
v priebehu konania a s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Spôsobenie

škody žalovanou žalobcovi vo výške 1.057,33 Eur bolo preukázané v trestnom konaní. Zdôraznil nález
Ústavného súdu SR z 23. 11. 2011 sp. zn. I.ÚS 269/2011, podľa ktorého rozsah viazanosti všeobecného
súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch,
v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými,resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o
protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne

žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žiada o zrušenie žaloby na zaplatenie 40,- Eur, ktoré
bol povinný zaplatiť žalobca. Všetky ostatné podlžnosti voči žalobcovi riadne vyplatila.

4. Žalobca v písomnej odpovedi na vyjadrenie žalovanej poukázal na jeho nezrozumiteľnosť v značnej
časti, pretože on sa nedomáha zaplatenia 40,- Eur a nebol žiadnym rozhodnutím zaviazaný na platenie.
Tvrdenie žalovanej o vyplatení dlhu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., je nepravdivé, žalovaná jeho
úhradu ničím nepreukázala.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP) aj so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Argumentácia

okresného súdu je koherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, argumenty podporujú záver o premlčaní
uplatneného nároku. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj
závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.
Žalobca v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní
pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na

potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Právna povaha zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu nebola sporná. Okrem ustanovení § 497
a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere sa právny vzťah strán sporu spravuje aj
ustanoveniami spotrebiteľského práva zakotvenými v Občianskom zákonníku. Odvolací súd dopĺňa, že

aj keď je vo formulárovej typovej zmluve ako účel poskytnutia úveru zaškrtnuté políčko výkon povolania,
z obsahu spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/36/2010, ktorého obsah bol oboznámený
na pojednávaní dňa 14. 03. 2007 vyplýva, že v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorá bola žalobcom
vyhodnotená a na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver táto uviedla, že je dôchodkyňou.
Mandatárka poškodeného v trestnom konaní vypovedala, že žalovaná čerpala úver za účelom úhrady

úverov, ktoré od žalobcu čerpali jej synovia. Žalobca v odvolaní bližšie neuviedol, ktorý z atribútov
definujúcich spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka žalovaná nespĺňa.

7. Kľúčovým pre posúdenie veci bolo rozhodnutie o otázke, či došlo k premlčaniu nároku vzhľadom
na námietku premlčania vznesenú na pojednávaní žalovanou. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z

dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobca
namietal potrebu posúdenia plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pretože automaticky neplatí, že dátumom právoplatnosti rozhodnutia vydaného v trestnom
konaní sa ako poškodený dozvedel o vzniku a rozsahu škody. Konkrétne tvrdenie, kedy došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla, žalobca neuviedol. Ani tvrdenie o tom, že v odseku 35 a nasl. odôvodnenia

napadnutého rozsudku ide o nesprávne právne posúdenie veci žalobca v odvolaní nekonkretizoval,
neuviedol, v čom táto nesprávnosť spočíva a kedy teda došlo k začatiu plynutia či už objektívnej, alebo
subjektívnej premlčacej doby. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že začiatok plynutia subjektívnej
a objektívnej premlčacej doby pri premlčaní práva na náhradu škody je stanovený odlišne, na sebe
nezávisle a vzájomne nezávislé je aj ich plynutie a skončenie. Dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej

inštancie bolo uplynutie subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, plynúcej v rámci 10 ročnej objektívnej
premlčacej doby, keďže išlo o škodu spôsobenú úmyselne. Súd prvej inštancie správne skúmal, či
došlo k uplatneniu nároku na náhradu škody v predchádzajúcom trestnom konaní, kedy by prišlo k
spočívaniupremlčacejdoby.Aksubjektívnapremlčaciadobazačneplynúťaajskončívpriebehuplynutiaobjektívnej premlčacej doby, právo sa premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu
zodpovedá. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné pojem „dozvedel sa o škode“ vykladať tak, že

poškodený vedel o druhu spôsobenej škody, o jej rozsahu umožňujúcom uplatniť právo na súde aj o tom,
kto za škodu zodpovedá, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť. Okresný súd ustálil, že žalobca sa
nepochybne dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá právoplatnosťou rozhodnutia vydaného v
trestnom konaní pod sp. zn. 22T/36/2010 Okresného súdu Lučenec, čo bol dátum 11. 03. 2010. Tento
záversúduprvejinštancieodvolateľkonkrétnymiskutočnosťaminevyvrátil.Subjektívnapremlčaciadoba

potom podľa súdu prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu uplynula 11. 03. 2012, súdne konanie bolo
začaté 01. 07. 2016, teda po jej márnom uplynutí. Z hľadiska ďalšieho posúdenia veci je irelevantné, či
tak stalo pred začatím plynutia, alebo počas plynutia objektívnej premlčacej doby.

8. Odvolateľ podal odvolanie formálne voči celému rozsudku, ale správnosť výroku o trovách konania
nespochybnil. Od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku však závisí aj výrok o trovách konania

(§ 379 písm. a) CSP), preto ho odvolací súd po zistení jeho vecnej správnosti potvrdil.

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

10. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).