Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010327
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3515010327.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému A. U. pre prečin podvodu podľa
§ 221 ods. 1 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 20. septembra 2017 odvolania prokurátora
Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom a poškodeného F. E. podané v neprospech obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. júna 2016, sp. zn. 2T/111/2015 a

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a poškodeného F. E. z a m i e t a j ú , pretože nie sú
dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30. júna 2016, sp. zn. 2T/111/2015, bol
obžalovaný A. U. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové

Mesto nad Váhom zo dňa 25.9.2015, sp. zn. Pv 706/13/3304 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

dňa 15.06.2013 v čase okolo 10.00 hod. na salaši v obci P. - osada U Q. pod zámienkou predaja 23
ks oviec a 14 ks jahniat vylákal od poškodeného F. E. finančnú hotovosť vo výške 2.425,- Eur tým
spôsobom, že po tom, ako sa obvinený ako predávajúci a F. E. ako kupujúci dohodli na kúpnej cene

2.425,- Eur za vyššie uvedené ovce a jahňatá, ktorú kúpnu cenu F. E. obvinenému následne na mieste
v hotovosti vyplatil, obvinený F. E. neumožnil naložiť do nákladného vozidla zakúpené ovce a jahňatá,
uvedenú hotovosť si ponechal a použil pre vlastnú potrebu, pričom poškodenému F. E. nedal zakúpené
ovce a jahňatá a nevrátil mu ani odovzdanú finančnú hotovosť, čím spôsobil poškodenému F. E. škodu
vo výške 2.425,- Eur.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bol poškodený F. E., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Q. K., O. č. XXXX/
XX, odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení
podaným odvolaním napadol v neprospech obžalovaného prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto
nad Váhom (ďalej len prokurátor) pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného A. U., t. j. výrokov

o vine a treste a v zákonnej pätnásťdňovej lehote citovaný rozsudok podaným odvolaním napadol aj
poškodený F. E. v neprospech obžalovaného pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania považoval hodnotenie vykonaných dôkazov okresným
súdom za nedôsledné a nesprávne a nestotožnil sa ani s jeho záverom o oslobodení obžalovaného A.
U.. Poukázal na jednotlivé dôkazy vykonané okresným súdom a namietal správnosť ich hodnotenia s

poukazom na to, že podľa jeho názoru vykonané dôkazy, konkrétne výpovede svedkov F. E., F. I., V. O.
a F. C., tvoria podľa jeho názoru logickú a ucelenú reťaz navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vosvojom celku podľa názoru prokurátora preukazuje, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a obžalovaný
A. U. ním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
Súd prvého stupňa sa preto podľa názoru prokurátora dostatočným spôsobom nevysporiadal s obsahom

usvedčujúcich výpovedí uvedených svedkov, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a preto podľa
názoru prokurátora rozhodol nesprávne. Na základe uvedených dôvodov preto prokurátor navrhol, aby
krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322
ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s
písomným odôvodneným odvolaním prokurátora okresnej prokuratúry rovnako navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený F. E. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom splnomocnenca poukazoval na

to, že mal od spoločnosti Q. U., s.r.o. zverené finančné prostriedky na kúpu oviec, že tejto spoločnosti
žiadna škoda nevznikla, pretože on bol osobou, ktorá mala hmotnú zodpovednosť za tieto finančné
prostriedky a že škoda bola spôsobená jemu. Podľa jeho názoru by spoločnosť Q. U., s.r.o. mala
postavenie poškodeného v tom prípade, ak by on nemal hmotnú zodpovednosť za finančné prostriedky,
ktoré obžalovaný od neho prevzal a ktoré si ponechal. Podľa názoru poškodeného bolo v konaní

jednoznačne preukázané, že k odovzdaniu finančných prostriedkov došlo, že obžalovanému peniaze
vyplatil on, že obžalovaný mu neumožnil naložiť zakúpené ovce do nákladného auta a že obžalovaný si
ponechal tak ovce, ako aj finančné prostriedky, ktoré mu on odovzdal. Podľa jeho názoru mal obžalovaný
svoje konanie vopred premyslené a on nemal žiadnu vedomosť o údajnom spore obžalovaného so
spoločnosťou Q. U., s.r.o. Považoval preto za nepochybné, že trestným činom obžalovaného mu bola

spôsobená škoda a medzi vznikom škody a spáchaným skutkom existuje príčinná súvislosť. Okolnosť,
že ovce mala nadobudnúť spoločnosť Q. U., s.r.o. a že finančné prostriedky pochádzali z uvedenej
spoločnosti, nemusí podľa názoru poškodeného automaticky znamenať, že poškodeným subjektom je
uvedená spoločnosť. Poukazoval ďalej na to, že finančné prostriedky, ktoré mu boli spolu s ovcami
zadržané obžalovaným, spoločnosti Q. U., s.r.o. na podklade hmotnej zodpovednosti vyplatil, čím mu

