Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010373
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5813010373.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudcov JUDr.

Evy Kyselovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. septembra 2017 v
Žiline, o odvolaní obžalovaného E. F. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/156/2013
zo dňa 23.3.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/156/2013 zo dňa
23.3.2017 z r u š u j e .

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného E. F., nar. XX.X.XXXX v V., bytom Y. č. XXX, okres
V.,

podľa § 285 písm. b) Tr. por. o s l o b o d z u j espod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Námestovo, sp.zn. Pv 448/12 zo dňa 6.12.2013 pre skutky právne kvalifikované ako pokračujúci prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a ako pokračujúci prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť

na tom skutkovom základe, že:

1./ dňa 7.7.2012 v čase okolo 01.00 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol
úžitkové motorové vozidlo značky FIAT DUCATO evidenčné číslo TS 615 AT po Ulici SNP v meste
Trstená, okres Tvrdošín, kde zastavil z dôvodu poškodenia motorového vozidla,

2./ dňa 7.7.2012 v čase okolo 02.00 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, po
príchode hliadky Obvodného oddelenia PZ Trstená na Ulicu SNP v Trstenej, nasadol do úžitkového

motorového vozidla továrenskej značky FIAT DUCATO evidenčné číslo TS 615 AT, ktoré sa nachádzalo
na Ulici SNP v Trstenej, pričom sa snažil s týmto vozidlom vykonať jazdu a takým spôsobom, že
preraďoval rýchlostné stupne a pridával plyn, na čo sa s vozidlom čiastočne pohol, avšak v ďalšej jazde
mu zabránila technická porucha vozidla, následne na to bol kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia
PZ Trstená a vykonanou dychovou skúškou mu bolo v čase o 02.03 hodine zistené 0,89 mg/l alkoholu
v dychu,

a takto konal aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo spisová značka
0T/27/2011 zo dňa 21.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2011 mu bol za jazdu pod
vplyvom alkoholu, okrem iného uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 26 (dvadsaťšesť)
mesiacov,

pretože skutky nie sú trestným činom. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím bol obžalovaný E. F. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 14

ods. 1 Tr. zák. a z pokračovacieho prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené
pod bodom 1/, 2/ vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za tieto prečiny mu bol podľa § 289 ods. 1
Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3
mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. určená skúšobná doba na 18 mesiacov. Tým istým rozhodnutím podľa § 61 ods.

2 Tr. zák. mu bol uložený i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere
5 rokov a 7 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní. Podaním zo dňa 14.6.2017 odvolanie prostredníctvom obhajkyne písomne odôvodnil.

Uviedol, že základnou zásadou pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu v trestnom konaní je
zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Podľa jeho názoru súd prvého
stupňa sa pri vyhlásení v poradí tretieho rozsudku touto zásadou neriadil. Tiež uviedol, že na rozdiel
od obžaloby súd prvého stupňa upravil skutkovú vetu v rozsudku, keď v bode 1/ výroku tvrdí, že jazdil
dňa 7.7.2012 v čase okolo 01.00 h. pod vplyvom alkoholu, ktorého hladina v dychu dosiahla najmenej

hodnotu 0,89 mg/l. Okresný súd nemal pre túto zmenu oporu v žiadnom procesne učinenom dôkaze,
ale k tejto zmene skutkového stavu dospel „logicky“ a je „presvedčený“, že hodnota alkoholu bola ešte
vyššia. Odvolateľ poznamenal, že k tomuto údajne logickému záveru dospel okresný súd po piatich
rokoch konania, keď takéto „logické“ závery neobsahujú jeho predchádzajúce rozhodnutia zrušené
odvolacím súdom. Takýmto postupom súd prvého stupňa opakovane porušil princíp nestrannosti, keď

uzneseniami z 29.9.2015 a 10.8.2016 priberal na vykonanie spätného prepočtu znalca za účelom
zistenia akým množstvom alkoholu bol 7.7.2012 o 01.00 h. ovplyvnený. Z uvedeného je nesporné,
že súd prvého stupňa považoval otázku spätného prepočtu množstva alkoholu v dychu za otázku
odbornú, na ktorú mal dať odpoveď znalec, teda osoba s odbornými znalosťami. Potom ako krajský
súd odmietol zjavne porušenie princípu nestrannosti a rovnosti strán v uzneseniach z 13.1.2016 a

