Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202173
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2214202173.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v sporovej veci žalobcu: Pohotovosť, s.

r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko,
s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom
spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2012 (doručenou Okresnému súdu Galanta) domáhal, aby

súd medzitýmnym rozsudkom určil, že „žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta, pretože tento nerozhodol o návrhu žalobcu
na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4220088 dlžníkom (povinným) P. X., (v ktorej
veci súdny exekútor návrh na vykonanie exekúcie zaregistroval pod č. EX 2225/2003) v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote“ a ďalej sa domáhal rozhodnutia súdu rozsudkom, ktorým by bol žalovaný
zaviazaný k „povinnosti zaplatiť žalobcovi 175 eur titulom majetkovej škody a 497,88 eur titulom

nemajetkovej ujmy“ a priznal žalobcovi náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca je právnickou
osobou, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. V pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol žalobca postupom podľa § 38 a nasl. zák.
č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok - vždy v znení do 31.03.2017) zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o
úvere. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu miestne a vecne príslušnému okresnému súdu a požiadal
ho

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd vydal poverenie pre súdneho exekútora.
Žalobca pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky vymáhanej súdnym exekútorom, podal
postupom podľa ust. § 44 ods. 8 Ex. por. na Okresnom súde Galanta návrh na zmenu súdneho
exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, pričom nemala existovať okolnosť,

ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konaniamal nachádzať, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca sa
mal dozvedieť o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po
doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora. Žalobca si z dôvodu nesprávneho

úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:
- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to vo výške 70 eur (správa

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému), 40
eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15 eur (administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania
na exekučnom súde) a 50 eur (administrácia listín a komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom).
Celkovo mal vynaložiť poškodený vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o nej sumu
175 eur, ktorá by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene
exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu;
- nemajetková ujma v peniazoch predstavuje sumu 497,88 eur, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej

dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom
48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý má byť dôsledkom nesústredenej
činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom

do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym plynutím času mali byť reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo
bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.
Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za údajné konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov. Nesprávny úradný postup exekučného súdu mal vystaviť oprávnené záujmy

žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
riziku insolvencii povinného. V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa
primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu

497,88 eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR,
teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. V danej veci mal byť exekučný súd
bezdôvodne nečinný viac ako 270 dní. Žalobca napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody, do podania žaloby však žalovaný na žiadosť pozitívne nereagoval.

(2) Žalobca vo svojom návrhu (žalobe) súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného
súdu Galanta. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23NcC/42/2012-21 zo dňa 22.10.2012
rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Galanta sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí

sp. zn. 10C/223/2012 (v ktorej bolo spojených 204 žalôb uznesením Okresného súdu Galanta č.
k. 10C/223/2012 - 7 zo dňa 09.10.2012) a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie tunajšiemu
súdu, ktorému vec napadla pod sp. zn. 12C/39/2013. Okresný súd Dunajská Streda uznesením č.
k. 12C/39/2013-49 zo dňa 13.12.2013 žaloby pôvodne vedené na Okresnom súde Galanta pod sp.
zn. 10C/223/2012 až 10C/251/2012, 10C/253/2012 až 10C/314/2012 a 10/316/2012 až 10C/428/2012

vylúčil na samostatné konania (teraz sp. zn. 12C/39/2013 a sp. zn. 12C/28/2014 až 12C/230/2014).

(3) Žalovanému boli žaloby ešte v spojenej veci pôvodným súdom doručené dňa 17.12.2012. K
žalobe sa vyjadril žalovaný na výzvu tunajšieho súdu zo dňa 03.05.2013 písomným podaním zo dňa
02.07.2013 (originál vyjadrenia je založený v spise zn. 12C/39/2013), v ktorom navrhol žalobu ako

právne neopodstatnenú zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení
poukázal na zmätočnosť podania žalobcu, keď v návrhu nie je uvedená spisová značka exekučného
konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre
posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučnýspis, čím dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej
žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či
si uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia

v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, žalobca neuviedol, aké kroky
podnikol na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. V podmienke uplatnenia nároku na súde poukázal na to, že dňa 23.04.2012
boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa

23.04.2012 a vzhľadom na to, že dňa 27.09.2012 bol okresnému súdu doručený návrh vo veci, je zrejmé,
žežalobcahonepodalpouplynutí6-mesačnejlehoty,aleskôr.Ideopredčasneuplatnenýnároknasúde.
Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadostí, napriek tomu žalobca neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovaní sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti

SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa
nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ďalej žalovaný uviedol, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.
z. ustanovujú všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
Žalovaný poukázal na ustanovenie § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že
pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi,
čo znamená, že nemôže dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pretože pôvodný súdny exekútor

mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. V otázke existencie prieťahov v konaní poukázal
žalovaný tiež na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 a konštatoval,
že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny
úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných
žalobcom, žalobca sa v niektorých prípadoch o škode musel dozvedieť v období, v ktorom mu mala
uplynúť 30-dňová lehota pred dňom 23.04.2009. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty na vydanie

rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Pokiaľ ide o materiálnu škodu
vo výške 175 eur, poukázal žalovaný na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle
ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku.