vznikla škoda a tým podľa jeho názoru sa dostal do postavenia poškodeného bez ohľadu na to,
či ovce kupoval pre seba alebo pre uvedenú spoločnosť, ktorej bol zamestnancom. Domnieval sa
preto, že mu bolo potrebné priznať postavenie poškodeného v tomto trestnom konaní a že v prípade
uznania viny obžalovaného mu mal byť priznaný ním uplatnený nárok na náhradu škody. Navrhol preto,
aby v prípade uznania viny odvolací súd rozhodol tak, že zaviaže obžalovaného k náhrade škody vo

výške, ktorú v trestnom konaní riadne vyčíslil a uplatnil do skončenia vyšetrovania. Pre úplnosť treba
uviesť, že poškodený F. E. ani jeho splnomocnený zástupca JUDr. Ján Kanaba ml. sa na verejné
zasadnutie odvolacieho súdu, napriek riadnemu a včasnému upovedomeniu, nedostavili a boli preto
splnené zákonné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia v ich neprítomnosti.

Obžalovaný A. U. v písomnom vyjadrení zo dňa 19.9.2017, doručeného odvolaciemu súdu dňa
19.9.2017 o 22.27 hod., k dôvodom odvolania prokurátora i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu
spolu so svojím obhajcom navrhli, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolania prokurátora
i poškodeného ako nedôvodné s poukazom na to, že napadnutý rozsudok považujú za vecne správny.
Podľanázoruobhajcuobžalovanéhosúdprvéhostupňadospelksprávnemuzáveru,ževdanomprípade

nie je možné bez akýchkoľvek pochybností a jednoznačne dospieť k záveru, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný a správne ho preto oslobodil. Napriek argumentácii prokurátora o spôsobe
vyhodnocovania svedeckých výpovedí je podľa neho potrebné vyhodnotiť aj iné aspekty výpovede
svedkov a najmä poškodeného. Poukázal na to, že svedok (poškodený) F. E. predložil doklady o výbere
finančnej hotovosti z pokladne právnickej osoby, v ktorej je zamestnancom, pričom tvrdil, že na účely

kúpy oviec. Nie je však zrejmé, akým spôsobom chcel preukázať účelnosť takého výberu finančnej
hotovosti, pretože nejestvuje žiadna písomná forma kontraktu medzi nim a obžalovaným, ani nemá
písomný doklad o odovzdaní a prevzatí finančnej hotovosti, čo sú nevyhnutné formality pre riadne
vedenie účtovníctva. Svedecké výpovede by preto podľa názoru obhajoby obžalovaného neobstáli ani v
daňovom konaní, pričom vzhľadom na jeho pôsobenie je predpoklad, že je dostatočne administratívne

uvedomelý, aby toto vedel. Konanie svedka F. E. nie je preto podľa názoru obhajoby nelogické,
odhliadnuc navyše od potreby veterinárnych potvrdení pri takom kontrakte. Obhajoba poukazovala aj
na to, že rovnako nebola v konaní predložená písomnosť oprávňujúca poškodeného F. E. k takému
výberupeňazízpokladnezamestnávateľa.Tvrdeniepoškodeného,ževkontraktevystupovalakofyzickáosoba - kupujúci nie je preukázané, pričom jeho výber hotovosti na kúpu oviec z pokladne právnickej
osoby - zamestnávateľa vnáša rozumné pochybnosti o tom, v koho mene vlastne poškodený konal, tzn.
kto bol vlastne kupujúci, eventuálne poškodený. Nebolo podľa názoru obhajoby preukázané ani to, či

právnickejosobe,ktoráposkytlazpokladnefinančnéprostriedkypoškodenému,tietoskutočne(účtovne)
aj chýbajú a ako ich vymáha. Keďže poškodený aj svedkovia tvrdia, že išlo o zmluvu o kúpe oviec
medzi poškodeným a obžalovaným, je tu možné predpokladať určitý občiansko - právny druh kontraktu.
Z tohto civilného kontraktu sa poškodený cestou trestného konania domáha plnenia od obžalovaného
(odovzdanie predmetu kúpy), po údajnom zaplatení kúpnej ceny, avšak niet žiadnej vedomosti o tom,

že by sa poškodený domáhal plnenia v civilnom konaní.