9.11.2016 a zrušil uznesenia súdu prvého stupňa o pribratí znalca, následne si okresný súd doslova
atrahoval odborné znalosti znalca a sám vykonal tzv. bilančný prepočet. Súd vlastnou úvahou nemôže
nahradiť závery znaleckého dokazovania, keďže sám nemá v okolnostiach prípadu dostatok odborných
znalostí na vykonanie tzv. bilančného prepočtu, ktorým je možné preukázať objektívnu hladinu alkoholu
v dychu, resp. v krvi. Pre zmenu skutkovej vety obžaloby, ktorá zmena je podstatná pre posúdenie jeho

prípadnej trestnoprávnej zodpovednosti, nemal okresný súd žiadne relevantné dôkazy. V konečnom
dôsledku ho okresný súd v bode 1/ rozsudku uznal vinným zo skutku, z ktorého nebol obvinený ani
obžalovaný, pretože mu nikdy nebolo kladené za vinu, že dňa 7.7.2012 riadil motorové vozidlo o 01.00
h. s hladinou alkoholu v dychu najmenej 0,89 mg/l. Potom nemôže byť odsúdený za skutok, pre ktorý
mu nebolo vznesené obvinenie a nebola podaná obžaloba. Odvolateľ ďalej dôvodil tým, že okresný

súd založil svoje rozhodnutie aj na dôkaze, ktorý obstaral sám v rozpore s princípom nestrannosti,
rovnosti strán konania a zdržanlivosti súdu pri zabezpečovaní dôkazov, na ktoré zásady už poukázal
aj odvolací súd v prejednávanej veci v uzneseniach z 13.1.2016 a 9.11.2016. Týmto dôkazom je
certifikát o overení analyzátora dychu, ktorý obstaral okresný súd z vlastnej iniciatívy. Súd nemôže
sám zabezpečiť dôkaz, ktorý môžu zabezpečiť strany konania (v danom prípade zrejme prokurátor)

svojou vlastnou činnosťou, a na takto zabezpečenom dôkaze založiť svoje rozhodnutie o vine. Podľa
odvolateľa okresný súd takýmto postupom prekročil hranicu nestrannosti a rovnosti strán konania,
a preto takto zabezpečený dôkaz - certifikát o overení analyzátora dychu - je procesne neúčinný.
Odvolateľ pod bodom 4/ namietal tiež skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, podľa ktorých
mal vykonávať činnosť, resp. sa pokúsil vykonávať činnosť, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie súdu

o zákaze činnosti. Argumentoval tým, že trest zákazu činnosti uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Námestovo, sp.zn. 0T/27/2011 zo dňa 21.11.2011 na dobu 26 mesiacov riadne vykonal (peňažný
trest zaplatil 28.11.2011 a trest zákazu činnosti vykonal dňom 19.1.2014), a preto platí ustanovenie §
92 ods. 2 Tr. zák. a odsúdenie vo veci Okresného súdu Námestovo je zo zákona zahladené. Podľa
§ 93 ods. 1 Tr. zák. ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa ako keby nebol odsúdený.

Odsúdenie pod sp.zn. 0T/27/2011 teda právne neexistuje, a preto nemôže byť uvedené v skutkovejvete rozsudku a on nemohol mariť neexistujúce rozhodnutie. Dĺžka prebiehajúceho konania, na ktorom
nenesie žiadnu vinu nemôže byť hodnotená v jeho neprospech a súdy sú povinné rešpektovať platné
právo. Vo vzťahu k obidvom skutkom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku poukázal na dôvody

odvolania z 29.1.2015 a doplnenie dôvodov odvolania z 20.4.2015. Pod bodom 6 odvolania uviedol, že
princíp prezumpcie neviny v trestnom konaní vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie konkrétne dôkazné
bremeno, ak existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obvineného,
resp. obžalovaného, ale naopak, treba ich vyložiť v jeho prospech. Z princípu prezumpcie neviny vyplýva
pravidlo in dubio pro reo, podľa ktorého ak nie je v dôkaznom konaní dosiahnutá praktická istota o

existencii relevantných skutkových okolností, t.j. ak sú prítomné dôvodné pochybnosti vo vzťahu ku
skutku či osobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním ďalšieho dôkazu, je nevyhnutné
rozhodnúť v prospech obvineného. Ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nie je totiž spôsobilý
vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci rozsudok. Potom navrhol, aby odvolací súd postupom podľa §
321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a jeho podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby
oslobodil.

