Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/208/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116214922
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116214922.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.
so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: K. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.
XXX, o zaplatenie 574,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č.k. 7C/152/2016-44 zo dňa 20. 03. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a o trovách konania p
o t v r d z u j e .

Vovýroku,ktorýmžalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu288,45eursúrokmizomeškania
z jednotlivých splátok, odvolaním nenapadnutom, p o n e c h á v a rozsudok súdu prvej inštancie
nedotknutý.

Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 288,45 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,47 eur od 20. 04. 2016 do zaplatenia, zo sumy
zo sumy 27,77 eur od 24. 05. 2016 do zaplatenia, zo sumy 27,77 eur od 24. 06. 2016 do zaplatenia, zo

sumy 27,77 eur od 24. 07. 2016 do zaplatenia, zo sumy 27,77 eur od 24. 08. 2016 do zaplatenia, zo sumy
27,77 eur od 24. 09. 2016 do zaplatenia, zo sumy 27,77 eur od 24. 10. 2016 do zaplatenia, zo sumy
27,77 eur od 24. 11. 2016 do zaplatenia, zo sumy 27,77 eur od 24. 12. 2016 do zaplatenia, zo sumy 27,77
eur od 24. 01. 2017 do zaplatenia a zo sumy 28,05 eur od 24. 02. 2017 do zaplatenia s tým, že vo zvyšku
žalobu zamietol a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Mal za to, že právny vzťah
medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere uzavretou 27. 02. 2014 je spotrebiteľským vzťahom,
na ktorý je treba aplikovať príslušné ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Zmluva neobsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, pretože sa v nej nikde
nenachádza údaj o výške splátok istiny, úrokov, ktoré mal žalovaný žalobcovi mesačne zaplatiť, t. j. v
zmluveniejeuvedené,akáčasťmesačnejsplátkymalazodpovedaťsumezapočítanejnasplatenieistiny
a na splatenie úroku. Uvedený nedostatok Zákon č. 129/2010 Z. z. v ust. § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje
tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného
bol žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť len istinu úveru a z toho, že strany mali dohodnuté splácanie v
36 splátkach, stanovil výšku mesačnej splátky priemerne, t. j. suma úveru 1 000,- eur : 36 splátok = 35

splátok po 27,77 eur a 36. splátka vo výške 28,05 eur. Ak žalovaný uhradil do dňa vyhotovenia výzvy k
splateniu celého úveru sumu 711,55 eur, uhradil celkovo 25 splátok a časť 26. splátky vo výške 17,30
eur (splatná 23. 04. 2016). Vychádzajúc z uvedeného neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 53 ods.
9 OZ na to, aby si žalobca 28. 12. 2015 uplatnil nárok na splatenie celého úveru. Výzva na splateniecelého dlhu zo dňa 28. 12. 2015 je ako právny úkon v rozpore so zákonom a je teda podľa ust. § 39 ods.
1 OZ neplatná. Žalovaný je teda povinný zaplatiť žalobcovi zostatok 26. splátky vo výške 10,47 eur a
ostatné splátky č. 27 až č. 36, t. j. spolu sumu 288,45 eur, z ktorého dôvodu žalobe o zaplatenie 288,45

eur ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Súčasne priznal žalobcovi
podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. úrok z omeškania z jednotlivých splátok
odo dňa ich splatnosti. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a keďže žalobca
mal v konaní úspech vo výške 50,23 % a žalovaný vo výške 49,77 %, t. j. úspech strán v konaní bol v
zásade rovnaký, žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietavajúcej časti a časti trov konania podal, v zákonom stanovenej
lehote, odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak,
že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a priznaný mu nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania. Mal za to, že podľa zmluvy boli jej neoddeliteľnou súčasťou aj Všeobecné
obchodné podmienky a teda niektoré z náležitostí, ktoré má obsahovať, sú v jej texte a niektoré vo

Všeobecných obchodných podmienkach. V zmluve bola dojednaná výška anuitnej splátky 37,16 eur,
termín splatnosti 1. anuitnej splátky 24. 03. 2014, počet anuitných splátok 36, periodicita a termín
splatnosti anuitnej splátky mesačne, 23. deň kalendárneho mesiaca. Pokiaľ ide o počet, termíny splátok
istiny aj úrokov, tieto boli určené termínom splatnosti anuitnej splátky, pričom boli stále rovnaké. Banka
bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy pritom poskytne spotrebiteľovi vo forme

amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady,
vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej
sadzby úveru. Splácanie anuitným spôsobom znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných
splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z
časti splátky istiny úveru (amortizácie úveru) a z časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru.

Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru
sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať
podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti, znamenalo by to neúmerné rozšírenie
rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvy. Výška, počet
a termíny splátok a poplatkov bola zrejmá v čase uzatvorenia zmluvy, tieto sú uvedené v texte zmluvy.

Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných
obchodných podmienok, a teda aj samotnej zmluvy. Poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatnosti, toto zmluva neobsahuje, pretože na základe nej nevznikajú nesplatené zostatky s
rôznymi úrokovými sadzbami. Bod 2.5.5 obchodných podmienok pre úvery občanom určuje poradie

uspokojovania pohľadávky banky. Na podporu svojich tvrdení citoval rozsudok Európskeho súdneho
dvora z 09. 11. 2016 vo veci C-42/2015, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V časti odvolaním nenapadnutej ponechal
rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

5. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne
rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd
dopĺňa, že jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
k/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch citovaného v bode 22 napadnutého rozsudku

je uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Odvolateľ poukazoval na
rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09. 11. 2016 v právnej veci C-42/2015, v zmysle ktorého nemôžu členské
štáty stanoviť takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí
vyslovil, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ao zrušení Smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať, ani zaviesť
vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný
záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný,

nakoľkovtomtokonkrétnomprípadeideovnútroštátneprávo-zákon,ktorýnadrámecSmernicezakotvil
prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie
ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka
zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy
musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.“ Slovenský zákon

o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako
splátok istiny, tak aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR s desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov,
v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok
istiny,splátokúrokovasplátokpoplatkov,inaksazmluvaospotrebiteľskomúverepovažujezabezúročnú

a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie
splátok spotrebiteľa.

7. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.

V takomto prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku Smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie Smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

8. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚsúrozsahamedzenepriamehoúčinkuSmernícvyjadrenéjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí

ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

9. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky

istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo
by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Odvolací súd je preto toho názoru, že napriek
odkazu žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, Zákon o spotrebiteľských úveroch,
jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jedného z nich, tak
ako to ustanovuje § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý aplikoval súd prvej inštancie, je

úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom aj na vyššie uvedené skutočnosti
považoval krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku za vecne správny a tento
potvrdil. Rovnako za vecne správny považoval aj naň nadväzujúci výrok o trovách konania, keďže súd
prvej inštancie dôsledne vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu, ktorý bol v zásade
rovnaký, preto správne nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej strane sporu.

10. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP odvolací súd nepriznal žiadnej
zo strán sporu vzhľadom k tomu, že aj keď bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, žiadne trovy
konania mu nevznikli a tieto si ani neuplatnil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).