Žalobca vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy
uviedol navrhovateľ správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne spracovanie

textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého
zisku má žalovaný za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či
si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel navrhovateľ
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy
za žalobcom všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Ak sa žalobca domáha aj náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že v zmysle
judikatúry Ústavného súdu SR poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha
podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a
vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna
úvaha. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Ak žalobca tento

prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy. Ďalej je potrebné
poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v
predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnickáosoba. Žalobca uvádza aj "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov", ale tieto bližšie
nekonkretizovalatiežneupresnilvčomaakosituácia"ovplyvnilaďalšiepodnikateľsképostupyžalobcu".
V ďalšom poukázal žalovaný na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a teda nemožno dospieť
k záveru o potrebe priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak
by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na charakteristiku
podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si

žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Taktiež žalovaný poukázal na
neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou. Vzťah
príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

(4) Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP)
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Podľa
§ 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a obsahom spisu tunajšieho

súdu zn. 12C/39/2013 a Okresného súdu Galanta sp. zn. 8Er/446/2003 a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

(6) Dňa 23.07.2003 podal (pôvodný) súdny exekútor na Okresný súd Galanta žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - žalobcu (na jeho návrh zo dňa 17.07.2003

proti povinnému P. X.) na vymoženie istiny 11.520 Sk (382,39 eur) s príslušenstvom. Exekučným titulom
v danej veci bola notárska zápisnica zo dňa 17.05.2003. Okresný súd Galanta vydal na vykonanie
exekúcie poverenie pre súdneho exekútora dňa 04.08.2003. V priebehu exekučného konania podal
oprávnený dňa 21.11.2010 návrh na zmenu súdneho exekútora. Návrh bol doručený pôvodnému
súdnemu exekútorovi na vyjadrenie (s výzvou k doručeniu exekútorského spisu a vyčísleniu doterajších

trov), ktorý svoje vyjadrenie súdu doručil dňa 08.07.2011 a vyčíslil sumu, ktorú si uplatňuje na
trovách exekučného konania. O zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodol uznesením č.
k. 8Er/446/2003-26 zo dňa 15.08.2011. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 14.05.2013. V
súvislosti s týmto postupom súdu mala žalobcovi vzniknúť škoda, náhrady, ktorej sa v tomto konaní
domáha. Následne uznesením č. k. 8Er/446/2003-44 zo dňa 01.08.2013 bola exekúcia zastavená (ktoré

rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené).

(7) Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bodu 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v znení platnom a účinnom ku dňu vydania
rozhodnutia o zmene exekútora) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci

podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2 zodpovednosti podľa odseku
1 sa nemožno zbaviť.

(9) Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ods. 2 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.(10) Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

(11) Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

(12) Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ods. 2 v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(13) Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Podľa ods. 3 lehota neplynie počas predbežného

prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

(14) Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

(15) Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

(16) Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

(17) Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku (v spojení s § 238 ods. 1 Ex. por. v znení do 31.03.2017)
v znení účinnom do 30.08.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení
exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie

zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.
(18) Podľa § 79 ods. 2 O. s. p. (v znení účinnom do 30.06.2016) navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť
listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Podľa § 120
ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré

z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

(19) Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou

objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia
byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne.
Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo
nezákonným rozhodnutím sú 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik a

existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom a škodou.(20)Nesprávnymúradnýmpostupommôžebyťajoneskorenévydanierozhodnutiavdôsledkuporušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,

ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky) - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 126/2009 zo dňa 30.6.2010.

(21) Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 175 eur a na náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 497,88 eur. Žalobca podľa vlastného tvrdenia vynaložil v danom období

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštové a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur. Zároveň si žalobca uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Sumu 497,88 eur žalobca vyčíslil výpočtom - sumou 55,32 eur za každý mesiac omeškania činnosti
exekučného súdu. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že nesprávnym úradným
postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a že mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v

zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva. Za nesprávny úradný
postup exekučného súdu považoval žalobca skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní podľa § 44 ods. 7 Ex. por.

