Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515212858
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1515212858.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: H. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodinyBratislava,Vazovova7/A,Bratislava,dieťarodičov:matka-E.aotec-E.onávrhuotcanazníženie
vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 10.6.2015 a postúpeným Okresnému súdu
Bratislava IV dňa 15.4.2016 žiadal otec, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú H. zo

sumy XXX,-€ na sumu XX,-€ mesačne. Návrh odôvodnil tým, že ako dlhodobo nezamestnaný (od roku
2012) nie je schopný platiť výživné v danej výške ako mu určil súd. Ďalej v návrhu uviedol, že sa mu
zmenili pomery, keďže má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi E..

2. Matka sa k návrhu otca vyjadrila tak, že so znížením výživného nesúhlasí.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu

Bratislava V č.k. 7C/101/2013, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil
nasledovný skutkový stav:

4. Naposledy bolo o výživnom pre maloletú H. rozhodnuté v rámci konania o určení otcovstva rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V, č.k. 7C/101/2013-62 zo dňa 24.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 2.6.2014 tak, že súd zveril maloletú H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok a otca zaviazal vyživovacou povinnosťou vo výške XXX,-€ mesačne. Zročné

výživné vo výške X.XXX,XX. € súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po XX,-€ spolu s
bežným výživným.

5. Otec vo výpovedi uviedol, že najmenej od roku 2014 je nezamestnaný z dôvodu, že sa staral o
svojho chorého otca. Teoreticky síce mohol pracovať, avšak musel byť väčšinu času doma. Už v čase
posledného rozhodnutia o výživnom, čo bolo v roku 2014 nepracoval, ale proti rozhodnutiu sa neodvolal,
keďže to nemal ako riešiť. Naposledy bol riadne zamestnaný jeden mesiac v novembri 2016, ale keď

dostal výplatu XX,-€, tak z práce odišiel. Od 3.1.2017 bol vzatý do väzby pre zločin lúpeže a pripustil,
že mu hrozí trest odňatia slobody 7 až 12 rokov. Vo väzbe nepracuje a chcel by, aby sa výživné znížilo,
pretože kvôli výživnému už má exekúcie asi X.XXX,-€. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že má
dom v E. a ide o dom, ktorý mu nechal otec a okrem toho má asi 30 árov viníc, ktoré obhospodaroval,kým bol na slobode. O matke maloletej ako aj o dcére nemá žiadne informácie, naposledy ich videl v lete
2016. V rámci dedičského konania po svojom otcovi zdedil aj nejaké peniaze, na ktoré mu však siahol
hneď exekútor a spätné výživné na dcéru H. ako aj ďalšiu dcéru J. má vyplatené, pričom z dedičstva

mu už nič neostalo. Odkedy je vo väzbe, bežné výživné neplatí. K synovi E. nemá upravenú vyživovaciu
povinnosť, keďže s jeho matkou žil v spoločnej domácnosti pred vzatím do väzby.

6. Matka vo výpovedi uviedla, že má dlhodobo problém s bývaním, keďže spolu s dcérou bývala už
v dvoch krízových centrách, ako aj na ubytovni, tiež u svojej sestry, odkiaľ sa museli vysťahovať.

V súčasnosti už dva týždne býva spolu s dcérou u rodinného známeho, ktorý sa vyjadril, že ju
nenechá v „štichu“ a kým sa nepostaví na nohy, tak môže u neho bývať. Do decembra 2015 bola na
rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok. Po skončení materskej dovolenky nedala dcéru
do materskej škôlky, pretože bola na ňu príliš citovo naviazaná, ale finančne situáciu ako tak zvládali,
hoci nepracovala. V tom čase poberala dávky v hmotnej núdzi, ktoré spolu s rodinnými prídavkami boli
asi XXX,-€ mesačne, otec na výživu maloletej platil XXX,-€ mesačne a pomáhala jej aj rodina. Teraz

už ale bude mať dcéra 5 rokov a je potrebné, aby začala chodiť do škôlky, čo musí vyriešiť čo najskôr.
Akonáhle sa jej podarí dať dcéru do materskej škôlky, nájde si zamestnanie. Od septembra 2017 nemá
vôbec žiaden príjem, keďže jej už skončilo aj vyplácanie dávok v hmotnej núdzi. Má vedomosť, že otec
bol vo väzbe, ale medzičasom ho už pustili a aj ich navštívil. Bežné výživné otec platil, okrem obdobia,
kedy bol vo väzbe, čiže dlh na výživnom má asi XXX,-€.

7. Kolízny opatrovník uviedol, že v domácnosti matky vykonali v septembri 2017 šetrenie, na základe
ktorého konštatujú, že matka sa o maloletú stará riadne a spoločne bývajú v 3-izbovom byte, ktorého
majiteľom je pán Q.. Maloletá vyzerala zdravo a pekne, v byte má dostatočný priestor pre seba a to na
hranieajodpočinok.Bytječistýaudržiavaný,maloletámádobrépodmienkypresvojzdravývývin.Matke

poskytli aj sociálno-právne poradenstvo v tom zmysle, že je potrebné aby sa čo najskôr zamestnala a
súčasne si hľadala vhodné bývanie pre seba aj maloletú, keďže častá zmena bytových pomerov môže
zle na maloletú vplývať, čo matka prisľúbila a kolízny opatrovník na situáciu na strane matky bude
dozerať. Na pojednávaní uviedol, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasia, keďže otec má
nehnuteľný majetok, auto a motorku, čiže má prostriedky na to, aby sa finančne o dieťa postaral.

8. Z listinných dôkazov vyplýva, že otec bol od 16.4.2014 nezamestnaný. Matka nie je evidovaná v
Sociálnej poisťovni.

9. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletej J. a k
maloletému E.. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

13. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

14. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletú
H. rozhodnuté v rámci konania o určenie otcovstva rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k.

7C/101/2013-62 zo dňa 24.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2014 tak, že súd maloletú
zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal
prispievať na výživu maloletej výživným vo výške XXX,-€ mesačne. Zročné výživné vo výške X.XXX,XX
€ súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po XX,-€ spolu s bežným výživným. Pri posudzovaní
návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti súd zisťoval, či a v akom smere došlo k zmene

pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a to na strane rodičov alebo na strane maloletej. Z
dokazovania vyplýva, že k zmene pomerov na strane otca nedošlo, nakoľko aj v čase posledného
rozhodnutia o výživnom bol nezamestnaný, pričom proti rozhodnutiu o určení výživného sa neodvolal.
Navyše sám otec uviedol, že dedičstvom získal nehnuteľný majetok (rodinný dom a vinice) ako ajfinančné prostriedky, preto súd nemohol skonštatovať na jeho strane takú zmenu pomerov, ktorá by
mala vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti. Z uvedených dôvodov súd návrh otca ako nedôvodný
zamietol.

15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,
podané na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.