Obhajoba obžalovaného preto namietala, že trestné konanie voči obžalovanému je v rozpore so
zásadou trestného práva „ultima ratio“ vo vzťahu k ostatným odvetviam slovenského práva a tiež
v rozpore s praxou prokuratúry v iných druhovo príbuzných kauzách, kedy zásadne všetky trestné
konania na podklade neplnenia civilnoprávnych kontraktov sú zastavované, resp. trestné oznámenia sú

odmietané, pretože ide podľa prokuratúry o konsenzus dvoch kontrahentov i v otázke splnenia záväzkov
a predstavujú typický civilnoprávny spor, ktorého následky, resp. konsekvencie z nesplnenia nezasahujú
do rozsahu trestného práva.

Namietala tiež, že ak by aj bola pravda, že obžalovaný prevzal finančnú hotovosť od poškodeného, čo

obžalovaný kategoricky odmieta, nebol obžalovanému doteraz preukázaný žiaden podvodný úmysel
neplniť zo zmluvy. Prípadné neplnenie by mohlo predstavovať nanajvýš formu započítania pohľadávok
podľa civilno-právnych predpisov, ktoré mal obžalovaný podľa jeho vyjadrenia voči inej právnickej osobe
z titulu neuhradených nákladov prezimovania a ustajnenia jej oviec, ktorú mal v minulosti zastupovať
taktiež svedok (poškodený) F. E. a pritom jeho zamestnávateľ je ako právnická osoba majetkovo

prepojený s firmou, ktorá si podľa obžalovaného u neho objednala ustajnenie a zimovanie oviec. Podľa
názoru obhajoby obžalovaný ako prostý človek za fyzickej prítomnosti poškodeného a bez písomnej
zmluvy, nemohol vedieť, kto je skutočný kupujúci oviec a za akých podmienok. O tomto taktiež doteraz
pretrvávajú nielen pochybnosti, ale uvedené okolnosti navyše vylučujú úmyselné podvodné konanie
obžalovaného. Podľa názoru obhajoby nie je preto zrejmé, ako mal obžalovaný za takejto „zahmlenej“

situácie uviesť poškodeného do omylu a v čom tento omyl spočíval. Podvodný úmysel obžalovaného
voči poškodenému, ako subjektívna stránka trestného činu, podľa názoru obhajoby preto jednoznačne
absentuje.

Obhajoba obžalovaného poukázala ďalej na to, že všetky uvedené okolnosti ako existencia kontraktu,

označenie kontrahentov, jeho podmienky, úprava práv a povinností, kúpna cena, odovzdanie a prevzatie
kúpnej ceny, ani nie je úlohou trestného práva skúmať , keďže v danej veci je prioritnou civilných súdov
účinne riešiť prípadné porušenia zmluvných záväzkov. Obžalovaný je jednoduchý človek (chovateľ
a pastier oviec - bača), žijúci v prírode a v súlade s prírodou, ktorý doteraz nebol súdne trestaný,
ani sa nikdy voči nikomu nedopustil žiadnej podvodnej činnosti, preto nie je na mieste od neho

rozumne očakávať také úmyselné spoločensky nebezpečné správanie, ktoré by odôvodňovalo uznať
ho vinným zo skutku, ktorý ani nemá byť podriadený normám trestného práva. Vzhľadom k absencii
podvodného úmyslu je podľa názoru obhajoby nutné konštatovať, že konaním obžalovaného nebola
naplnená skutková podstata prečinu podvodu podľa § 221 Tr. zák. a že ide o výlučne občianskoprávny
spor, pričom prostriedky trestnoprávnej ochrany poškodených subjektov nemôžu nahrádzať prostriedky

civilno-právnej ochrany v rámci súkromno-právnych vzťahov v právnom štáte.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní prokurátora a
poškodeného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené až dňa 20.

júna 2017, na verejnom zasadnutí dňa 20. septembra 2017 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom a poškodeným F. E. napadnutého výroku rozsudku o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste) a o náhrade škody, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania prokurátora a poškodeného
F. E. nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa kontradiktórnym spôsobom
vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tietosprávne a v súlade so zásadou „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods.
4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a
dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168

ods. 1 Tr.por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v
súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o
oslobodení obžalovaného A. U. spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté
v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie o
oslobodení obžalovaného A. U. spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. pre skutok kvalifikovaný

ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý bol obžalovaný A. U. stíhaný, je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to
spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súd prvého stupňa založené
na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení

napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné verzie (možnosti)
skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol žalovaný skutok stať a mohol
ho obžalovaný A. U. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak podľa druhej, prezentovanej
popierajúcimi výpoveďami obžalovaného A. U. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní pred
súdom prvého stupňa a záverom okresného súdu vyvodeným z vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal

v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný ho
teda nespáchal.

