Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Csp/207/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114227718
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114227718.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s. so

sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska
kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanej: Erika Forgačová, nar.
17.09.1971, Tekovské Nemce 334, 966 54 Tekovské Nemce, o zaplatenie sumy 470,69 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 215,69 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % z dlžnej
sumy od 20.03.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.09.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
mu žalovanú sumu vo výške 470,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od
20.03.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril
zmluvu č. A0884094 a zmluvu č. A2899103, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky.
V zmysle zmlúv vypožičal žalovanej SIM karty, ktoré mu umožňujú využívať telekomunikačné služby ním
poskytované. SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla 0905722884, 0918431370. Zároveň

žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Nokia 723 a LG GT
405, za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve vo výške 139 eur a 116 eur. Žalovaná riadne a včas
nezaplatila cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období október 2012 - december 2012 spolu vo
výške 215,69 eur. Žalovaná na pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou. Pohľadávka
pozostáva z neuhradených služieb vo výške 215,69 eura a z nároku na zaplatenie 255 eur. Žalobca si
uplatnil aj úrok z omeškania 8,75 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom
v pokuse o pokonávku t.j. 20.03.2013.

2. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

3. Podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.

Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehotenajmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, dodatku k zmluve a všeobecných podmienok súd
zistil, že žalobca uzatvoril so žalovanou ako užívateľom zmluvy o pripojení 2 SIM karty na mobilnú
telekomunikačnú sieť, zaviazal sa poskytovať jej s tým služby súvisiace a žalovaná ako užívateľ sa
zaviazala platiť cenu za poskytovanie dohodnutých služieb. Žalobca dal do užívania žalovanej podľa
zmlúv 2 SIM karty, aktivoval ich, čím umožnil žalovanej prístup k službám poskytovaným žalobcom.

Zároveň žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie značky Nokia 723 a
LG GT 405, za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve vo výške 139 eur a 116 eur.

6. Žalovaná na pokonávku nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou. Pohľadávka pozostáva z
neuhradených služieb vo výške 215,69 eura a z nároku na zaplatenie 255 eur.

7.Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.elektronickýchkomunikáciách(účinnéhovčaseuzatvorenia
zmluvy),zmluvouopripojenísapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnýprístupkverejnejtelefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa.

8. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

13. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

14. Zmluvu, ktorú strany sporu uzatvorili je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia
občianskeho zákonníka. Žalobca je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Súd žalobe vyhovel, nakoľko žalovaná nesplnila svoju povinnosť uhrádzať
za elektronické komunikačné služby poskytnuté mu žalobcom, ktoré mu boli vyúčtované aj faktúrami.

15. Z dôvodu, že žalovaná sa dostala s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 8,75 % p.a. odo dňa 20.03.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej
žalovanej na zaplatenie celej žalovanej istiny. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

16. Žalobca svoju žalobu v časti uplatneného nároku 255 eur skutkovo vymedzil tak, že uviedol,
že škodu v tejto výške mu žalovaná spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenie za cenu
zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby žalobcu a zatieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

17. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na

poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že
tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

18. Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo
zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu

za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z ostatného skutkového
vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaný porušil
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď neuhradil vystavené faktúry. Žalobca
neuvádzal žiadne skutočnosti a ani z listinných dôkazov ním predložených nevyplynulo, že by bola

žalovaná porušila povinnosť upravenú v prísl. bodoch dodatku t.j. zotrvať so žalobcom v zmluvnom
vzťahu, napr. tým, že by bol zmluvu o pripojení vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou
viazanosti alebo si zmenil účastnícky program na program s nižšou cenou ako bol ten, na ktorom sa
žalobca so žalovaným dohodli pri podpise dodatku. Z listinných dôkazov nevyplýva a žalobca vo svojej
žalobe ani netvrdil, že vôbec došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou a ak k nemu došlo, či

tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti upravenej v dodatku.

19. Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti nemal súd
preukázaný.

20. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako
právnu kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej

povinnosti odporcu.

