Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/228/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208874
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616208874.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXX/X, V. N., o zaplatenie 467,67 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6Csp/116/2016-49 zo dňa 28. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšku zamietol žalobu a vo výroku o trovách
konania, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 467,67 Eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % od 02.12.2016 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Má za preukázané, že dňa 03.01.2013 žalobca uzatvoril v rámci predmetu svojho podnikania so

žalovaným ako fyzickou osobou úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému
vo výške 3.000 Eur s dojednanou úrokovou sadzbou 17,9 % ročne. V bode 1.2. si zmluvné strany
dojednalipoplatokzasprávuúverovéhoúčtu1,99Eur,výškuanuitnejsplátky87,56Eur,termínsplatnosti
prvej anuitnej splátky 15.01.2013. Počet anuitných splátok 48, splatnosť úveru 15.12.2016, výšku RPMN
21,31 %, priemernú RPMN 20,9 %, celková čiastka, ktorú klient veriteľovi zaplatí bola dohodnutá na
sumu 4.298,40 Eur. Výzvou zo dňa 16.08.2016 označenou ako „Opakované upozornenie“, žalobca
upozornil žalovaného na omeškané splátky vo výške 176,84 Eur a vyzval ho na zaplatenie aj zmluvnej

pokuty 15 Eur, a to všetko najneskôr do 21.08.2016. Zároveň ho upozornil, že v prípade nezaplatenia
dlžných splátok uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a vyzve ho na
zaplatenie celej pohľadávky, ktorá ku dňu 16.08.2016 činila 561 Eur. Listom zo dňa 21.11.2016 oznámil
žalovanému predčasné splatenie úveru, nakoľko žalovaný napriek opakovanému upozorneniu neplnil
podmienky úverovej zmluvy a vyzval ho na zaplatenie celkovej sumy 527,67 Eur s príslušenstvom
najneskôrdo01.12.2016.Zprehľadusplácaniadopredčasnéhozosplatneniakudňu21.11.2016žalobca
evidoval splátky v celkovej výške 3.782,91 Eur, keď posledná splátka 91,63 Eur bola pripísaná na účet

14.10.2016. Z tejto sumy zaúčtoval na zmluvné úroky 1.221,54 Eur a na istinu 2.561,37 Eur. Dlžný úrok
z úveru vo výške 23,87 Eur špecifikoval tak, že ku dňu zosplatnenia úveru zmluvný úrok 17,9 % ročne
predstavoval sumu 1.221,54 Eur, pričom zo splátok žalovaného na zmluvný úrok bola zaúčtovaná suma
1.245,41 Eur. Uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy tak, že na právne vzťahy strán sporuje potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva podľa Občianskeho zákonníka.
Právo zosplatniť úver bolo stranami sporu dojednané v bode 4.2.1. úverovej zmluvy, a preto v súlade s
právnou úpravou žalobca ako veriteľ bol oprávnený požadovať zaplatenie celej dlžnej sumy po uplynutí

3 mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky. Z prehľadu splácania úveru vyplýva, že
žalovaný neplatil vždy splátky v dojednanej výške a termínmi splatnosti, čím sa dostal do omeškania. Z
dôvoduomeškaniaoprávnenémupotomvznikolnároknaúrokyzomeškania,ktorýchvýškajeminimálne
8 % ročne a závisí od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá bola platná vždy
ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca zosplatnil úver ku dňu 21.11.2016, pričom

žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky najneskôr do 01.12.2016, preto dňom 02.12.2016 sa
dostal do omeškania.

3. S poukazom na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého príslušenstvom
pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením,
žalobcovinepatriaúrokyzomeškaniauplatnenévovýške8%ročnezúrokovzúveruvyčíslenýchsumou

23,87 Eur. Úroky z úveru aj úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, pričom oneskoreným
zaplatením zmluvných úrokov nevzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (R 70/95). Podľa
judikatúry Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka
príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky,
t.j. zmluvných úrokov (Rc 5/2006). Preto zamietol žalobu v časti pokiaľ sa žalobca domáhal priznania

úrokov z omeškania zo sumy 23,87 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia.

4. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal v konaní úspech v
prevažnej časti.

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo výroku, ktorým bola čiastočne žaloba zamietnutá
podal odvolanie žalobca. V tejto časti nesúhlasí s argumentmi súdu prvej inštancie a považuje rozsudok
v napadnutej časti za nesprávny. V súvislosti uplatnených úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov
poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/62/2007. S poukazom na ústavný princíp
právnej istoty, ktorého súčasťou je aj pravidelná konzistentná judikatúra má za to, že má nárok na úrok z

omeškania aj zo zmluvných úrokov vyčíslených do zosplatnenia úveru. Vzhľadom na uvedené navrhuje
v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobe žalobcu sa vyhovie, a to bude mu
priznaný úrok z omeškania vo výške 8 % z istiny 23,87 Eur od 22.11.2016 do zaplatenia a zároveň mu
prizná náhradu trov odvolacieho konania.

6. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie
(§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177

ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1
CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré

ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní (nepriznanie úrokov z omeškania
z dohodnutých úrokov) a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcom vydaniu

rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Ak žalobca tvrdí, že právny systém mu priznáva bez ďalšieho právo úročiť zákonné príslušenstvo
pohľadávky, teda požadovať úroky z omeškania zo zmluvných úrokov, je jeho právny názor vecnenesprávny. Úroky z omeškania a poplatok v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je
príslušenstvom pohľadávky. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je
podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. S plnením hlavného záväzku alebo iným zo

spôsobov jeho zániku, zaniká teda končí i akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť
uhradiť už „dospelé úroky“. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny sa dlžník dostáva do omeškania s
plnením príslušenstva, nie však do omeškania s plnením vlastného dlhu istiny. Právo požadovať od
dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) veriteľ nemá, pretože
ani Občiansky, ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané ani Obchodný

zákonník ani Občiansky zákonník nezakotvuje majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením
príslušenstva pohľadávky. Úroky z omeškania sú sankciou za oneskorené splnenie peňažného záväzku,
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky. Podľa § 502 Obchodného
zákonníka právo na úroky vzniká z poskytnutých peňažných prostriedkov. Úroky, ktoré je dlžník povinný
platiť banke pri omeškaní so splácaním úveru nie sú poskytnutými peňažnými prostriedkami bankou.
Preto ak nie je dohoda podľa § 263 Obchodného zákonníka, že úroky ako príslušenstvo pohľadávky

sa stávajú súčasťou pohľadávky a tieto sa nestali súčasťou pohľadávky ani zo zákona, ostali len jej
príslušenstvom. V takom prípade, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením zmluvného úroku, nejde o
omeškanie so splnením peňažného záväzku, ale o omeškanie so zaplatením príslušenstva peňažného
záväzku.

11.Vychádzajúczkonštatovanéhoodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutomrozsahu
ako vecne správny potvrdil, rovnako aj závislý výrok o trovách konania, pri ktorom náležite uplatnil
zásadu úspechu v konaní. V časti nenapadnutej odvolaním zostal rozsudku súdu prvej inštancie
nedotknutý.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal
proti odvolateľovi - žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)