Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10Cb/171/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616217605
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616217605.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská v právnej veci žalobcu TELERVIS

PLUS, a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769 právne zastúpený JUDr. Alan Strelák,
advokát, Na vŕšku 12, Bratislava proti žalovanému U. F. ( U.), O.. XX.XX.XXXX, V. F. O. X., o zaplatenie
700,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 290,- Eur s úrokom z omeškania 9,05% ročne od
25.08.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.11.2016 žiadal, aby žalovaná bola
zaviazaná k úhrade sumy 700,- Eur s úrokom z omeškania 9,05% ročne od 25.08.2015 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý aj načatý deň omeškania od 11.2.2015 do
zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.12.2013 uzavrel so žalovanou
Zmluvu o úvere č. P., na základe ktorej jej poskytol účelový úver na výkon podnikania alebo povolania
vo výške 500,- Eur, za celkový úrok 20% z poskytnutej istiny, t.j. 100,- Eur, za spracovateľský poplatok

vo výške 6% z poskytnutej istiny t.j. 30,- Eur, za poplatok za správu úveru vo výške 10% z poskytnutej
istiny t.j. 50,- Eur a za odplatu vo výške 46% z poskytnutej istiny t.j. 230,- Eur. Celkovú čiastku vo výške
910,- Eur sa žalovaná zaviazala uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 70,- Eur. Prvá splátka bola
splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a ďalšie 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej
sumy spolu s úrokmi. Žalovaná finančnú hotovosť prevzala, čo potvrdila podpísaním zmluvy.
Keďže žalovaná neplnila riadne a včas splátky úveru, v predžalobnej upomienke zo dňa 21.7.2015

žalobca žalovanej oznámil na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky a následne
v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 25.8.2015 jej oznámil, že pohľadávka sa stala splatnou
24.8.2015.
Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila sumu 210,- Eur, zostala neuhradená suma 700,- Eur.

2. Žalovanej bol žalobný návrh s prílohami, procesnými poučeniami a uznesením s výzvou na vyjadrenie
doručený do vlastných rúk dňa 23.12.2016. K žalobnému návrhu sa nijako nevyjadrila a nepoužila

žiaden prostriedok procesnej obrany. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že od 3.5.2017 má
evidovaný trvalý pobyt Spišská Nová Ves.3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to Zmluvu o
úvere zo dňa 11.2.2015, predžalobnú upomienku zo dňa 21.07.2015, Poštový podací hárok, Oznámenie
o zosplatnení záväzku zo dňa 25.8.2015 a Poštový podací hárok.

4. Zo zmluvy o úvere č. P. zo dňa 11.2.2015 spísanej na formulárovom tlačive žalobcu označenom aj
ako KEŠOVKA vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej hotovostný, účelový úver na výkon
podnikania alebo povolania vo výške 500,- Eur. Podľa zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť istinu vo
výške 500,- Eur a odplatu vo výške 46% z istiny - celkový poplatok vo výške 410,- Eur. Celková dlžná

suma na úhradu bola vo výške 910,- Eur, ktorú mala žalovaná uhradiť 13-timi mesačnými splátkami po
70,- Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná
30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
ÚrokpodľačlánkuIIzmluvyjevovýške20%zistiny,zaposkytnutieúverusiveriteľúčtujespracovateľský
poplatok 6% z istiny a poplatok za správu úveru 10% z istiny (spolu je to celkový poplatok ).
Podľa článku III. bodu 2 zmluvy žalobcu, pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II

zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za
omeškanie vo výške 0,2 %denne z dlžnej čiastky za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia
celkovej dlžnej istiny, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania
s úhradou ktorejkoľvek splátky
Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaná v nej bola identifikovaná ako fyzická osoba, podnikateľka

zapísaná v Živnostenskom registri pod č. XXX-XXXXX, C.: XXXXXXXX.

5. Na zaplatenie úveru žalovaná žalobcovi poukázala sumu 210,- Eur, čo žalobca konštatoval v obsahu
žaloby.

6. Predžalobnou výzvou zo dňa 21.7.2015 bola žalovaná vyzvaná k zaplateniu nesplatených úverových
splátok, výška ktorých k uvedenému dňu predstavovala sumu 560,- Eur v lehote 5 dní od jej doručenia.
Súčasnebolaupozornenánazosplatnenieúveru.Dňa25.8.2015boložalovanejoznámenézosplatnenie
záväzku ku dňu 24.8.2015 z dôvodu nesplácania úveru v súlade s dohodnutými podmienkami a
omeškaniu s jeho splácaním. Súčasne bola vyzvaná aj k zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo

výške 0,2% denne z dlžnej sumy.

7. Zmluva o úvere zo dňa 11.2.2015 bola medzi stranami sporu uzavretá v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, pretože žalovaná ju uzavierala ako podnikateľský subjekt-živnostníčka.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určite sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

10. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.14. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná.

