Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313203588
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6313203588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu V. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O., Q. XXXX/XX, zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom AK Brezno, Boženy
Němcovej 1A, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585
441, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, o zaplatenie 1 212,91 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 25. 09. 2015, č. k. 6C/237/2013-121 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku Okresného súdu Brezno zo dňa 25. 09. 2015 č. k.
6C/237/2013 - 121 o d m i e t a .

II. Vo výroku II., III. rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
216,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 23. 01. 2013 do zaplatenia a
nahradiť mu náklady spojené s uplatnením nároku vo výške 30,- Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Výrokom II. v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vo výroku III. uviedol, že o trovách konania

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd rozhodoval o uplatnenom nároku
na náhradu škody na osobnom motorovom vozidle žalobcu, ktorá vznikla pri dopravnej nehode dňa
04. 12. 2012, a to zavinením vodičky P. W., pričom vlastníkom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda
žalobcovi, bola spoločnosť H. B., s. r. o., Y. X, O.. Toto vozidlo bolo poistené u žalovaného, žalobca si
uplatnil svoj nárok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. voči poisťovateľovi. Okresný súd vykonal
vo veci rozsiahle dokazovanie a po jeho vyhodnotení dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný
len čiastočne. Za zásadné zistenie považoval informáciu o geometrickej nekorešpondencii poškodení

oboch vozidiel konštatovanú v znaleckom posudku, pričom znalec pripustil len hypotetickú možnosť,
resp. nevylúčil možnosť, že k zrážke došlo práve tak, ako opísali jej účastníci, avšak v prípade, ak
by tomu zodpovedali klimatické podmienky, tzn. že by na vozovke bola vrstva snehu. Vzhľadom na
zistenia súdu ohľadne tejto skutočnosti, keď skôr opačný výsledok vyplýva zo správ Technických služieb
Brezno a Hydrometeorologického ústavu, uznal súd argumentáciu žalovaného, ktorý uplatnenú náhradu
škody žalobcu neuznal v celom rozsahu a nebol ochotný poskytnúť celé poistné plnenie, konkrétne
bol ochotný poskytnúť poistné plnenie len v rozsahu, ktorý zodpovedal vzájomnej korešpondencii

poškodenia vozidiel žalobcu a uvedenej spoločnosti (teda škodcu). K peňažnému vyjadreniu tej časti
škody, ktorú súd kvalifikoval ako dôvodnú, uviedol, že nenariaďuje osobitné znalecké dokazovanie
z dôvodu hospodárnosti konania a na vyčíslenie nákladov na opravu využil vyčíslenie vypracované
autorizovaným servisom, ktorý je zároveň zmluvným partnerom žalovaného ako poisťovne. Z tejtokalkulácie vybral tie položky, ktoré zodpovedali poškodeniu predného nárazníka, resp. úkonov servisu,
ktoré s opravou alebo výmenou takéhoto nárazníka súvisia. Uviedol, ktoré z rozpisovaných jednotlivých
položiek považoval za relevantné s tým, že dospel k výsledku 216,71 Eur, ktorú sumu považoval za

dôvodne uplatnenú. Túto uložil žalovanému za povinnosť zaplatiť spolu s úrokom z omeškania 8,75%
ročne od 23. 01. 2013 do zaplatenia, keď za prvý deň omeškania považoval deň nasledujúci po skončení
lehoty na poistné plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 387/2001 Z. z.. Výška úrokov bola určená v
zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorá bola o 8%-tuálnych bodov vyššia ako aktuálna
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prvý deň omeškania. Tento nárok priznal v

zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil okresný súd ust. § 151 ods. 3 O.s.p., teda že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie v rozsahu celého výroku. Namieta, že
rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení napriek tomu, že súd vykonal dokazovanie v

potrebnom rozsahu. Súčasne vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ súd rozoberá závery
znaleckého posudku, odvolateľ tvrdí, že tieto vyhodnocuje a interpretuje súd nesprávne. Záver súdu,
podľa ktorého k poškodeniu vozidla spôsobom, ktorý uvádzajú účastníci poistnej udalosti, mohlo
dôjsť len v prípade, ak tomu zodpovedal stav vozovky s určitou výškou vrstvy napadnutého snehu,
podľa odvolateľa zo znaleckého posudku nevyplýva. Poukazuje na stranu 12 znaleckého posudku -