Dňa 18.7.2017 bolo do podateľne Krajského súdu v Žiline doručené podanie označené obžalovaným
ako doplnenie dôvodov odvolania. Prostredníctvom obhajkyne obžalovaný doplnil odvolanie vznesením
námietky porušenia práva na spravodlivý proces priznaného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR
nerešpektovaním zásady zákazu zmeny k horšiemu. K porušeniu tejto zásady došlo úpravou skutku
súdom prvého stupňa v jeho neprospech v novom konaní po zrušení pôvodného rozsudku na podklade

ním podaného odvolania. Súd prvého stupňa totiž upravil sám a dokonca bez doplnenia dokazovania
skutokpodbodom1/tak,žemalmaťhladinualkoholuvdychunajmenejvhodnote0,89mg/lvčaseokolo
01.00 hod. dňa 7.7.2012. Takéto tvrdenie neobsahovalo uznesenie o vznesení obvinenia, ani obžaloba a
ani predchádzajúce výroky rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré boli zrušené odvolacím súdom. Podstata
tejtoodvolacejnámietkyspočívavtom,žeprokurátornepodalodvolanieprotivporadídruhémurozsudku

súdu prvého stupňa a tento bol zrušený len na podklade jeho odvolania. Pri rešpektovaní zásady zákazu
zmeny k horšiemu, ktorá je premietnutá v § 327 ods. 2 Tr. por., potom súd prvého stupňa nemohol upraviť
skutkový stav oproti obžalobe v jeho neprospech a na základe takto upraveného skutkového stavu ho
uznať vinným. V ďalšom odvolateľ dôvodil tým, že táto zásada je jedna z esenciálnych zásad trestného
procesu. Poukázal na jej význam s tým, že podstatou tejto zásady je garantovať možnosť obvineného

napadnúť rozhodnutie opravným prostriedkom bez obáv a rizika, že sa jeho situácia zhorší. Žiadal, aby
odvolací súd zohľadnil aj túto ostatnú odvolaciu námietku.

Na odvolacie výhrady obžalovaného prednesené prostredníctvom obhajkyne reagoval prokurátor
písomným podaním zo dňa 27.6.2017. Uviedol, že po oboznámení sa s dôvodmi odvolania

obžalovaného s týmito nemôže súhlasiť a má za to, že okresný súd v predmetnej veci rozhodol
správne a zákonne. V odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne odôvodnil všetky výroky
rozhodnutia, kde s argumentáciou súdu uvedenou v odôvodnení sa v celom rozsahu stotožňuje. V
predmetnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého bol riadne zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a na základe takto zisteného stavu následne súd

vydal rozhodnutie, ktoré je predmetom súčasného odvolacieho konania. V prvom rade považoval za
potrebné uviesť, že podľa jeho názoru bolo jednoznačne preukázané, že predmetné motorové vozidlo
v čase jednotlivých čiastkových skutkov skutočne viedol obžalovaný a nie iná osoba ako sa to snažil
obžalovaný predostrieť súdu v rámci svojej obrany, ktorá bola vyvrátená absolútnou nevieryhodnosťou
výpovede svedka O. S. na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný takto konal v čase, keď mu bol na základe

právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Námestovo za jazdu pod vplyvom alkoholu uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Teda v čase spáchania skutku mal jednoznačne mariť výkon
predmetného súdneho rozhodnutia a na posúdení jeho trestnej zodpovednosti nič nemení skutočnosť,
že neskôr bolo predmetné rozhodnutie zahladené. Podľa prokurátora jedinou otvorenou otázkou v
predmetnej veci ostalo presné určenie miery ovplyvnenia alkoholom obžalovaného v čase prvého

čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu, ktorý sa mal stať v čase okolo 01.00 h., keďže
dychová skúška bola vykonaná v čase o 02.03 h., teda bezprostredne po druhom čiastkovom útoku. V
ďalšom argumentoval tým, že pri podaní obžaloby v rámci posudzovania konania obžalovaného mal za
to, že tento svojim konaním pri oboch čiastkových útokoch naplnil zákonné znaky aj prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky, nakoľko zo zabezpečených dôkazov vyplývalo a uvedené nebolo zmenené

ani dôkazmi vykonanými pred súdom, že obžalovaný v čase jednotlivých útokov bol v stave vylučujúcom
spôsobilosť vykonávať činnosť vodiča. Uvedené vyplýva nielen zo zápisníc o dychových skúškach, ktoré
boli vykonané v čase o 02.03 h. s hodnotou 0,89 mg/l alkoholu v dychu, v čase o 14.47 h. s hodnotou
0,15 mg/l alkoholu v dychu a až v čase o 15.49 h. s hodnotou 0,00 mg/l alkoholu v dychu, ale aj zvýpovedí svedkov, ktorí popísali správanie obžalovaného na mieste skutku bezprostredne po ňom z
ktorých vyplynulo, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu. V ďalšom prokurátor poukázal na okolností,
ktoré je potrebné brať do úvahy pri posudzovaní predmetnej trestnej činnosti. Konštatoval, že aj keď nie