(22) V § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá je 3-ročná a začína plynúť odo dňa keď sa
poškodený o škode dozvedel. Citovaný zákon však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu
škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje Občiansky
zákonník. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo
k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Citovaný zákon nič nemení
na všeobecnej podstate premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech ktorého bola vznesená dôvodná
námietka premlčania, prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1

vety prvej citovaného zákona neuvádza ako predpoklad počiatku plynutia premlčacej doby vedomosť
poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán štátu škodu spôsobil (na rozdiel
od ustanovenie § 106 ods. 1 OZ ) a to z toho dôvodu, že subjektom zodpovedným podľa citovaného
zákona je vždy štát. U nárokov zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatňuje iba jediná a to
subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, ktorá začína

plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z
ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah.

(23) Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným súd vychádzal z tej skutočnosti,
že návrh na zmenu exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa 21.11.2010, pričom o zmene

súdneho exekútora bolo rozhodnuté dňa 15.08.2011. Uznesenie bolo následne doručené oprávnenému
21.09.2011 (kedy najneskôr sa dozvedel žalobca aj číslo súdneho exekučného spisu v danej veci!).
Trojročná subjektívna premlčacia doba uvedená v § 19 ods. 1 citovaného zákona začala plynúť až dňom
doručenia citovaného uznesenia, pretože až vtedy oprávnený nadobudol vedomosť o vzniku prípadnej
škody, kto za ňu zodpovedá, ktorý orgán štátu ju spôsobil a aký je jej orientačný rozsah. Návrh na

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného dňa 23.04.2012,
odkedy premlčacia doba počas 6 mesiacov neplynula a návrh na začatie konania žalobca podal na
súde dňa 27.09.2012, takže nedošlo k márnemu uplynutiu trojročnej premlčacej lehoty podľa § 19
ods. 1 citovaného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že námietka premlčania vznesená žalovaným je
bezdôvodná.

(24) V danom prípade mal súd za preukázané, že exekučný súd na návrh oprávneného zo dňa
21.11.2010 rozhodol o zmene exekútora uznesením z 15.08.2011. Majetková škoda a nemajetková ujma
mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta v predmetnomexekučnom konaní, tento mal podľa žalobcu spočívať v tom, že rozhodol o jeho návrhu s omeškaním
270 dní. Žalovaný sa bránil tým, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní.

(25) Súd má za to, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom. Z cit. ustanovenia § 44 ods. 6 Ex.
por. vyplýva, že zákon neupravoval žalobcom tvrdenú procesnú lehotu 30 dní na rozhodnutie o návrhu
nazmenuexekútora.Jesamozrejmé,žesúdyvosvojejčinnostisamusiasnažiťrozhodovaťvprimeranej
lehote, v niektorých prípadoch to však nie je možné. Tu považuje súd za potrebné zdôrazniť, že to bol
práve žalobca, ktorý v krátkom období zaťažil súdy vysokým množstvom návrhov na zmenu exekútora a

nebolomožnétoľkonávrhovtechnickyaniadministratívnepopriďalšejprácisúdovzvládnuťvprimeranej
lehote. Je potrené prisvedčiť žalovanému, že žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy,
ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

(26) Nesprávnym úradným postupom je činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci,

ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie
orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené
ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorá predpokladá
splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci,
vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie
rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide
o taký postup v konaní smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu
rozhodnutia neodrazí. Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval
všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť

úradného postupu musí byť hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne
moci smeruje.

(27) Súd na základe vyššie uvedeného preto uzavrel, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému
postupu súdu nedošlo (z pohľadu tvrdeného nedodržania lehoty).

(28) Čo sa týka prieťahov v exekučnom konaní, otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (prieťahy v konaní tvrdil žalobca), je
kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa základných kritérií:

zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Priebeh súdneho konania nie je
kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale výlučne
Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti. Rozhodnutie ústavného súdu žalobca nepredložil a na
toto sa v žalobe ani neodvolával.

(29) Takýto výklad vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 471/2012 zo dňa 07.05.2013,
v zmysle ktorého v nadväznosti na vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods.
2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu, pozn.) sa otvára priestor na
to, aby sťažovateľ podal v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobu

o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ktorej sú oprávnené a aj povinné rozhodnúť
vecne a miestne príslušné všeobecné súdy. Ústavný súd tu vyslovil názor, že až po konštatovaní
porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy sa otvára možnosť podať predmetnú žalobu. Navyše,
ako aj z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za
následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy

SR (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01).