vyhodnotenie tzv. geometrickej korešpondencie - kde sa uvádza, že poškodenie obidvoch vozidiel v
rôznych výškach mohli ovplyvniť „prípadné dynamické účinky (naklopenie), ktoré vygeneroval pohyb
vozidla O. pri odbočovaní ako i vrstva snehu, ktorý sa mohol nachádza v koridore pohybu tohto
vozidla.“ Aj keď podmienky poškodenia nemožno objektívne vyhodnotiť, prijal znalec záver, že nie je
možné vylúčiť, že ku kontaktu medzi predmetnými vozidlami mohlo dôjsť, teda podmienky geometrickej

korešpondencie je možné považovať za zdôvodnené. Súd sa vôbec nezaoberal druhou z možností
vzniku výškového rozdielu medzi poškodeniami vozidiel zúčastnených na kolízii, ktorou sú uvádzané
dynamické účinky pohybu vozidla. Ďalej poukázal na skutočnosť, že poškodenie vozidla O., ktoré kolíziu
spôsobilo, bolo na úrovni 400 až 660 mm, poškodenie vozidla žalobcu bolo vo výške 400 až 720 mm nad
vozovkou, pričom stret svetlometu jeho vozidla je vo výške 640 mm na úrovňou vozovky. Je teda zrejmé,

žekukontaktuvozidielvoblastisvetlometunavozidležalobcudôjsťmohlo.Rovnakopoukazujenazáver
znalca, v zmysle ktorého účinkami dynamického pôsobenia síl k poškodeniu blatníka na vozidle žalobcu
došlo napriek tomu, že pri vyhodnotení energetickej korešpondencie tieto poškodenia vylučuje. Vytýka
súdu, že sa sústredil len na niektoré časti znaleckého posudku a nevyhodnotil ho ako celok. Pokiaľ
mal súd pochybnosť o vyhodnotení niektorých častí posudku, ktoré nekorešpondovali, mal možnosť

znalca vypočuť, ako to žalovaný v konaní navrhoval. Z vyhodnotenia geometrickej korešpondencie
poškodenia uvedené v časti 3.5.3 znaleckého posudku vyplýva, že pružná deformácia mohla mať za
následok deštrukčné poškodenie tak platového držiaka nádržky ostrekovačov, ako aj držiakov pravého
predného svetlometu, ktoré súd pri výpočte náhrady škody nebral na vedomie. Najmä poškodenia
držiakov pravého predného svetlometu mohli mať za následok kinetický pohyb celého svetlometu,

v dôsledku čoho by bolo aj technicky prípustné jeho poškodenie v priebehu kolízie. Vzhľadom na
uvedené má žalovaný za to, že súd napriek rozsiahlemu dokazovaniu nesprávne a nedostatočne
zistil skutkový stav. Má za to, že znalecký posudok nevyvracia výpoveď svedka W., v niektorých
častiach túto výslovne potvrdzuje. Aj napriek pravidlu, že manžel je takmer vždy zaujatý svedok,
mal súd svedeckú výpoveď manželky žalobcu vyhodnotiť v súlade so všetkými vykonanými dôkazmi.

Výpoveď manželky žalobcu, ako svedkyne, iné dôkazy nevyvracajú, a preto ju nemožno bez bližšieho
vyhodnotenia označiť za účelovú a zaujatú. Vôbec nebol dôvod vylúčiť ako zaujatú výpoveď svedkyne
V. S., kde nebol zistený blízky priateľský vzťah medzi ňou a žalobcom, prípadne jeho manželkou, preto
nemožno jej svedeckú výpoveď spochybňovať a považovať ju za klamlivú, keď naviac bola poučená o
následkoch krivej výpovede. Odvolateľ ďalej poukazuje na objektívnu zodpovednosť za škodu podľa §

427 Občianskeho zákonníka, keď v prvom rade zodpovednosť za škodu nesie prevádzkovateľ vozidla.
Tento svoju zodpovednosť uznal v celom rozsahu. V konaní nebolo vôbec preukázané, že by medzi
žalobcom a vodičkou alebo jej manželom bol nejaký vzťah, na základe ktorého by sa dohodli, že
škodu spôsobenú iným spôsobom budú uplatňovať voči žalovanému titulom plnenia náhrady škody z
povinného zmluvného poistenia. Nebol žiadny dôvod na prijatie záveru, že škodu má žalovaný nahradiť