je známa úplne presná číselná miera ovplyvnenia obžalovaného alkoholom, z jeho konania je zjavné,
že bol v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať činnosť vodiča tak, ako to má na zreteli ustanovenie
§ 289 Tr. zák. V tejto súvislosti dal do pozornosti aj skutočnosti, ktoré uvádzal sám obžalovaný v konaní
pred súdom, keď priznal, že v deň pred skutkom požíval alkoholické nápoje. Vo vzťahu k namietanému
porušeniu princípu nestrannosti považoval za potrebné uviesť, že s postupom druhostupňového súdu,

keď bolo zrušené uznesenie okresného súdu o pribratí znalca za účelom zistenia presnej koncentrácie
alkoholu v dychu obžalovaného, sa nestotožňuje a nestotožňuje sa ani s argumentáciou použitou v
odôvodnení uznesenia krajského súdu. Vyslovený názor z ktorého vyplýva, že na hlavnom pojednávaní
má znalca pribrať prokurátor ako strana v konaní je extrémnym výkladom kontradiktórnosti trestného
konania pred súdom, a je v rozpore s Trestným poriadkom, keď rovnako vykazuje znaky nekonformnosti
a rozpornosti s Ústavou SR. Podľa prokurátora neexistuje žiadna zákonná možnosť, ktorá by mu

umožňovala a ktorá by vyplývala z Trestného poriadku, aby sám na hlavnom pojednávaní pribral znalca.
V ďalšom prokurátor citoval § 1 Tr. por., § 2 ods. 11 Tr. por. a ďalšie, najmä § 142 ods. 1 Tr. por., z
ktorých ustanovení vyplýva, že v konaní pred súdom má tak učiniť predseda senátu. Konštatoval, že z
citovaných ustanovení je zrejmé, že Trestný poriadok nedáva prokurátorovi právomoc, aby v priebehu
hlavného pojednávania uznesením alebo akýmkoľvek iným spôsobom rozhodoval o pribratí znalca.

Opačný výklad, teda že prokurátor je oprávnený aj na hlavnom pojednávaní rozhodovať o pribratí znalca,
by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán pred súdom a príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Na tomto fakte nemení nič ani to, že obžalovaný si v priebehu hlavného pojednávania môže zabezpečiť
znalecký posudok, pretože koná ako fyzický osoba. Prokurátor však koná ako štátny orgán. Trestný
poriadok prokurátorovi iba umožňuje v rámci práva navrhovania dôkazov iniciovať súdu pribratie znalca

súdom, pričom však z konštrukcie ustanovenia § 142 Tr. por. je nepochybné, že podnet prokurátora
nie je nevyhnutnou podmienkou na pribratie znalca, ale súd podľa okolností môže o pribratí znalca
rozhodnúť aj sám, ak to považuje za dôležité na objasnenie skutočností majúcich zásadný význam
pre spravodlivé rozhodnutie. Podľa prokurátora názor vyslovený druhostupňovým súdom, že prokurátor
si má zabezpečiť znalecké dokazovanie pribratím znalca stavia prokurátora ako stranu v konaní pred

súdom, a zároveň ako štátny orgán, do neriešiteľnej situácie, keď ho zjavne v rozpore so všetkými vyššie
citovanými ustanoveniami nabáda porušiť zákon tým, že by nezákonne obstaral dôkaz, alebo na druhej
strane žiada od neho, aby nevykonaním takého zásadného dôkazu akceptoval porušenie hneď prvého
ustanovenia Trestného poriadku, teda nedosiahnutie účelu trestného konania zavŕšeného zákonným a
spravodlivým rozhodnutím, hoci zjavne v danom prípade účel trestného konania nielen mal, ale aj mohol

zabezpečiť súd, a to pribratím znalca na hlavnom pojednávaní predsedom senátu. Na záver navrhol,
aby odvolanie obžalovaného bolo ako nedôvodné zamietnuté.