21. Zo žaloby žalobcu, ani z pripojených listinných dôkazov nie je zrejmé, čím žalovaná porušila zmluvnú
povinnosť, keď žalobca pristúpil k uplatneniu zmluvných pokút a pokiaľ aj žalovaná porušila zmluvnú
povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu, mohlo by sa javiť, že v jej prípade obavy z poškodzovania

spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej
neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice Rady Európy č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou
podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta
v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a

subjektívny postoj zmluvných strán.

22. Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú žalobca poskytol žalovanej pri kúpe
telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcom po celú dobu viazanosti dohodnutú

v zmluve o pripojení a jej Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným
právnym úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti
s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovanej pri využívaní určitého účastníckeho
programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného
zariadenia/mobilného telefónu. V dodatku čl.1, bod 1.2 je stanovená povinnosť žalovanej zaplatiť

žalobcovi kúpnu cenu v dohodnutej výške 1 eur. To že k splneniu povinností oboch zmluvných strán
z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé,
že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovanej vrátiť žalobcovi
poskytnutú zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia v prípade, že žalovaná poruší povinnosti,ktoré mu z Dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej doby
viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z
kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na

žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná
forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností odporcu z Dodatku k zmluve o pripojení
(aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom o žalovanou
dohodnutá v čl.2, bod 2.5 dodatku zmluvná pokuta.

23. Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava
z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v
súvislosti s porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej
ceny, ktorú žalovanej pri kúpe telekomunikačného zariadenia poskytol nie je následkom porušenia

povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku
jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej
voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením
právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby
viazanosti, ale len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými

očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol,
žalovanej poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa tento zaviazal platiť mu za služby
počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí.
Na formovaní vôle žalobcu ako aj žalovanej pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj
pri uzatváraní kúpnej zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane

žalovanej napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného
telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane navrhovateľa snaha
získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho
programu, atď. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných
mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom

ktorého bola ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanému telekomunikačné zariadenie
so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe
mesačnýchplatiebžalovanejzaaktivovanýmesačnýprogram.Zmenšeniemajetkužalobcuoposkytnutú
zľavu z kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia takýmto následkom nie je. Pre prípad porušenia

povinnosti žalovanej riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti
si žalobca a žalovaný v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v
obdobnýchprípadochniekoľkýmiokresnýmisúdmi(nielenjednýmakotouvádzanavrhovateľ)vyhlásená
za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z
takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si

zavinil on sám, keďže povinnosť odporcu platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve on. Takúto
situáciu nemôže žalobca úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie
uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok, ktorým tento nie je.

24. Však aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel

by v danom prípade konštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej
škody v sume 255 eur. Škoda podľa tvrdenia žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou
cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bolo telekomunikačné zariadenie
žalovanej skutočne odpredané. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena telekomunikačného
zariadenia odpredaného žalovanej bola v čase uzavretia dodatku 1 eur, žalobca súdu predložil len

dodatok k zmluve, v ktorom je uvedená bežná cena telekomunikačných zariadení. Taktiež je zrejmé, že
keďže žalovaná za služby žalobcu od uzavretia dodatku z zmluve o pripojení riadne neuhrádzala ceny za
poskytované služby vrátene platieb za zvolený účastnícky program od október 2012 - december 2012,
pretože z prehľadu nezaplatených faktúr vyplýva, že neboli uhrádzané do októbra 2012, tvrdená škoda
(ak by sa o škodu skutočne jednalo) nemohla žalobcovi vzniknúť v takej istej výške ako by tomu bolo,

keby žalobca neuhrádzala platby za poskytované služby už od začiatku zmluvného vzťahu založeného
dodatkom do jeho skončenia, pričom nie je zrejmé či došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.25. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti zaplatenia sumy 255
eur zamietol.

26. Žalobu žalobcu považoval za dôvodne podanú v časti uplatňovaných súm za poskytnuté služby a
za nedôvodné v časti náhrady škody.

27. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko
v tomto konaní mali strany sporu úspech len čiastočný, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku
o trovách konania

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .