Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/491/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221479
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713221479.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu A. Z., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom M., H. N. XXX/XX, zastúpený advokátkou Mgr. Nikoletou Oktavcovou, Advokátska
kancelária Zvolen, Nám. SNP č. 70/36, proti žalovanej Slovenská republika v zastúpení Generálna
prokuratúra, so sídlom Bratislava, Štúrova ulica č. 2, o zaplatenie 913,78 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/160/2014-111 zo dňa 05. 04. 2016,
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 913,78 Eur titulom náhrady škody spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od
12. 12. 2013 do zaplatenia a uhradiť trovy konania vo výške 352,34 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaná zodpovedá žalobcovi za vzniknutú škodu podľa
§ 3 ods. 1, písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. z dôvodu, že žalobca, proti ktorému bolo vznesené
obvinenie pre trestný čin a bola podaná žaloba, bol v konečnom dôsledku spod obžaloby v súdnom

konaníoslobodený.Keďževkonanímalžalobcaúspech,priznalmusúdajnáhradutrovprvoinštančného
konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazovala na
to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, pretože Generálna prokuratúra SR nie je tým
orgánom, ktorý mal zastupovať Slovenskú republiku v rámci konania o náhradu škody podľa zákona

č. 514/2003 Z. z.. V tejto súvislosti poukazovala žalovaná na to, že to bol príslušník policajného
zboru, ktorý vzniesol obvinenie proti žalobcovi pre podozrenie zo spáchania trestného činu a na
základe vyšetrovania prokurátor podal proti žalobcovi obžalobu, spod ktorej bol oslobodený. Generálna
prokuratúra SR mala za to, že na vydaní rozhodnutia o vznesení obvinenia sa žiadnym spôsobom
nepodieľala, a keďže rozhodnutie prokurátora o zamietnutí sťažnosti nebolo zrušené, tak nemohla byť
vyslovená zodpovednosť v súvislosti s postupom prokurátora v danej veci. Okrem toho poukazovala
na to, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané na základe existujúcej pravdepodobnosti o

spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou, pričom tieto okolnosti museli byť v rámci trestného
konania skúmané, a preto za nezákonné nemožno automaticky považovať každé uznesenie o vznesení
obvinenia, ktoré nevedie k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného, bez posúdenia osobitosti v
konkrétnej trestnej veci. Prokurátor pri podávaní obžaloby musel vychádzať zo skutkových okolností vdanej veci a najmä z toho, že ak aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov nie je spoľahlivo a mimo
akúkoľvek pochybnosť zistené, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, nie je trestným činom alebo
do úvahy prichádza viacero verzií skutkových zistení a treba rozhodnúť o tom, ktorá je z nich pravdivá

na podklade posúdenia dôkazov, je v takomto prípade nevyhnutné, aby prokurátor podal obžalobu a aby
takéto rozhodnutie v konečnom dôsledku urobil súd. Ak prokurátor postupoval v súlade so zákonom,
tak v takomto prípade nemožno hovoriť o tom, že by prichádzala do úvahy zodpovednosť Generálnej
prokuratúry SR ako orgánu štátu, ktorý by mal za štát konať. Ak neprichádzala do úvahy zodpovednosť
Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR, tak potom by do úvahy mohlo prichádzať len

Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán, ktorý mal za Slovenskú republiku v danej veci má konať. Záver
súdu prvej inštancie preto nebol správny a žiadala rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

3. Žalobca proti odvolaniu žalovanej vyjadrenie nepodal.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Krajský súd poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. -
CSP, ktorý ako nový procesný predpis nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - O.s.p.. Do ust. § 470 ods. 1, 2

CSP boli zahrnuté prechodné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a

sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a
to i na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal aj na situácie,

kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení v § 470
ods. 2 CSP.

7. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.. Za
účinnosti tohto procesného predpisu došlo ku konaniu súdu zo stranami sporu, k vykonaniu dokazovania

a aj k rozhodnutiu v danej veci. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zo strany žalovanej bolo
taktiež podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - O.s.p..

8. Keďže krajský súd pristúpil k rozhodnutiu v danej veci už za účinnosti nového procesného predpisu,
teda zákona č. 160/2015 Z. z., tak sa musel vyporiadať aj s otázkou možnosti preskúmania rozsudku

súdu prvej inštancie na základe podaného odvolania žalovanej, ktoré bolo podané do 30. 06. 2016. Ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p. platného v čase podania odvolania uvádzalo, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd zisťoval, či aj nová právna úprava má
obdobné ustanovenie v novom procesnom predpise a porovnaním úprav zistil, že tomu tak je v ust. §
379 a § 380 ods. 1 CSP, aj podľa ktorých môže krajský súd preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z

hľadiska rozsahu a dôvodov podaného odvolania. Na základe uvedeného krajský súd mohol preskúmať
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a dôvodov podaného odvolania, napriek tomu, že toto bolo
podané za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu.

9. Krajský súd sa taktiež musel vysporiadať aj s otázkou, či je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil

súd prvej inštancie. Ustanovenie § 213 ods. 1 O.s.p. uvádzalo, že odvolací súd je viazaný skutkovým
stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 citovaného
zákonného ustanovenia. Takáto úprava je obsiahnutá aj v § 383 zákona č. 160/2015 Z. z., z ktorého
vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Krajský súd musel prihliadnuť na procesný stav, ktorý

tu nastal do 30. 06. 2016 aj z hľadiska § 470 ods. 2, vety druhej CSP a prihliadnuť na to, že strany
sporu v konaní pred súdom dostali riadne poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po tomtopoučení strany sporu prehlásili, že žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Keďže krajský
súd nezistil dôvody pre zopakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, ani pre doplnenie
dokazovania v zmysle § 213 ods. 3 a 5 O.s.p., ale ani podľa ust. § 383 CSP, tak vychádzal zo skutkového

stavu zisteného súdom prvej inštancie, a to aj s ohľadom na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1
základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP, teda stav právnej istoty, podľa ktorého každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

10. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odvolací obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanej, dospel krajský súd k záveru, že
súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil v danej veci skutkový stav veci, vykonané dôkazy

vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p.,
teda ustanovení platných v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej
inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

12.Vpodanomodvolaníprotirozsudkusúduprvejinštanciezostranyžalovanejbolaopätovnevznesená

námietka v tom, že v danej veci za Slovenskú republiku nemala konať Generálna prokuratúra SR,
pretože postupom prokuratúry nebola žalobcovi spôsobená škoda.

13. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že touto okolnosťou sa súd prvej inštancie v dôvodoch svojho
rozhodnutia dôsledne zaoberal a na základe vykonaných dôkazov a posúdením obsahu celého spisu

a pripojeného trestného spisu správne dospel k záveru, že za Slovenskú republiku v danom prípade
mala konať ako orgán štátu Generálna prokuratúra SR. Súd prvej inštancie preto v dôvodoch svojho
rozhodnutia správne poukázal na to, že uznesenie o vznesení obvinenia za prečin poškodzovania
a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona bolo
vznesené žalobcovi príslušníkom OO PZ Hriňová dňa 02. 04. 2011 v konaní pod sp. zn. ORP-400/

H-ZV-211. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, o ktorej rozhodovala Okresná prokuratúra
Zvolen v konaní pod sp. zn. 2Pv 506/2010 dňa 23. 05. 2011 tak, že sťažnosť obvineného zamietla ako
nedôvodnú. Následne na to Okresná prokuratúra Zvolen dňa 26. 08. 2011 podala na Okresnom súde
vo Zvolene obžalobu na A. Z. - žalobcu, ktorému kládla za vinu, že na základe objednávateľa A. Z. -
predsedu predstavenstva KOLIBA, a. s., Krivec, vykonával nad rámec jeho pokynu práce bagrom R.,

a to odvodňovací rigol pod Mliekárňou Koliba, a. s., Hriňová na parcele č. XXXXX/X, pričom poškodil
20 vláknový optický kábel, čím spôsobil spoločnosti Slovak Telekom, a. s. škodu vo výške 20 305,72
Eur. V konečnom dôsledku Okresný súd vo Zvolene rozsudkom zo dňa 23. 01. 2012 podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. Z., nar. XX. XX. XXXX spod obžaloby pre prečin
poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia z dôvodu, že konanie,

ktorého sa mal dopustiť, nebolo možné považovať za trestný čin. Na základe odvolania prokurátora
rozhodoval o danom odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý odvolanie okresného prokurátora
uznesením zo dňa 02. 08. 2012 zamietol v konaní vedenom pod sp. zn. 2To/86/2012.

14.Jetedanesporné,žežalobcabolvkonečnomdôsledkuspodobžalobyoslobodený,apretoprichádza

do úvahy náhrada škody podľa ust. § 3 ods. 1, písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z..

