Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Silvia Minková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Csp/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208612
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716208612.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37927795, proti
žalovanej Q. Q., predtým Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX G., štátna občianka
SR, o zaplatenie 358,21 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti o zaplatenie istiny vo výške 94,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 94,41 € od 19.8.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 131,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 131,36 € od 19.8.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.07.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu (pôvodne Consumer Finance Holding
a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130) zo dňa 12.7.2016, ktorou sa

žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 358,21 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 19.8.2013 do zaplatenia, ako i trovy konania.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 24.2.2012 zmluvu o pôžičke
evid.č.XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej celkovú sumu pôžičky 768,08 € na
kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku
v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 20,52 €. Do dňa spísania žaloby uhradila žalovaná
z vyššie uvedenej zmluvy sumu 343,64 €. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť

splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou
a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 7.8.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú
k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalovaná do dňa spísania žaloby dlžné splátky
neuhradila.Celkovýdlhžalovanejkudňupodaniažalobypredstavujesumu358,21€.Žalobcasizároveň
uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalobca si v konaní neuplatnil zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná
v priloženom prehľade splátok a úhrad. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná žalobcovi uhradiť sumu
701,85 €, ktorú žalobca ponížil o už uhradenú čiastku 343,64 € a to predstavuje rozdiel vo výške

žalovanej sumy 358,21 €.

2.Dňa28.11.2016bolnatunajšísúddoručenýnávrhnazmenustranysporunastranežalobcuazároveň
súhlas so vstupom do konania.O tomto procesnom návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu
sp.zn.10Csp/11/2016-25 zo dňa 29.11.2016, ktorým súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu
tak, že z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 a do konania na jeho

miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu
súdu je uvedené v tomto uznesení.

3. Súd prípisom zo dňa 5.4.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby súdu oznámili, či žalobca berie
žalobu v časti späť tak, aby súd mohol bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods.

3 C.s.p.) rozhodnúť o zvyšnej časti platobným rozkazom, keď podľa názoru súdu časť žalovanej sumy
žalobcovi nemožno priznať s poukazom na dátum doručenia žaloby súdu (14.7.2016) a dátum splatnosti
jednotlivých neuhradených splátok úveru vyplývajúcich zo zmluvy, a to s prihliadnutím na ustanovenie §
103 Občianskeho zákonníka resp. § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorých premlčacia doba
jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich splatnosti, a na ustanovenie § 5b zákona č.250/2007
Z.z.. Taktiež súd odkázal na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka s poukazom na dojednanú

ročnú úrokovú sadzbu v predmetnej zmluve vo výške 48,5 % ročne.

4. Dňa 26.5.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu, ktorý prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedol, že pri posúdení bezúročnosti úveru hodnota úverovej splátky pri rozložení
úveru 475,- € na zmluvne dohodnutých 36 splátok predstavuje sumu mesačnej splátky vo výške 13,19

€. Konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.2.2015, t.j. splatnosťou poslednej 36.dohodnutej úverovej
splátky. Konanie bolo začaté 14.7.2016. Nepremlčané úverové splátky v hodnote 13,19 €/mesačná
splátka pri posúdení bezúročnosti úveru sú tak splátky v poradí 17.úverovej splátky splatnej dňa
20.7.2013 do poslednej 36.splátky splatnej dňa 20.2.2015, t.j. 20 úverových splátok á 13,19 €, spolu
suma 263,80 €. Na základe toho žiadali, aby súd rozhodol v zmysle nimi upraveného petitu tak, aby

zaviazalžalovanúzaplatiťžalobcovisumu263,80€spolusúrokomzomeškaniavovýške8,5%ročnezo
sumy 263,80 € 19.8.2013 do zaplatenia, ako i nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

5. Dňa 8.9.2017 bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 7.9.2017,
ktorý v ňom okrem iného uviedol, že predmetná úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z., keď odkázali na aktuálny
právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home
Credit Slovakia a.s. c/a S. O..