len čiastočne. Spôsob výpočtu škody, ktorú robil súd prvej inštancie, nezodpovedá záverom znaleckého
posudku. Pokiaľ sú určité pochybnosti k rozsahu škody a jej výške, táto skutočnosť nemôže byť na
úkor poškodeného. Je na žalovanom, aby preukázal, že ku škode došlo inak, resp. že sa jej nedalo
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Samotné pochybnosti o priebehukolízie neodôvodňujú záver, že prevádzkovateľ vozidla, resp. jeho poisťovateľ za škodu nezodpovedajú.
Súd teda nesprávne aplikoval právne predpisy vzťahujúce sa na zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla
a poisťovne. Domáha sa zmeny rozsudku tak, že žalobe súd v celom rozsahu vyhovie a žalovaného

zaviaženanáhradutrovkonania,resp.navrhujenapadnutýrozsudokzrušiťavrátiťvecprvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napádaný rozsudok považuje za
náležitý a zákonný, a to aj z hľadiska jeho odôvodnenia, keď súd zrozumiteľným a preskúmateľným

spôsobom rozviedol predmet návrhu a dôvody, na základe ktorých sa domáhal žalobca uplatneného
nároku. Navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že podľa žalovaného žalobca v rámci celého konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal a
nedoložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by odôvodnil opodstatnenosť celého rozsahu svojich
nárokov. V odvolaní zopakoval svoje identické tendenčné tvrdenia, ktoré produkoval počas súdneho
konania, a s ktorými sa ani konajúci súd nestotožnil. Medzi stranami nebolo sporné, že prevádzkou

osobného motorového vozidla O., patriaceho obchodnej spoločnosti H. B., s. r. o., došlo ku škode na
osobnom motorovom vozidle žalobcu, za ktorú zodpovedá uvedená spoločnosť, resp. v rámci odvodenej
zodpovednosti v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 321/2001 Z. z. žalovaná. Sporný ostal celkový
rozsah škody. Počas súdneho konania žalobca a rovnako aj vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že
pred danou poistnou udalosťou, ako aj po nej nebolo vozidlo žalobcu poškodené, a teda celý rozsah

poškodenia jednotlivých častí vozidla pripisovali na vrub tejto udalosti. Závery znaleckého posudku č.
37/2014 H.. H. Z. prakticky vylúčili skutočnosť, že by poškodenie všetkých častí vozidla žalobcu mohlo
byť spôsobené len predmetnou zrážkou, pretože v mieste a čase nehody neboli zdokumentované všetky
relevantné poznatky viažuce sa na ňu. Znalec pracoval aj s teóriou, že k celému poškodeniu vozidla
žalobcu došlo predmetnou zrážkou uvedených vozidiel, tomu by však musel zodpovedať stav vozovky s

určitou výškou vrstvy nahrnutého snehu, na ktorej by stáli buď obidve alebo aspoň jedno z ľavých kolies
žalobcu. Za týmto účelom bolo vykonané dokazovanie formou vyjadrení Technických služieb Brezno,
ako aj SHMÚ, ktorí túto teóriu o nahrnutých vrstvách snehu nepotvrdili. Súd správne zhodnotil, že v
prospechtvrdenížalobcuvypovedalisvedkovia,ktoríbolibuďvpríbuzenskomalebopriateľskomvzťahu,
a preto ich považoval za zaujatých a ich výpovede za tendenčné. Žalovaný má za to, že obrana žalobcu v

tomto smere je účelová, keďže je zrejmé, že práve vzhľadom na svoj blízky vzťah so žalobcom podporia
takýto svedkovia práve jeho tvrdenia. Súd v rozsudku jasne uviedol, že zásadnou informáciou je práve
skutočnosťogeometrickejnekorešpondenciipoškodenýchvozidielaeventualitaotom,žekzrážkedošlo
podľa popisu účastníkov udalosti, vyvracia zistenie o klimatických podmienkach a možnej vrstve snehu
na vozovke v označenom čase. Súd na základe vykonaných dôkazov uznal opodstatnene argumentáciu

žalovaného o nemožnosti poskytnúť poistné plnenie v celom rozsahu a zaviazal ju len na úhradu tej
škody, ktorá podľa výpočtu súdu priamo súvisela s danou škodovou udalosťou. Tvrdenie žalobcu o tom,
že takýto spôsob výpočtu škody nezodpovedá záverom znaleckého posudku, je nesprávne a tendenčné.
Súd rozsiahlo vysvetlil, na základe akých podkladov a skutočností stanovil výšku škody a tento výpočet
je v celom rozsahu verifikovateľný. Rovnako za správne považuje rozhodnutie aj v otázke priznaných