Dňa 6.9.2017 bolo do podateľne krajského súdu doručené podanie označené obžalovaným ako
stanovisko k časti vyjadrenia prokurátora z 27.6.2017. V tomto podaní sa obžalovaný prostredníctvom

obhajkyne vyjadril k argumentom prokurátora na strane 3, 4, kde prokurátor podrobil kritike postup
a rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ktorým krajský súd opakovane zrušil uznesenie súdu prvého
stupňa o pribratí znalca. Postup krajského súdu a dôvody uvedené v uznesení sú ukážkovým príkladom
moderného chápania kontradiktórneho procesu a hlavne postavenia súdu v rámci rozhodovania „sporu“
medzi štátom, za ktorý koná prokurátor a obvineným. Súd nie je orgánom činným v trestnom konaní,

ale má nestranné postavenie, a preto medzi jeho povinnosti patrí neprekročiť hranicu nestrannosti
tým, že bude zabezpečovať dôkazy, ktoré si inak môže zabezpečiť strana konania sama. Zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva nemožnosť prokurátora po podaní obžaloby zabezpečiť znalecký
posudok iným spôsobom, ako pribratím znalca rozhodnutím súdu. Pokiaľ súd prvého stupňa takto
postupoval a na podklade takéhoto rozhodnutia by bol vyhotovený znalecký posudok, ktorý by mal

v konečnom dôsledku byť usvedčujúcim dôkazom, postupoval by v rozpore s Ústavou deklarovaným
princípom nestrannosti. Prokurátor ako strana konania v konaní pred súdom má možnosť zabezpečiť si
znalecký posudok aj aplikáciou iných právnych noriem, nielen Trestného poriadku, na ktoré ustanovenia
prokurátor poukazuje. Konajúci súd nemá v právomoci naprávať pochybenia orgánov činných v
prípravnom konaní tak, že za tieto orgány bude po podaní obžaloby zabezpečovať dôkazy. Súd

po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho
procesu. Objasňovanie je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Tr. por.,
(stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 27.6.2017, sp.zn. Tpj 55/2016, uverejnené
pod č. 44 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017). Z týchto dôvodovpovažuje obhajoba kritiku procesného postupu odvolacieho súdu a jeho odôvodnenia v súvislosti so
zrušovaním uznesení o pribratí znalca súdom prvého stupňa za nenáležitú, pretože nemá oporu v
aktuálnom procesnom poriadku a ani v Ústave SR. Následne dňa 25.9.2017 obhajkyňa obžalovaného

doplnila dôvody podaného odvolania v súvislosti s námietkou porušenia zásady zákazu reformatio in
peus. Poukázala na odvolanie prokurátora zo dňa 28.5.2014 proti v poradí prvému rozsudku okresného
súdu, v ktorom prokurátor tvrdí, že odvolanie podáva v neprospech obžalovaného aj proti výroku o
vine za skutok, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným rozsudkom zo dňa 3.4.2014. Poukázala na
ustanovenie § 62 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého podanie sa posudzuje podľa obsahu, aj keď je

nesprávne označené. Po vyhodnotení obsahu odvolania nie je možné súhlasiť s názorom prokurátora,
že odvolanie bolo podané v neprospech obžalovaného. Inak povedané, ak súd preberie do skutkovej
vetysvojhorozsudkuvpodstatebezozvyškuskutkovúvetuobžaloby,zlogikyvecivyplýva,žeprokurátor
v takej situácii nemôže podať odvolanie v neprospech obvineného o to viac, keď v prípade obžalovaného
v jeho prospech namieta, že súd prvého stupňa neuviedol jeho údajné ovplyvnenie alkoholom, ktorá
skutočnosťjepodstatnápreposúdenietrestnejzodpovednostiobžalovaného.Jezjavné,žetaktopodané

odvolanie prokurátora podľa jeho obsahu bolo podané v prospech obžalovaného, a preto súd prvého
stupňa nemohol rozhodnúť v ďalšom konaní pri skutku pod bodom 1/ v neprospech obžalovaného s tým,
že sám bez relevantných dôkazov u obžalovaného ustálil hodnotu údajného ovplyvnenia alkoholom v
rozhodnom čase.

Krajský súd o odvolaní obžalovaného konal na verejnom zasadnutí. Obžalovaný E. F. i jeho obhajkyňa
trvali na dôvodoch podaného odvolania, i na návrhu v odvolaní uvedenom. Prokurátorka navrhla
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu

na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní
prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom
na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného E. F. bolo
podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné.

Predovšetkým treba uviesť, že krajský súd v predloženej veci už opakovane konal a rozhodol.
Napadnutýrozsudokjevporadítretímrozsudkom,ktorýprvostupňovýsúdvyhlásilnapodkladeobžaloby
prokurátora zo dňa 6.12.2013.