15. Aj keď uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané príslušníkom policajného zboru, tak prokurátor
bol ten, ktorý dozoroval celý priebeh trestného konania a tento sťažnosť proti uzneseniu o vznesení
obvinenia zamietol, nariadil ďalej pokračovať v konaní a v konečnom dôsledku podal proti žalobcovi

obžalobu. Tvrdenie prokuratúry, že prokuratúra v danom konaní nemala inú možnosť, ako vypracovať
obžalobu z dôvodu, aby súd v konečnom dôsledku mohol posúdiť, či k trestnému činu žalobcu došlo
alebo nie, nemohol krajský súd zohľadniť, pretože takéto prenášanie zodpovednosti a dozornej činnosti
prokuratúry na súd nebolo možné v danej veci považovať za dôvodné.

16. V danej veci je potrebné poukázať na to, že vznesenie obvinenia bolo urobené nielen vo vzťahu
k žalobcovi, ale aj vo vzťahu k A. Z. ako štatutárnemu orgánu - predsedovi predstavenstva KOLIBA,
a. s., Krivec, Hriňová. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá ako
nedôvodná, pričom z uznesenia Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 23. 05. 2011 vyplýva, že vedeniespoločnosti KOLIBA, a. s., Hriňová už pred vykonávaním výkopových prác malo vedomosť o uložených
inžinierskych sieťach na predmetnej parcele, preto je nelogické, aby bol vydaný pokyn zo strany A. Z.
bagristovi A. Z., aby vykonával výkopové práce aj cez uložené inžinierske siete. Uznesením Okresnej

prokuratúry Zvolen zo dňa 24. 01. 2011 bolo sťažnosti A. Z. proti uzneseniu o vznesení obvinenia proti
jeho osobe vyhovené z dôvodu, že postup vyšetrovateľa považoval prokurátor za predčasné, pretože je
potrebné presne lokalizovať miesto a poškodenia kábla a zisťovať informácie o umiestnení inžinierskych
sietí, pričom bolo poukázané na to, že ak A. Z. disponoval informáciami o uložení inžinierskych sietí,
bolo by nelogické, aby dal pokyn realizovať výkopové práce aj na miestach uloženia inžinierskych sietí.

V kontexte uvedených rozhodnutí je potrebné poukázať jednak na dôvody oslobodzujúceho rozsudku
okresného súdu, ale aj na dôvody rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 02. 08. 2012,
č. k. 2To/86/2012, ktorým bolo odvolanie prokurátora proti rozsudku súdu prvej inštancie zamietnuté,
pretože práve z tohto rozhodnutia vyplýva, že tu jednoznačne KOLIBA, a. s., Krivec, Hriňová, teda
objednávateľ hrubo porušila svoje povinnosti ako stavebník a samotný žalobca nemohol ani predvídať,
že by vykonával výkopové práce tam, kde sú inžinierske siete, pretože to bol pracovník KOLIBY, a. s.,

ktorý mu dal pokyn na vykonávanie prác bez toho, že by mal riadne zistené, kde sa inžinierske siete
nachádzajú. Dôslednejším postupom prokurátora v rámci dozoru trestného konania nemuselo dôjsť k
podaniu obžaloby a stíhaniu žalobcu, keďže v súdnom konaní sa preukázalo, že konanie, ktorého sa
žalobca dopustil, nebolo možné charakterizovať ako trestný čin, a preto bol spod obžaloby oslobodený.

17. Za daných okolností aj v súlade s judikatúrou súd prvej inštancie správne vyvodil, že v danom
prípade náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. mala za Slovenskú republiku v konaní konať
Generálna prokuratúra SR. Takýmto orgánom nemohlo byť Ministerstvo vnútra SR, pretože sťažnosť
protiuzneseniuvyšetrovateľaPZbolazamietnutáokresnýmprokurátoromatýmtoorgánomnemohlobyť
ani Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože prokurátor v rámci dohľadu nad trestným konaním nemôže

v konečnom dôsledku presúvať zodpovednosť na súdne orgány, ktoré v konečnom dôsledku žalobcu
spod obžaloby oslobodili.

18. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako správny.

19. V odvolacom konaní žalobca mal úspech. Žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. Žalobcovi
v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP by patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu
nevyplýva, že by žalobcovi nejaký nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol, ani to, že by si
takýto nárok na náhradu trov odvolacieho konania uplatňoval. Krajský súd preto aj keď žalobca mal v

odvolacom konaní úspech, tomuto nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s postupom §
262 ods. 1 CSP nepriznal.

20. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).