úrokov z omeškania a súvisiaci výrok o náhrade trov konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v
súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku okresného súdu

odmietol podľa § 386 písm. b) CSP, rozsudok vo výroku II., III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

5. Ako je zrejmé z napadnutého rozsudku, okresný súd prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 216,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 23. 01. 2013 do

zaplatenia, ako aj nahradiť mu náklady spojené s uplatnením nároku vo výške 30,- Eur. Pretože žalobca
podal odvolanie „v rozsahu celého výroku rozsudku,“ odvolací súd dospel k záveru, že proti výroku v
časti, v ktorej súd prvej inštancie čiastočne žalobe vyhovel - do výšky 216,71 Eur s príslušenstvom,
úrokom z omeškania 8,75% ročne od 23. 01. 2013 do zaplatenia a náhrady nákladov vo výške 30,-
Eur, nebol žalobca osobou oprávnenou na podanie odvolania, pretože vo výroku I. súd prvej inštancie

rozhodol v prospech žalobcu. Nebola teda splnená podmienka subjektívnej prípustnosti odvolania,
ktorou je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu preto odvolací
súd postupom podľa § 386 písm. b) CSP odvolanie proti výroku I. rozsudku okresného súdu odmietol.6. Odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu v prevyšujúcej časti, v ktorej okresný súd zamietol
návrh žalobcu, za vecne správny a správne odôvodnený, a preto ho s poukazom na ust. § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil konštatujúc súčasne aj správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd

konštatuje,žeokresnýsúd,akosúdprvejinštancie,postupovalvkonanívsúladespríslušnouprocesnou
úpravou(vtomčasezákonomč.99/1963Zb.-Občianskysúdnyporiadok),vykonalvdanejvecirozsiahle
dokazovanie, ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pomerne podrobne rozobral, vysvetlil, čo
ktorým dôkazom bolo zistené a ako ten-ktorý dôkaz hodnotí. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie
rozsudku plne zodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinnému v čase rozhodovania okresného súdu a

obdobne aj súčasnej právnej úprave § 220 ods. 2 CSP.

7. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu - odvolateľa, odvolateľ namieta nesprávne vyhodnotenie a
nesprávnu interpretáciu záverov znaleckého posudku, namieta proti hodnoteniu svedeckých výpovedí,
spochybňuje spôsob výpočtu škody a nakoniec vytýka nesprávnu aplikáciu právnych predpisov s
poukazom na ust. § 427 OZ so zdôraznením objektívneho charakteru zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkovateľom vozidla.

8. Pokiaľ ide o vykonávanie a hodnotenie dôkazov a spôsob výpočtu škody, odvolací súd nezistil v tomto
smere žiadne pochybenie zo strany súdu prvej inštancie. Okresný súd, ktorý rozhodoval za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku, vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 120

až § 136 O.s.p., konkrétne nariadil vo veci znalecké dokazovanie, vypočul navrhnutých svedkov a
vyžiadal si správy od Technických služieb mesta Brezno a Slovenského hydrometeorologického ústavu
za účelom zistenia stavu vozovky v čase poistnej udalosti. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočne jasne a vierohodne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z
ktorých dôkazov pritom vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení jednotlivých dôkazov (§

157 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ namieta odvolateľ nesprávne skutkové závery vyplývajúce zo znaleckého
dokazovania, odvolací súd s touto námietkou nesúhlasí, zo znaleckého posudku, jeho záverov a
doplnenia č. 1 aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne vyplynulo, že uvádzanú geometrickú
nekorešpondenciu by bolo možné zdôvodniť len „prípadnými dynamickými účinkami (naklopenie), ktoré
vygeneroval pohyb osobného vozidla O. pri odbočovaní, ako aj vrstvou ujazdeného snehu, ktorý

sa mohol nachádzať v koridore pohybu tohto vozidla, teda, keď nie je možné vylúčiť, že povrch
vozovky mohol byť tvarovo ovplyvnený nahrnutým snehom.“ Znalec ďalej uviedol, že miesto kolízie
sa nachádza na vozovke s nulovou nivelitou, čo však nevylučuje, že práve v tomto mieste mohol
byť nahrnutý sneh po zimnej údržbe, čo mohlo mať vplyv na výškový rozdiel prípadných kontaktných
miest (rozdiel približne 150 mm). Tiež v bode 3.5.3 - energetická korešpondencia poškodenia, znalec