Tiež treba uviesť, že v poradí prvým rozsudkom zo dňa 3.4.2014 (č.l. 270 až 280) bol obžalovaný uznaný
vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a tiež z
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom
základe ako je uvedené v obžalobe prokurátora pod bodom 1/. Tým istým rozsudkom konajúci súd
podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného oslobodil spod obžaloby pre skutok uvedený pod bodom

2/ obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Tr. zák. a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zák. z
dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Na podklade odvolania prokurátora zo dňa 28.5.2014 (č.l. 288
až 289) i odvolania obžalovaného (č.l. 283 až 284) krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b),
c) Tr. por. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol (č.l. 295-301). Následne rozsudkom v poradí druhým zo dňa 9.12.2014 (č.l. 316 až 321)
prvostupňový súd v podstate bez zmeny dôkaznej situácie oproti obžalobe upravil skutok pod bodom 1/
tak, že v opise skutku doplnil „ ..... vykonanou dychovou skúškou mu bolo v čase o 02.03 hod. zistené
0,89 mg/l alkoholu v dychu...“ a konanie obžalovaného kvalifikoval v bode 1/, 2/ ako pokračovací prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. v časti v štádiu pokusu podľa

§ 14 ods. 1 Tr. zák. a pokračovací prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.
zák. v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný
(č.l. 322 až 324, č.l. 340 až 342), na podklade ktorého krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm.
c) Tr. por. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol (č.l. 353 až 358). Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní dňa 10.9.2015 rozhodol, že do

konania priberá znalkyňu za účelom zistenia akým množstvom alkoholu bol obžalovaný v čase vedenia
vozidla ovplyvnený. Na podklade sťažnosti obžalovaného (č.l. 376 až 377) s poukazom na porušenie
nielen zásady rovností strán, ale tiež i zásady spravodlivého procesu, krajský súd napadnuté uznesenie
dňa 13.6.2016 zrušil (č.l. 383 až 386). Následne na podklade návrhu prokurátora konajúci prvostupňovýsúd opakovane v rozpore s právnym záverom nadriadeného súdu dňa 10.8.2016 uznesením pribral do
konania znalkyňu za účelom vykonania spätného prepočtu a zistenia akým množstvom alkoholu bol
obžalovaný ovplyvnený dňa 7.7.2012 o 01.00 hod.. Rovnako ako v predchádzajúcom nadriadený krajský

súd na podklade sťažnosti obžalovaného uznesenie okresného súdu zrušil a pripomenul, že cieľom
kontradiktórneho procesu pri zabezpečovaní dôkazov nie je možné, aby strany konania svoje povinnosti
prenášali na súd. Primárne je táto povinnosť daná stranám konania. Následne prvostupňový súd dňa
23.3.2017 na hlavnom pojednávaní vyhlásil dotknutý rozsudok, ktorý je predmetom prieskumu v tomto
odvolacom konaní.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti konštatuje, že prvostupňový súd ani v tomto prípade
zistenú dôkaznú situáciu nevyhodnotil správne a v súlade so zásadou upravenou v ustanovení § 2
ods. 12 Tr. por., podľa ktorej k správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď
vykoná nielen všetky dosiahnuteľné dôkazy, ale ich tiež tak v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne
správne zhodnotí. Následne potom o vine obžalovaného E. F. rozhodol prvostupňový súd bez toho,

aby odsudzujúce rozhodnutie malo podklad v dôkazoch, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané
zákonným spôsobom.

V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolacia výhrada obžalovaného týkajúca sa úpravy skutku
uvedeného pod bodom 1/ napadnutého rozsudku v jeho neprospech, oproti obžalobe prokurátora zo

dňa 6.12.2013, je dôvodná. Správne obhajoba argumentuje, že prvostupňový súd pre takúto zmenu
nemal oporu v žiadnom procesne učinenom dôkaze. Správne tiež argumentuje ak tvrdí, že pre takúto
zmenu skutkovej vety obžaloby, ktorá zmena je zásadná pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti
obžalovaného nemal okresný súd žiadne relevantné dôkazy, pretože mu nikdy nebolo kladené za vinu,
že dňa 7.7.2012 v čase okolo 01.00 h. viedol motorové vozidlo s hladinou alkoholu v dychu najmenej

0.89 mg/l. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom odvolateľa, že ak okresný súd v bode 1/ napadnutého
rozsudku ho uznal vinným zo skutku, pre ktorý mu nikdy nebolo vznesené obvinenie ani podaná
obžaloba, postupoval tak v rozpore so zásadou zákazu zmeny k horšiemu (zákaz reformatio in peus) a
porušil tak jeho právo na spravodlivý proces priznané článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

