Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 23C/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114216620
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1114216620.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I samosudcom Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: J. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: O. - M. XX, XXX XX X., zastúpený procesným opatrovníkom: Zariadenie
sociálnych služieb "CLEMENTIA", Zariadenie sociálnych služieb, 956 15 Kovarce 11 proti žalovanému:
Poštová banka, a.s. , IČO: 31 340 890, so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zastúpený
AK Antol, s.r.o., IČO: 47257024, so sídlom Kupeckého 72, Pezinok, o určenia neplatnosti zmluvných

podmienok úverovej zmluvy a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2014 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
zmluvných podmienok úverovej zmluvy zo dňa 12.03.2010 č. 8372095210, určenia neplatnosti M. o

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom a žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu XXXX,XX
Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh odôvodnil poukázaním na ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Neplatnosť zmluvy o úvere odôvodňoval
svojim zdravotným stavom, nakoľko mal za to v aj napriek tomu, že nebol pozbavený spôsobilosti na
právne úkony, v čase uzatvorenia zmluvy trpel duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nie je spôsobilý

na právne úkony.
2. Žalovaný žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že v danom konaní nie je pasívne vecne
legitimovaný z dôvodu, že dňa 05.06.2014 uzatvoril ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky so
spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky ako
aj práv a povinností voči žalobcovi vyplývajúcich z predmetnej Zmluvy o úvere.

3.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsas,prednesomprávnehozástupcužalovaného,slistinnými
dôkazmi: zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, zmluva o postúpení pohľadávok č. X/XXXX zo dňa
05.06.2014aostatnýmspisovýmmateriálomnavecsavzťahujúcimzktorýchustálilnasledovnýskutkový
stav:

4. Žalobca sa návrhom domáhal určenia neplatnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy zo dňa

12.03.2010 č. XXXXXXXXXX, určenia neplatnosti Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2010
uzatvorenejmedzižalobcomakodlžníkomažalovanýmakoveriteľomtitulomochranyspotrebiteľaakoaj
z dôvodu, že v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy trpel duševnou poruchou a aj v súčasnosti
trpí duševnou poruchou, ktorá ho robí nespôsobilým na právne úkony. Ďalej žiadal, aby mu súd uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2920,61 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko
uvedená suma mu bola poskytnutá titulom uzatvorenia namietanej zmluvy o úvere.5. Žalovaný zotrval na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v predmetnom konaní z dôvodu
postúpenia pohľadávky z predmetnej zmluvy ako aj postúpenia práv a povinností voči žalobcovi z
predmetnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že si náhradu trov konania

neuplatňuje.

6. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2014 v spojení s prílohou č. 1 k uvedenej zmluve súd zistil, že
uvedenou zmluvou došlo k postúpeniu aj pohľadávky voči žalobcovi zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
ako aj postúpeniu práv a povinností voči žalobcovi z titulu predmetnej Zmluvy ( článok III citovanej

zmluvy) zo žalovaného Poštová banka a.s. ako postupcu na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED ako postupníka.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom..

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 38 ods. 1, 2 OZ neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny

úkon neschopnou

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

8. Podľa článku III Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2014 zo dňa 05.06.2014 bod 1 touto zmluvou
postupuje postupca na postupníka ku dnú účinnosti Zmluvy pohľadávky špecifikované v Prílohe 1 až 3

a to, čo do právneho dôvodu , osôb dlžníkov a výšky pohľadávok. Na výšku pohľadávok sa vzťahuje
ustanovenie ods. 7 tohto článku Zmluvy.
2. Pohľadávky sú postupované so všetkým príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami a
zabezpečovacími prostriedkami s nimi spojenými.
3. Príslušenstvom pohľadávok sa rozumejú najmä úroky, úroky z omeškania, zmluvné alebo zákonné
poplatky a omé peňažné nároky s pohľadávkami spojené ako i náklady spojené s ich uplatnením .