Vykonané dôkazy teda nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti)
skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný

a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií
(možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených
a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti, v danej
veci konkrétne prezentovaných v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorom iným, pritom výlučne
v neprospech obžalovaného, hodnotením dôkazov než aké urobil súd prvého stupňa. Takýto záver

nemožno však vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto
dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné
tvrdenia obžalovaného i dôkazy, na ktoré poukázal súd prvého stupňa (predovšetkým svedecká výpoveď
F. B. a listinné dôkazy), pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej sa
skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný ho teda nespáchal. Dôkazy z prípravného

konania i z hlavného pojednávania, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať
len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že
ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej
možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu,
že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a žalovaný skutok sa nestal, nepostačujú na

jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nie je možné bez akýchkoľvek
pochybností a jednoznačne dospieť k záveru, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a preto
ho oslobodil. Nad rámec argumentov a úvah súdu prvého stupňa uvedených v odôvodnení napadnutého

rozsudku považuje odvolací súd poukázať na okolnosť, že napriek argumentácii prokurátora o spôsobe
vyhodnocovania svedeckých výpovedí je potrebné vyhodnotiť aj iné aspekty výpovedí svedkov a najmä
poškodeného, na ktoré dôvodne poukázala vo svojom vyjadrení obhajoba obžalovaného.

Svedok (poškodený) F. E. predložil doklady o výbere finančnej hotovosti z pokladne právnickej osoby, v

ktorej je zamestnancom a ktoré podľa jeho výpovede mali byť na účely kúpy oviec. Obhajoba dôvodne
poukázalanato,žezvykonanýchdôkazovniejevšakzrejmé,akýmspôsobomchcelpreukázaťúčelnosť
takého výberu finančnej hotovosti, pretože nejestvuje žiadna písomná forma kontraktu medzi ním a
obžalovaným,anipísomnýdokladoodovzdaníaprevzatífinančnejhotovosti,čosúnevyhnutnéformality
pre riadne vedenie účtovníctva, takže jeho tvrdenia a svedecké výpovede by nemohli obstáť ani v

daňovom konaní. Vzhľadom na jeho pôsobenie v pozícii vedúceho prevádzky je pritom dostatočný
predpoklad, že je dostatočne administratívne uvedomelý, aby toto vedel a preto jeho konanie možno
hodnotiť ako nelogické, navyše odhliadnuc od potreby veterinárnych potvrdení pri takom kontrakte.
Navyše v trestnom konaní nebola predložená ani písomnosť, oprávňujúca poškodeného k takémuvýberupeňazízpokladnezamestnávateľa.Tvrdeniepoškodeného,ževkontraktevystupovalakofyzická
osoba - kupujúci, nie je preukázané, pričom jeho výber hotovosti na kúpu oviec z pokladne právnickej
osoby - zamestnávateľa vnáša rozumné pochybnosti o tom, v koho mene vlastne poškodený konal, tzn.

kto bol vlastne kupujúci, eventuálne poškodený. Nebolo pritom preukázané ani to, či právnickej osobe,
ktorá poskytla z pokladne finančné prostriedky poškodenému, tieto skutočne (účtovne) aj chýbajú a ako
ich vymáha, resp. či ich F. E. do pokladne vrátil a kedy.

Odhliadnuc od pochybností vyplývajúcich z kópií v spise založených výdavkových pokladničných

dokladov z 11.6.2013 a zo 14.6.2013 (čl. 7 - na doklade zo 14.6.2013 je uvedené číslo pokladničného
dokladu, hoci ťažko identifikovateľné, na druhom z 11.6.2013 však žiadne číslo dokladu uvedené nie
je, navyše údaje na nich sú písané rozdielnym písmom a na doklade z 11.6.2013 je uvedená suma
500 eur, avšak prepisovaná a prekrývajúca inú sumu), nebol doteraz (v prípravnom konaní, ani na
hlavnom pojednávaní) vypočutý zástupca spoločnosti Q. U. s.r.o. so sídlom v X., hoci z písomnej správy
tejto spoločnosti zo dňa 27.11.2014 vyžiadaného už orgánmi prípravného konania vyplýva nielen to, že

F. E. je ich zamestnancom a pracuje na pozícii vedúci prevádzky, ale aj to, že svedok F. E. mal byť
poverený nákupom oviec pre túto spoločnosť - pre svojho zamestnávateľa („mal kúpiť ovce pre svojho
zamestnávateľa od p. U.“), mal vybrať z pokladne 2680,- eur a za účelom nákupu oviec táto spoločnosť
mala objednať aj dopravu (čl. 98). Z uvedeného teda vyplýva, že skutok označený v podanej obžalobe
bol nesprávne žalovaný a svedok F. E. nemohol mať postavenie poškodeného.