I keď je nesporné a nepochybné, že obžalovaný E. F. bol v rozhodnom čase ovplyvnený alkoholom,
čo ani sám nepopieral, samotná táto skutočnosť ešte nezakladá jeho trestnoprávnu zodpovednosť.
Na tomto mieste treba pripomenúť, že určenie stupňa a miery ovplyvnenia vodiča alkoholom v čase
vedenia motorového vozidla treba považovať za objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie, a z
hľadiska tejto dôležitosti a závažnosti sú pre toto určenie potrebné v zmysle § 141 ods. 1 Tr. por. odborné

znalosti. V takýchto prípadoch sú orgány činné v trestnom konaní povinné pribrať znalca (§ 142 ods.
1 Tr. por.), resp. si vyžiadať odborné vyjadrenie alebo, v jednoduchých veciach písomné potvrdenie od
príslušného orgánu (§ 141 ods. 1 Tr. por.), a to aj vtedy, keď samy majú také vedomosti, ktoré umožňujú
príslušný výpočet vykonať (R 10/1996). Týmto odvolací súd reaguje na písomné podanie prokurátora zo
dňa 27.6.2017, kde okrem iného uviedol, že jedinou otvorenou otázku v predmetnej veci ostalo presné

určenie miery ovplyvnenia alkoholom obžalovaného v čase prvého čiastkového útoku pokračovacieho
trestného činu, ktorý sa mal stať v čase okolo 01.00 hod., keďže dychová skúška bola vykonaná v čase o
02.03 hod., teda bezprostredne po druhom čiastkovom útoku. Zrejme ušlo pozornosti prokurátora, že pri
tomto čiastkovom útoku pokračovacieho trestného činu nie je uvedené žiadne určenie miery ovplyvnenia
alkoholom, ktoré by vylučovalo spôsobilosť obžalovaného viesť motorové vozidlo a každé iné určenie,

doplnenie, resp. úprava tohto skutku je v rozpore so zásadou zmeny k horšiemu, resp. porušením práva
obžalovaného na spravodlivý proces.

Súdniejeorgánomčinnýmvtrestnomkonaní,alemánestrannépostavenie.Jeviazanýskutkomtak,ako
je vymedzený v obžalobe, nie však jeho právnou kvalifikáciou. Skúma, či žalovaný skutok je alebo nie

je trestným činom Zásadne nie je v jeho právomoci naprávať pochybenia orgánov činných v prípravnom
konaní tak, že za tieto orgány bude po podaní obžaloby zabezpečovať dôkazy. Pokiaľ v skutku absentuje
určenie stupňa resp. miery ovplyvnenia obžalovaného alkoholom súd nemôže z vlastnej iniciatívy skutok
doplniť tak, aby išlo o trestný čin. Uvedené vyplýva z pravidiel kontradiktórneho procesu a v tejto
súvislosti i odvolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo

dňa 27.6.2017, sp.zn. Tpj 55/2016 uverejnené pod číslom 44 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR č. 5/2017.Podľa obžaloby E. F. mal dňa 7.7.2012 v čase okolo 01.00 h. a okolo 02.00 h. mariť výkon rozhodnutia
súdu tým, že vykonával činnosť popísanú v bode 1/, 2/ obžaloby, na ktorú sa vzťahovalo rozhodnutie
súdu o zákaze činnosti. Odvolací súd po preskúmaní predloženej veci uzatvára, že z dôkazov

vykonaných pred prvostupňovým súdom uvedené bez pochybností a istoty nevyplýva.

Obžalovaný od samého začiatku popieral, že by v rozhodnom čase viedol motorové vozidlo značky
Fiat Dukato. To bol i dôvod prečo sa odmietol podrobiť dychovej skúške. Tvrdil, že vozidlo viedla iná
osoba, ktorú v procesnom postavení zadržaného dňa 7.7.2012 o 16.00 hod. i popísal. Následne bola

táto osoba stotožnená s osobou menom O. S.. Svedkovia H. R., G. J., J. F. a O. O. boli v rozhodnom
čase na mieste samom ako príslušníci polície. Svedok H. R. uviedol, že mal službu s kolegom G. J.. Po
príchode na miesto videli, že sa na ceste nachádza biela dodávka. Pri samotnom vozidle nebol nikto. H.
R. uviedol, že išiel urobiť ohliadku vozidla a zisťoval rozsah jeho poškodenia. Na hlavnom pojednávaní
dňa 18.3.2014 ako svedok uviedol, že na mieste nehody osobne nevykonával preverovanie za účelom
zistenia, kto vozidlo viedol, a kto nehodu spôsobil. Zaregistroval, že obžalovaný si do vozidla sadol a