(30) Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta za neopodstatnený. Okresnému
súdu Galanta bol doručený návrh na zmenu exekútora, o ktorom súd riadne rozhodol. Ohľadne

prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v
konaní, nerozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.(31) Žalobca ako oprávnený v exekučnej veci žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby
od podania návrhu do rozhodnutia o ňom bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda. Rovnako
žalobca nepreukázal, že táto doba viedla k strate jeho legitímnych očakávaní, že nastane zákonom

predpokladaný stav a vyvolala riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Nepochybne o návrhu
bolo rozhodnuté. V postupe Okresného súdu Galanta neboli zistené žiadne pochybenia, a preto možno
konštatovať, že sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom k uvedeným konštatovaniam
je zrejmé, že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci, ktorý nesprávny úradný postup nebol v konaní preukázaný. Zo všetkých vyššie

uvedených dôvodov súd návrh žalobcu považoval za neopodstatnený.

(32) Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik. Strany sporu majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j.
povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou
povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy

potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola
inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa žalobcovi
nepodarilovôbecpreukázať,žebymuvsúvislostispostupomOkresnéhosúduGalantavexekučnejveci
vznikla akákoľvek škoda, či ujma. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených so správou a

vymáhaním pohľadávky bez toho, aby ich bližšie špecifikoval (napr. koľko zamestnancov informačného
systému spravovalo pohľadávky dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného
systému, kto mu spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu), keď nutnosť spravovať
pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný už tým, že nesplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k
vymáhaniu formou exekúcie. Znamená to, že vznik nákladov žalobcu ako oprávneného v exekučnom

konaní na správu a vymáhanie pohľadávky nie je v príčinnej súvislosti s postupom Okresného súdu
Galanta v exekučnej veci. Žalobca svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody v žalobe všeobecne
popísané nijako nezdokladoval a (paušalizované) určenie výšky majetkovej (skutočnej) škody v žalobe
nie je dôkazom o jej vzniku.

(33) V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy súd uvádza, že samotné vedenie exekučného
konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného,
resp. exekútora, s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla
dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť už v čase pred rozhodnutím v základnom
konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu. Preto, ak by

aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola preukázaná súvislosť ich vzniku s
postupom Okresného súdu Galanta v exekučnej veci.
(34) K žalovaným namietanému nedodržaniu 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku súd
uvádza, že žalobca v podaní zo dňa 20.05.2013 tvrdí, že podal žalovanému celkom 43.597 návrhov.
Súdu však žalobca nepreukázal, že podal návrh aj v prejednávanej konkrétnej veci, pričom dôkazné

bremeno ťaží práve žalobcu. Jeho „výhovorky“ typu, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, navyše obsahujúcim dátum podania, z dôvodu hospodárnosti,
abynedošlovsúvislostisnesprávnymúradným postupomsúduknavýšeniumateriálnejškodynastrane
žalobcu, a preto navrhol predloženie administratívneho spisu žalovaného, v ktorom by mal mať žiadosť
žalobcu založenú, neobstoja. Žalovaný vo svojom vyjadrení nepotvrdil podanie konkrétnej žiadosti a

práve žalobca sa mal pre takýto prípad zabezpečiť rovnopisom podania (a predložiť ho prílohou k žalobe
v súlade s § 79 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30.06.2016) a mal vedieť, že v prípade, že súd posúdi
jeho nároky za oprávnené, má právo na náhradu trov vzniknutých mu v súvislosti s uplatnením nároku.
Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že dôkaz žalobca nepripojil k žalobe vlastným zavinením.

(35) Všetky vyššie konštatované skutočnosti, a to nepreukázanie nesprávneho úradného postupu
súdu, reálne nepreukázanie vzniku škody, chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody, ako aj nepreukázanie dodržania zákonného postupu o podaní písomnej
žiadosti k predbežnému prerokovaniu nároku boli dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku pre jeho
nedôvodnosť.

(36) Žalobca vo svojom žalobnom návrhu žiadal o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§
214 ods. 2 CSP). Rozhodnutie o základe veci medzitýmnym rozsudkom zohľadňuje zásadu účelnosti
a je opodstatnené v prípade, ak by súd 1. stupňa žalobe vyhovel a pokračoval by po právoplatnostidokazovaním o výške uplatneného nároku. Pri zamietajúcom medzitýmnom rozsudku nie je zrejmá jeho
efektívnosť.

(37) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(38) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(39) Žalovaný ako úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov konania, podľa obsahu spisu mu
však žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenúvodseku1,aktátovadamalavplyvnarozhodnutievovecisamej(§365ods.2CSP).Odvolacie
dôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanieodvolania

(§ 365 ods. 3 CSP).