Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117210115
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117210115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: F. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. A.
Q. K. XXXXX/X, XXX XX X., o zaplatenie 5 791,21 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.04.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy
- Istiny 5791,21 €,
- Úrokov 180,05 €,

- Úrokov z omeškania 1,62 €,
- Úrokov 11,90% ročne zo sumy 5791,21 € od 24.02.2017 až do zaplatenia,
- Úrokov z omeškania 5,00% ročne zo sumy 5791,21 € od 24.02.2017 do zaplatenia,
- Úrokov z omeškania 5,00% ročne zo sumy 180,05 € od 24.02.2017 do zaplatenia,
- Poplatkov za poistenie 4,58 €.
1.1. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že dňa 22.12.2014 bola uzatvorená Úverová zmluva
č. 180473, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma úveru 6500 €. Vzhľadom na neplnenie

platobných povinností zo strany žalovaného, žalobca listom zo dňa 23.02.2017 a po zaslaní upozornenia
na omeškanie dňa 21.12.2016, predčasne zosplatnil predmetný spotrebiteľský úver, na základe čoho
požaduje od žalovaného zaplatenie súm vyššie uvedených.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní, kde uviedol, že úver prestal splácať z dôvodu straty
zamestnania a s tým spojenej straty príjmu.

3. Súd rozhodol na základe spisu a zistil nasledujúce: Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako
dlžníkom dňa 22.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere s názvom „Zmluva o úvere“.
3.1. Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver s nasledujúcimi parametrami
- výška úveru 6500 €,
- úroková sadzba 11,90% ročne,
- poplatok za poskytnutie úveru 325 € ,
- poistné 2,29 € mesačne,

- výška mesačnej splátky 93,49 €,
- splatnosť 1. splátky 20.01.2015,
- počet splátok 120,
- deň splatnosti 20. deň v mesiaci,- konečná splatnosť 20.12.2014,
- RPMN 14,22%,
- priemerná RPMN 17,33%,

- celková čiastka na zaplatenie 11543,80 €.
3.2. Žalobca ďalej súdu predložil „Opakované upozornenie“ zo dňa 21.12.2016 adresované
žalovanému, ktorým je tento vyzývaný k úhrade omeškanej sumy 143,88 € s upozornením na možnosť
predčasného zosplatnenia úveru. Doručenie tohto upozornenia žalobca nepreukázal.
3.3. Žalobca tiež súdu predložil „Výzvu na predčasné splatenie úveru“ zo dňa 23.02.2017, odoslanie

ktorej žalovanému preukázal.

4. Výzvou zo dňa 30.05.2017 požiadal súd žalobcu, aby v lehote 10 dní
O zaslal súdu všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného,
O preukázal doručenie opakovaného upozornenia a predčasného zosplatnenia úveru žalovanému,
O zaslal súdu rozpis všetkých splátok na istinu, úroky a poplatky.

4.1. Na výzvu žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 12.06.2017, v ktorom uviedol, že
- upozornenie doručoval žalovanému obyčajnou poštou,
- bonitu žalovaného skúmal na základe údajov v žiadosti o úver a reportu zo Sociálnej poisťovne a
Spoločného registra bankových informácii,
- zasiela súdu požadovaný rozpis splátok,

- zasiela súdu žiadosť o poskytnutie úveru,
- zasiela súdu reporty zo SP a SRBI.

5. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1 , nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie

schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom
stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely
posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

6. (Ne)platnosť predčasného zosplatnenia úveru - Predovšetkým má súd za to, že k predčasnému

zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok u dlžníka - žalovaného nedošlo, z dôvodu nedodržania
postupu podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.). 6.1. Z ustanovenia § 53 ods.9 OZ je nepochybné, že proces

predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru je rozdelený do 2 fáz. 1. fáza - upozornenie na
možnosť zosplatnenia najmenej 15 dní pred jeho vykonaním. 2. fáza - samotné zosplatnenie. Obe vyššie
uvedené fázy sú rovnocenné a možnosť 2. fázy je podmienená fázou č. 1. Je preto len a len vecou
dodávateľa, aby pre prípad sporu vedel preukázať realizáciu oboch fáz zosplatnenia. Pri tak dôležitomúkone ako je zosplatnenie je potom len logické, že dodávateľ má listiny sa ho týkajúce doručovať tak,
aby ich doručenie preukázať vedel. Samotnú listinu si totiž v dnešnej dobe nie je žiadnym problémom
vyrobiť aj dodatočne a teda samotná listina, ktorej účinnosť je viazaná na to, že sa dostane do dispozície

adresáta - spotrebiteľa, bez preukázania jej doručenia právne relevantné účinky nemôže mať. Žalobca
síce súdu predložil preukaz o odoslaní samotného zosplatnenia, žiadnym spôsobom však nepreukázal
realizáciu 1. fázy zosplatnenia. Je teda zrejmé, že žalovaný bol povinný aj naďalej plniť svoj záväzok
v splátkach.

7. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2
zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na
zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať
(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného
plnenia a pod.).

Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či

zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.

Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o

spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako

stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.
Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského

soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno
dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,

neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském
úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele

posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím
úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podoběztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
7.1. V žiadosti o poskytnutie úveru sa nachádzajú nasledujúce údaje o žalovanom

- zamestnanec s príjmom 573 € mesačne,
- 2 vyživované deti,
- úver sa žiada na vyplatenie iných 2 spotrebných úveroch,
- výdavky - splátky úverov 77 €.
7.2. Z reportu Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný je zamestnaný a jeho vymeriavací základ je

aspoň 0 SKK. Z reportu SRBI nevyplýva nič.
7.3. Je teda zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní
bonity dlžníka žalobca nepostupoval (jeho postup sa javí iba ako formálny) a preto poskytnutý úver je
bez úrokov, bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo.

8.1 Zo záveru súdu o tom, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo a žalovaný nie je

povinný platiť úroky a poplatky vyplýva, že súd mohol žalobcovi priznať iba splátky istiny splatné ku dňu
jeho rozhodovania.
8.2 Podľa žalobcom predloženého rozpisu splátok bol žalovaný ku dňu 20.09.2017 povinný zaplatiť
istinu 1097,54 €. K uvedenému dňu žalovaný zaplatil sumu 2185,06 €, z čoho vyplýva, že má zaplatenú
splatnú istinu, splatné poistné a aj prípadné úroky z omeškania so zaplatením splatných splátok istiny.

8.3 Na základe vyššie uvedeného tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
9.1. Keďže v konaní neúspešný žalobca právo na náhradu trov konania nemá a úspešný žalovaný trovy

konania nepožadoval, rozhodol súd tak, že žiadny z účastníkov právo na náhradu trov konania nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.