uvádza: „Uvedené hodnoty je nutné považovať za orientačné, ale nevylučujúce, že ku kontaktu vozidiel
mohlo dôjsť s následkami ako vyplýva z ich poškodenia. Ak vylúčime poškodenia v úrovni svetlometu a
pravého predného blatníka osobného motorového vozidla značky U. Y., potom podmienky energetickej
korešpondencie je možné považovať za splnené.“ V doplnení znaleckého posudku znalec uvádza, že:
„Nie je možné jednoznačne vylúčiť, že aj tieto poškodenia mohli vzniknúť pri deklarovanej kolíznej

situácii. Teda nie je možné vylúčiť, že práve nerovnomerná vrstva nahrnutého a ujazdeného snehu
mohla spôsobiť nerovnosti, ktoré mohli mať vplyv na polohu kontaktných bodov vo vertikálnom stave.
Uvedené tvrdenie je možné ilustrovať modelovým príkladom polohy vozidiel za podmienok, že práve
pri obrubníku chodníka sa mohla nachádzať väčšia vrstva ujazdeného a zamrznutého snehu.“ Tiež v
bode 4.0 doplnenia znaleckého posudku odkazuje znalec na nerovnosti vozovky vo vzťahu ku kolíznej

situácii obdobným spôsobom. Pretože zistenia súdu dopytom od Technických služieb Mesta Brezno ako
aj SHMÚ hypotézu o nahrnutej vrstve snehu nepotvrdili, práve naopak, ju vyvrátili, dospel okresný súd k
záveru, že žalovaný ako poisťovateľ postupoval správne, keď neuznal uplatnenú náhradu škody v celom
rozsahu, ale priznal len poistné plnenie zodpovedajúce vzájomnej korešpondencii poškodenia vozidiel
žalobcu a prevádzkovateľa vozidla, ktoré škodu spôsobilo tak, ako toto vyčíslil okresný súd na strane

10 v odseku 2 napadnutého rozsudku.

9. K námietke hodnotenia svedeckých výpovedí odvolací súd konštatuje, že v tomto smere nemožno
súdu prvej inštancie vytknúť tvrdený nesprávny postup. Konajúci súd uviedol, čo ten-ktorý svedok
uviedol, aký záver zo svedeckej výpovede vyplynul vo vzťahu k predmetu konania, pričom jedine konateľ

spoločnosti H. B., s. r. o., potvrdil rozsah poškodenia podľa tvrdenia žalobcu. Zároveň však okresný súd
aj zdôvodnil, prečo túto svedeckú výpoveď nezohľadnil v prospech žalobcu.10. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie s poukazom na ust. § 427
ods. 1 OZ zdôrazňujúc objektívnu zodpovednosť za škodu podľa tohto právneho predpisu, odvolací súd
uvádza, že skutočnosť, že ide o objektívnu zodpovednosť, treba vysvetľovať tak, že ide o zodpovednosť

bez zreteľa na zavinenie a bez zreteľa na to, či došlo k protiprávnemu konaniu, keď zbavenie sa
zodpovednosti prichádza do úvahy len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. V tomto prípade
teda bolo dôležité posúdenie, či škoda, ktorú žalobca uplatnil, bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke (konkrétne vozidlom škodcu pri predmetnej konkrétnej poistnej udalosti). Pokiaľ súd
dospel k záveru, že nie všetky poškodenia mohli vzniknúť pri poistnej udalosti - stretu vozidiel žalobcu

a škodcu pri dopravnej nehode dňa 04. 12. 2012 a z tohto dôvodu nepriznal žalobcovi celú uplatnenú
náhradu škody (resp. priznal mu len tú časť, ktorá podľa znaleckého dokazovania korešpondovala s
uvádzanou dopravnou nehodou), považuje aj odvolací súd rozhodnutie za správne, vychádzajúce z
náležite zisteného skutkového stavu a tiež správne právne posúdené. Námietky žalobcu o nesprávnom
právnom posúdení odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v druhej aj tretej výrokovej časti ako
vecne správne potvrdil. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd rozhodoval za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, bolo jeho rozhodnutie o trovách konania v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p., na ktoré
v rozsudku poukázal.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP a priznal úspešnej strane náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).