Obhajoba dôvodne poukazovala aj na okolnosť, že v prípade, ak by aj bola pravda, že obžalovaný
prevzal finančnú hotovosť od svedka F. E., čo obžalovaný kategoricky odmieta, nebol obžalovanému
doteraz preukázaný žiaden podvodný úmysel neplniť zo zmluvy. Prípadné neplnenie by mohlo
predstavovať nanajvýš formu započítania pohľadávok podľa civilno-právnych predpisov, ktoré mal

obžalovaný podľa jeho vyjadrenia voči inej právnickej osobe z titulu neuhradených nákladov
prezimovaniaaustajneniajejoviec,ktorúmalvminulostizastupovaťtaktiežsvedokF.E..Zamestnávateľ
svedka F. E. je totiž ako právnická osoba majetkovo prepojený s firmou, ktorá si podľa obžalovaného
u neho objednala ustajnenie a zimovanie oviec. Z výpisov zo živnostenského registra vyplýva, že
spoločnosti R. s.r.o. a Q. s.r.o. majú tých istých konateľov, vrátane V. A., s ktorým obžalovaný mal jednať

aj osobne ( čl. 88 - 93).

Obhajoba dôvodne preto poukazovala na to, že za tejto situácie obžalovaný ako jednoduchý človek
za fyzickej prítomnosti svedka F. E. a bez písomnej zmluvy nemohol vedieť, kto je skutočný kupujúci
oviec a za akých podmienok. O tomto taktiež doteraz pretrvávajú pochybnosti. Uvedené okolnosti však

vylučujú úmyselné podvodné konanie obžalovaného. Nie je preto zrejmé, ako mal obžalovaný za takejto
„zahmlenej“ situácie uviesť „poškodeného“ F. E. do omylu a v čom tento omyl spočíval. Podvodný úmysel
obžalovaného voči poškodenému, ako subjektívna stránka trestného činu, teda jednoznačne absentuje.
Obžalovaný je jednoduchý človek (chovateľ a pastier oviec - bača), žijúci v prírode a v súlade s prírodou.
Doteraz nebol súdne trestaný, ani sa nikdy voči nikomu nedopustil žiadnej podvodnej činnosti, preto nie

je na mieste od neho rozumne očakávať také úmyselné spoločensky nebezpečné správanie, ktoré by
odôvodňovalo uznať ho vinným zo skutku, ktorý ani nemá byť podriadený normám trestného práva.

Vzhľadom k absencii podvodného úmyslu je nutné konštatovať, že konaním obžalovaného nemohla
byť naplnená skutková podstata prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a že ide o výlučne

občianskoprávny spor, pričom prostriedky trestnoprávnej ochrany poškodených subjektov nemôžu
nahrádzať prostriedky civilno-právnej ochrany v rámci súkromno-právnych vzťahov v právnom štáte.
Nejestvuje tu teda ucelená reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých by sa dalo bezpečne
dokázať, že sa žalovaný skutok stal a že je aj trestným činom. Vzhľadom na to súd prvého stupňa
rozhodol správne a spravodlivo, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil a nepoužil výlučne

mechanické hodnotenie váhy svedeckých výpovedí, pretože materiálnu pravdu je možné extrahovať
z vykonaného dokazovania aj použitím iných logických úvah a racionálnych postupov, ktoré súd aj
zdôvodnil.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro

reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia a podľa § 285 písm. a/ Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio proreo“(vpochybnostiachvprospechobžalovaného)vyplývajúcejzustanovenia§2ods.4Tr.porprichádza
do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú,
a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých navrhovaných a

vykonaných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Súd prvého stupňa takto postupoval, preto
jeho záver o oslobodení obžalovaného A. U. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a
právnymzáveromakosúdprvéhostupňaaosvojilsitieždôvodyaúvahy,ktorýmiokresnýsúdrozviedola

vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné.
Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátor navrhol
vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania
hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a
podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia
dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno

potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického
konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej
veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne
zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa zásad
uvedenýchvustanovení§2ods.12Tr.por.Jehorozhodnutieooslobodeníobžalovanéhospodobžaloby

a o odkázaní poškodeného F. E. s nárokom na náhradu škody na civilný proces je takto správne a v
súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora a
poškodenéhoF.E.zadôvodné,pretoodvolaniaprokurátoraapoškodenéhopodľa§319Tr.por.zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.