6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 11.9.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny

zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju
neúčasť na pojednávaní právny zástupca žalobcu ospravedlnil podaním zo dňa 7.9.2017, doručené
tunajšiemu súdu dňa 8.9.2017 a zároveň ospravedlnil aj neúčasť žalobcu na tomto pojednávaní, z
dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania, v súlade so zásadou hospodárnosti
konania. Zároveň navrhli, aby súd vo veci rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na

pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané
tiež riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nežiadala pojednávanie odročiť.
Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil žalobca v priebehu
konania resp. ktoré si obstaral súd ex offo, keďže ide o spotrebiteľský spor a to: Zmluvu o
pôžičke č.1024394722 zo dňa 24.2.2012 z č.l.3 vrátane Všeobecných obchodných podmienok z č.l.4,
predžalobnú upomienku z č.l.5 vrátane poštovej doručenky z č.l.6-7, prehľad splátok a úhrad z č.l.8,
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 z č.l.24 vrátane poštového podacieho hárka

č.EPH007851051, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo Zmluvy o pôžičke č.XXXXXXXXXX, evidenčné číslo zmluvy XXXXXXXX zo dňa 24.2.2012 súd zistil,
že bola uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 a žalovanou
ako klientom, pričom predmetom financovania pôžičky bola čierna technika - notebook, kde ako kúpna
cena je uvedená suma 475,- €, celková suma pôžičky 728,72 €, celková suma pôžičky bez poistenia

691,20 €, akontácia 76,88 €, akontácia 10 %, počet splátok 36, splátka 19,20 €, splátka s poistením
20,52 €, ročná úroková sadzba 48,50 %, priemerná hodnota RPMN 45,23 %, RPMN (X): 48,50 %,
pôžička (finančné plnenie) 398,12 €, celkové náklady spotrebiteľa 293,08 €, termín konečnej splatnosti
február 2015. Klient prehlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnýmiobchodnými podmienkami (ďalej ako „VOP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzala ich,
súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaviazala sa ich dodržiavať.
Zo Všeobecných obchodných podmienok firmy právneho predchodcu žalobcu platných od 15.7.2010

súd okrem iného zistil, že v článku 6. Podmienky splácania v bode 6.1. je uvedené, že klient je
povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a
v termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a
termínoch uvedených v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP. V bode 6.2. je uvedené, že pokiaľ
nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú

splátky splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V bode 6.3. je uvedené, že v jednotlivých
splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. V bode 6.4. je uvedené,
že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie
je dohodnuté inak.
Z predžalobnej upomienky zo dňa 7.8.2013 súd zistil, že ju adresoval právny predchodca žalobcu
žalovanej, v ktorej jej oznámili, že napriek ich predchádzajúcim upozorneniam týkajúcich sa

zmluvy č.XXXXXXXX, ktorými jej poskytli poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky, tieto
nerešpektovala a preto ju vyzvali k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so
Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. Žiadali uhradiť celkovú istinu vo výške 500,68 €,
najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky na tam uvedený bankový účet. Z pripojenej poštovej
doručenky vyplýva, že ako odosielateľ je tu uvedený právny predchodca žalobcu, ako adresát žalovaná,

s tým, že zásielka bola vrátená späť dňa 15.8.2013 s poznámkou „adresát neznámy“.
Z prehľadu splátok a úhrad týkajúceho sa žalovanej evid.č./VS:XXXXXXXX súd okrem iného zistil, že v
kolónke splátka je uvedená akontácia dňa 24.2.2012 76,88 €, pričom v kolónke úhrada v ten istý deň je
uvedená akontácia vo výške 76,88 €, s tým, že celkovo v kolónke splátka je uvedená suma 701,85 € a
celková suma v kolónke úhrada je uvedená čiastka 343,64 €, s tým, že sú tam uvedené jednotlivé úhrady

za obdobia od 11.4.2012 do 18.6.2013 a v kolónke splátka sú jednotlivé uvedené mesačné splátky vo
výške 20,52 € od 20.3.2012 do 20.7.2013 a dňa 20.8.2013 je uvedená splátka vo výške 276,13 €.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 súd okrem iného zistil, že ho adresoval
právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorom jej oznámili, že ako postupca k 19.9.2016 postúpili
svoju pohľadávku zo zmluvy č.20182762, uzavretej dňa 24.2.2012 medzi nimi ako veriteľom a