toto aj naštartoval. S istotou nevedel, či sa s vozidlom pohol. Uvedené potvrdil i svedok G. J. a to na tom
istom hlavnom pojednávaní s tým, že zaregistroval pohyb vozidla a za volantom obžalovaného. Pohyb
vozidla mohol nastať i samovoľne. Na miesto samé, o niečo neskôr prišla ďalšia policajná hliadka v
zložení J. F. a O. O.. Svedok J. F. uviedol, že počul ako O. O. obžalovaného vyzval, aby sa podrobil
dychovej skúške. Obžalovaný toto odmietol. Tiež uviedol, že nezaregistroval, že by obžalovaný sedel

za volantom a nezaregistroval ani pohyb vozidla. Svedok O. O. na hlavnom pojednávaní dňa 18.3.2014
uviedol, že po príchode na miesto nehody zbadal v strede vozovky motorové vozidlo, v ktorom sedel na
sedadle vodiča obžalovaný. Vozidlo bolo naštartované. Obžalovaného vyzval, aby sa podrobil dychovej
skúške. Obžalovaný odmietol a dychovej skúške sa podrobil až na polícii o niečo neskôr. Nemožno
opomenúť, že v predmetnej veci v procesnom postavení svedka bol vypočutý i O. S., ktorého obžalovaný

označil ako osobu, ktorá mala v rozhodnom čase vozidlo viesť. Napriek tomu, že prvostupňový súd
vyhodnotil výpoveď tohto svedka ako nepresvedčivú a poukázal na rozpory v jeho výpovedí, odvolací
súd v kontexte s výpoveďami svedkov - policajtov má za to, že ani jeden z vypočutých svedkov tvrdenia
tohto svedka nevyvrátil, ani nespochybnil a v podstate sa vyjadrovali iba k stavu obžalovaného a potrebe
u neho vykonať dychovú skúšku. Ani jeden z vypočutých svedkov nevideli, že by obžalovaný E. F. dňa

7.7.2012 v čase okolo 01.00 hod. viedol úžitkové motorové vozidlo zn. Fiat Ducato, a teda tvrdenie
obžaloby pod bodom 1/, podľa ktorého obžalovaný E. F. vykonával činnosť, ktorá mu bola zakázaná s
istotou a bez pochybností nebolo preukázané. V ďalšej časti podľa obžaloby mal E. F. dňa 7.7.2012 v
čase okolo 02.00 hod. nasadnúť do úžitkového motorového vozidla zn. Fiat Ducato, pričom sa snažil
s týmto vozidlom vykonať jazdu spôsobom popísaným v obžalobe. Takýmto konaním mal mariť výkon

rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
čím mal naplniť znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Tr. zák. Okrem toho sa mal tohto konania dopustiť v stave vylučujúcom jeho spôsobilosť
viesť vozidlo, ktorú si privodil požitím alkoholických nápojov, keď dychovou skúškou bolo v čase o 02.03
hodine u neho zistené 0,89 mg/l alkoholu v dychu. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na zákon č.

8/2009 Z.z. a ustanovenie § 2 ods. 2 písm. u) tohto zákona. V zmysle uvedeného ustanovenia „vodič“
je osoba, ktorá vedie vozidlo. Teda, trestného činu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. sa nedopúšťa osoba,
ktorá v stave vylučujúcom spôsobilosť len sedí v stojacom vozidle na mieste vodiča s naštartovaným
motorom bez toho, aby vozidlo uviedla do pohybu, čo aj na malú chvíľu alebo na malú vzdialenosť.
Navyše z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom bolo preukázané poškodenie vozidla v

takom rozsahu, že v jeho dôsledku, podľa svedka Ing. E. K., bol pohyb vozidla motorickou silou vylúčený.
Podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na uvedené a tiež s poukazom na nespôsobilosť vozidla,
nemôže ísť v danom prípade ani o pokus trestného činu tak ako má na mysli ustanovenie § 14 ods. 1
k § 289 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na takto zistenú dôkaznú situáciu, krajský súd uzatvára, že skutkový dej uvedený v obžalobe
prokurátora Pv 448/12 zo dňa 6.12.2013 sa síce stal, avšak účasť obžalovaného na tomto konaní
nebola bez pochybností preukázaná a za situácie, keď vo veci existovali podmienky pre oslobodenie
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., bolo potrebné vo veci použiť priaznivejší
oslobodzujúci dôvod a to podľa § 285 písm. b) Tr. por..

S poukazom na uvedené krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovaným rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.