4. Právami s pohľadávkami spojenými sa rozumie najmä:
a) právo postupcu ako veriteľa na plnenie od hlavného dlžníka
b) právo postupcu ako veriteľa na plnenie od vedľajšieho dlžníka- spoludlžníka
c) právo postupcu ako veriteľa na plnenie od tretej osoby, ktorá má záväzok splniť dlh hlavného
dlžníkaalebovedľajšiehodlžníka-spoludlžníkaaleboktorázabezpečujezáväzkyhlavnéhodlžníkaalebo

vedľajšieho dlžníka- spoludlžníka
d) iné práva postupcu spojené alebo súvisiace s pohľadávkami
5. Povinnosťami spojenými s pohľadávkami sa rozumie najmä povinnosť postupcu zaplatiť tretím
osobám záväzky, náklady, škody, pokuty, poplatky, trovy konaní, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v
súvislosti a postupovanými pohľadávkami.

6. zabezpečovacími prostriedkami sa rozumejú najmä ručiteľské vyhlásenia a dohody o zrážkach zo
mzdy.

9.Žalovanývzniesolvkonanínámietkunedostatkupasívnejlegitimácie,sktorousasúdvplnomrozsahu
stotožnil, keď skonštatoval, že žalovaný označený žalobcom, nie je pasívne legitimovaný v predmetnom

konaní.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uplatnil svoj nárok proti
ním označenému žalovanému a to Poštovej banke titulom porušenia ustanovení týkajúcich sa
Spotrebiteľských zmlúv, z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvu o úvere z dôvodu, že konal v duševnej

poruche, ktorá ho robila na právny úkon uzavretia zmluvy o úvere nespôsobilým a titulom vydania
bezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor žalovaného.

11. Povinnosťou súdu je vyriešiť otázku vecnej legitimácie. Vecne legitimovaný je ten účastník konania,
ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje. V sporovom konaní

rozlišujeme aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je ako žalovaný subjektom
hmotnoprávnej povinnosti má pasívnu vecnú legitimáciu. Nedostatok vecnej legitimácie znamená , že
účastník nebol subjektom práva alebo povinnosti, o ktoré išlo v konaní, čo vedie k zamietnutiu žaloby.

12. V dôsledku postúpenia pohľadávky dochádza k prevodu pohľadávky z pôvodného majiteľa ako

postupcu na nového nadobúdateľa ako postupníka. S postúpenou pohľadávkou prechádzajú na
postupníka všetky zabezpečovacie práva bez ohľadu na ich druh alebo skutočnosť či boli poskytnuté
dlžníkom alebo treťou osobou. Popri uvedených formách zabezpečovacích prostriedkov( ručenie,
záložné právo, zabezpečovací prevod práva) sú to najmä právo zo zmluvnej pokuty, dohody o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov a iných príjmov.

13. V danom prípade Poštová banka, ktorú žalobca označil ako žalovaného, nie je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2010 a
preto nie je pasívne vecne legitimovaná. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 12.03.2010 bola
síce uzatvorená s Poštovou bankou, a.s., ale Poštová banka, a.s. ako postupca zmluvou o postúpení

pohľadávok č. 1/2014 zo dňa 05.06.2014 postúpil medzi inými aj pohľadávku voči žalobcovi zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníka s tým, že
uvedená pohľadávka bola postúpená na postupníka vrátane všetkých práv a povinností voči žalobcovi
vyplývajúcich z predmetnej Zmluvy o úvere ako to aj vyplýva z článku III Zmluvy o postúpení pohľadávokč. 1/2014. V priebehu konania došlo k postúpeniu uvedenej pohľadávky vrátane všetkých práv a
povinností voči žalobcovi zo spornej Zmluvy o úvere na ďalšiu spoločnosť a to PRO CIVITAS s.r.o., ktorá
skutočnosť sporná medzi stranami nebola.

14. Subjektom, ktorý je v danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti je preto spoločnosť PRO
CIVITAS s.r.o. ako samostatný subjekt civilného procesu. Preto pokiaľ žalobca označil ako žalovaného
spoločnosť Poštová banka a.s., vymedzil tým jasne okruh účastníkov v danom konaní ( strán v spore),
ale nesprávne.

15. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného, ktorá je sama dôvodom
na zamietnutie návrhu, súd neskúmal ani ďalšie vznesené námietky a predpoklady uplatneného nároku
a návrh žalobcu voči ním označenému žalovanému zamietol ako nedôvodný.

16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že žalovaný ktorý mal
plný úspech vo veci si náhradu trov konania základe jeho výslovného vyjadrenia neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolaniaProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

V Bratislave, dňa 07. septembra 2017

Mgr. Jana Janics Bajánková
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Anikó Noskovičová