žalovanou ako dlžníkom vo výške 409,99 € spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a
zabezpečením zriadeným vo vzťahu k pohľadávke na subjekt: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO:
35831154 ako postupníka, s tým, že od dátumu prevzatia tohto oznámenia je povinná plniť všetky
svoje povinnosti podľa predmetnej zmluvy výhradne postupníkovi na tam uvedený bankový účet. Z
pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH007851051 súd zistil, že dňa 3.10.2016 pod podacím

číslom RF179800294SK bola zasielaná poštová zásielka žalovanej.
Z dokladu Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové
obchody) súd okrem iného zistil, že v I. štvrťroku 2012 pre domácnosti vo vzťahu k spotrebiteľským a
ostatným úverom s výnimkou úverov na nehnuteľnosti pre domácnosti bola začiatočná fixácia úrokovej
sadzby pre úvery od 1 do 5 rokov vo výške 11,94 %.

8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného aj
zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § l ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.12.2012 ( ďalej len „ citovaný právny predpis“) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základezmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods.2 citovaného právneho predpisu, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods.1 citovaného právneho predpisu zmluva, o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) citovaného právneho predpisu, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí okrem iného obsahovať úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. l nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadza Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od l.2.2013, ak záväzkový vzťah
vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.l.2013 aj za dobu
omeškania po 3l.l.2013.

9. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Žalobca pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 25.5.2017 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie
istinyvovýške94,41€spoluspríslušenstvom(podľaobsahutohtopodaniahosúdposúdilakočiastočné
späťvzatie žaloby). Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenieistiny vo výške 94,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 94,41 € od
19.8.2013 do zaplatenia zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k
tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanému čiastočne späť skôr než sa začalo

pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja
žalovanej k čiastočnému späťvzatiu, keďže jej prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez
právneho významu.

10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,

že žaloba je čiastočne dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bola uzavretá zmluva o úvere dňa 24.2.2012, pričom súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú (typovú, formulárovú). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých
prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných
prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez

možnosti modifikácie. Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie
dodávateľa, a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi stranami sporu
aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere,
ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“ t.j.
na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného

zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako
takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce právne úkony ako také.

V zmysle zmluvy o úvere zo dňa 24.2.2012 mal byť žalovanej ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške
398,12 €, ktorý sa zaviazala splatiť 36 mesačnými splátkami vo výške 19,20 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku
691,20 € (bez poistenia). Ročná úroková sadzba v zmluve bola dojednaná vo výške 48,50 %.
Právne predpisy výšku úrokovej sadzby nestanovujú exaktným spôsobom, jej určenie v zásade
ponechávajú na vôli zmluvných strán. Uvedené však neznamená, že jej stanovenie je ponechané na

ľubovôli účastníkov, resp. v spotrebiteľských vzťahoch dodávateľa. Pri posudzovaní úrokovej miery
v zmluve o úvere treba vychádzať aj z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre
neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti
súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je
plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom

je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení
obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo
všeobecnosti. Preto aj pri stanovení úrokovej sadzby v zmluve o úvere s ohľadom na zmysel a význam
inštitútu úroku ako odplaty za úver jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená
jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme

platného práva.
Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k

prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného

poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr
meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“

Úrokzúveruplnífunkciuodmenyzaposkytnutépeňažnéprostriedky.Jehovýškapretomusízodpovedať
danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku úroku. Z predložených štatistických
informácií o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, čo
sa týka nových obchodov, ktoré sú dostupné aj na webovom sídle Národnej banky Slovenska, vyplýva,že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere bola priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov
so začiatočnou dobou fixácie od 1 do 5 rokov vo výške 11,94 %. Úrok v predmetnej zmluve o úvere túto
sadzbu niekoľkonásobne prevyšuje.

Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že dojednanie o sadzbe úroku z úveru vo výške
48,50 % ročne v prvom rade podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súd teda uzavrel, že dohoda o úroku v predmetnej zmluve
o úvere je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, t.j. odporuje zákonu a preto je v zmysle § 39
OZ absolútne neplatná. Okrem toho súd zastáva aj názor, že daná výška ročnej úrokovej sadzby je s

ohľadom na vyššie uvedené úvahy a zistenia v rozpore aj s pravidlami slušnosti a poctivého konania,
t.j. je nutné ju považovať za neplatnú aj ako priečiacu sa dobrým mravom.
Súd sa stotožnil aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozhodnutí
sp.zn.5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012, keď ustálil, že dohodu o výške úrokov v zmluve o úvere nie je
možné deliť tak, ako to má na mysli § 41 OZ, keď jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujednaniu o
dohodnutejvýškeúrokov.Zuvedenéhodôvodubolopotrebnépovažovaťdojednanieoúrokuzaneplatné

v celosti. Nie je možné uzavrieť, že žalobca ako veriteľ by mal nárok na zaplatenie úrokov k nejakej
nižšej výške, než vo výške 48,50 %, naopak veriteľ z dôvodu neplatnosti dohody o úroku nemá nárok na
zaplatenie žiadneho úroku. Súd poukazuje aj na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy o úvere,
keď v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať výšku úrokovej sadzby, pričom v prípade jej absencie sa poskytnutý spotrebiteľský

úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov,
t.j. neprichádza do úvahy zaviazať spotrebiteľa, v prípade neexistencie dojednania o úroku v zmluve z
dôvodu jej neplatnosti, na platenie akýchkoľvek úrokov.
Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd dospel k záveru, že žalovaná bola povinná uhradiť
žalobcovi len čiastku, ktorú jej právny predchodca žalobcu reálne poskytol, čiže finančné plnenie vo

výške 398,12 €, keď túto sumu mala splácať v 36 mesačných splátkach, čo pri tejto sume zodpovedá
splátke vo výške 11,06 € počnúc mesiacom marec 2012, vždy najneskôr do 20-teho dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci. Žalovaná v prospech tohto úverového vzťahu uhradila sumu 266,76 € (súd pritom
vychádzal tak z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď nemal nijakým spôsobom
preukázané, že by tieto skutočnosti žalovaná rozporovala, a to či už ide o výšku sumy poskytnutej

právnym predchodcom žalobcu žalovanej z titulu predmetného úveru a tiež pokiaľ ide o sumu, ktorá
mala byť zo strany žalovanej uhradená). Súd teda prisúdil žalobcovi sumu vo výške 131,36 €, čo
predstavuje rozdiel medzi sumou 398,12 € a sumou 266,76 €, keďže súd z vykonaného dokazovania
nemal preukázané, že s poukazom na vyššie uvedené okolnosti by bola niektorá splátka premlčaná.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal od 19.8.2013, tak ako to požadoval žalobca,

s poukazom na predžalobnú upomienku zo dňa 7.8.2013, ktorá bola žalovanej doručovaná a v nej
dodatočne poskytnutú lehotu na zaplatenie pohľadávky z predčasne zosplatneného úveru. Pokiaľ ide o
výšku úroku z omeškania, súd tento priznal vo výške 8,5 % ročne z prisúdenej sumy, pričom sa jednalo
o zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková sadzba ECB bola od 8.5.2013 do 12.11.2013 vo
výške 0,5 %.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku. Keďže súd žalobe, po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v tejto časti, vyhovel v

časti a v časti ju zamietol, posudzoval súd pomer úspechu strán sporu, ktorý vyhodnotil v prospech
žalovanej, čiže žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania v pomernej časti, s poukazom na to,
že aj čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca. Nakoľko si však žiadne trovy konania
žalovaná neuplatnila a aj zo súdneho spisu vyplynulo, že jej ani žiadne trovy konania nevznikli, súd
rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania už v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva

názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že
žalovanejpriznávanároknanáhradutrovkonaniavrozsahux%anáslednebysamostatnýmuznesením
tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalovanej priznáva nárok náhradu trov konania vo výške 0,- €.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta

prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.