15. Vykonaným dokazovaním, z predložených dokladov mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli
zmluvu o úvere č. P., predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v hotovosti vo výške
500,- Eur, ktoré sa zaviazala žalovaná zaplatiť s odplatou vo výške 410,- Eur, ktorá predstavovala 82%
z istiny. Celková dlžná suma na úhradu bola vo výške 910,- Eur, ktorú mala žalovaná uhradiť 13-timi
mesačnými splátkami po 70,- Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá

ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Na zaplatenie úveru, žalovaná
poukázala žalobcovi sumu 210,- Eur, čo žalobca konštatoval v žalobe. Zvyšok zostal neuhradený.

16. Súd v zmysle uvedeného a cit. zákonných ustanovení zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
nesplatenú časť úveru v sume 290,- Eur, t.j. rozdiel medzi poskytnutým úverom v sume 500,- Eur a
zaplatenými úverovými splátkami v sume 210,- Eur.

17. Súd žalobu žalobcu nepovažoval za dôvodnú v časti, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia
odplaty v sume 410,- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,2% denne z dlžnej sumy pre rozpor so zásadami
poctivého obchodného styku upravenými v cit. ust. § 265 Obchodného zákonníka.

18. Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Vyplýva to z cit. ust. § 265 Obchodného zákonníka. V obchodnom práve cestou zásad poctivého
obchodného styku dochádza k uplatňovaniu takzvanej férovej hry (fair play) medzi podnikateľskými
subjektmi. Ak podnikateľ nadobudol právo na peňažné plnenie z obchodu, ktorý sa niesol v znamení
rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, výkon tohto práva nepožíva zodpovedajúcu právnu

ochranu. Znamená to napríklad, že také právo nemožno vymáhať súdnou cestou. Zásady poctivého
obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených
v pojme dobré mravy zakotvenom v cit. ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Tvoria ucelený súbor zásad
správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý.
19. V obchodnoprávnych vzťahoch sa predpokladá, že obchodník bude vo vzťahoch s inými

podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje a
usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie svojej pozície na trhu. Na
druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného
styku pri presadzovaní svojich záujmov a nesmie zneužívať práva, ktoré mu podľa zákona vznikli.
Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi

tendenciami a praktikami v obchodovaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obdo/11/2008 zo
dňa 18. júna 2009).

20. Dojednanie odplaty v sume 410,- Eur z poskytnutého úveru v sume 500,- Eur, ktorá predstavuje
82% z hodnoty úverovej istiny, súd považoval za rozpor so zásadami poctivého obchodného styku,

pretože celkové náklady žalovanej, k zaplateniu ktorých sa spolu s úverom zaviazala, súd považoval
za úžeru, ktorá nemôže požívať právnu ochranu ani v obchodnoprávnych vzťahoch. Je v rozpore s
účelom poskytovania úverov a so zásadami poctivého obchodného styku žiadať od dlžníka náklady
spojené s úverom dosahujúce 82% výšky poskytnutého úveru. Takéto správanie veriteľa je potrebné
jednoznačne vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Zmyslom

ust. § 265 Obchodného zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, ale odporuje
všeobecným zásadám poctivého obchodného styku. Ide o prípady, kedy výkon práva je formálne v
súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá právna norma vo
všeobecnosti predpokladá. Zásady poctivého obchodného styku majú dopad na zmluvné vzťahy v
prípadoch, kedy právne postavenie jednej zmluvnej strany je výrazne negatívne, tak ako v súdenej veci,

kedy žalovanú zaťažovala povinnosť veriteľovi vrátiť celkom sumu 910,- Eur, z ktorej čistá hodnota úveru
predstavovala sumu 500,- Eur.

21. Vyššie uvedené právny názor súdu sa obdobne vzťahuje aj na dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške
0,2% denne z dlžnej sumy, ktorá ročne predstavuje 73% dlžnej istiny. Zmluvná pokuta, výška ktorej

ročne dosahuje 73% dlžnej istiny je nekalou obchodnou praktikou, v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a nárok na jej zaplatenie nemôže požívať právnu ochranu.22. Na základe uvedeného súd žalobu o úhradu poplatku za úver vo výške 410,- Eur a zmluvnú pokutu
vo výške 0,2% denne zamietol.

23. Žalobca si žalobou uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
24. Podľa § 1 ods. 1 nar. vl. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku

zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania s plnením peňažného záväzku.
Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období bola 0,05%, čo po zvýšení je 9,05%.

25. Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškania, ide o objektívnu

zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, povinnosť platiť úroky z
omeškania,nastanepriamozozákonaatobezohľadunazavinenie.Zmluvnéstranysiúrokzomeškania
nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takom prípade priamo zo zákona
a trvá až do doby riadneho splnenia záväzku. Úrok z omeškania má zabezpečovaciu funkciu t.j. pôsobí
v smere včasného plnenia peňažného záväzku a z časti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu,

v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas.
Nárok veriteľa na úroky z omeškania vzniká od okamihu omeškania s platením peňažného záväzku.
Rozhodujúca je úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania.
Súd v zmysle cit. ustanovení priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania z priznanej sumy, ktoré
nepresahujú zákonnom stanovenú výšku.

26. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobca sa návrhom domáhal
zaplatenia istiny vo výške 700,- Eur a súd jeho návrhu vyhovel čo do sumy 290,- Eur. Žalobca mal v
konaní úspech v menšom rozsahu, žalovaná si náhradu trov neuplatnila, trovy konania jej ani nevznikli,
preto súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.