Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. september 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19P/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116224484
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116224484.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. O. F.,

A..XX.X.XXXX,A.O.F.,A..X.X.XXXX,bytomumatky,zastúpenéopatrovníkom-Úradpráce,sociálnych
vecí a rodiny Trnava, deti rodičov matky - P. O. F., A.. X.X.XXXX, W. M. XXX/XXX, N. a otca - Y. O. F.,
A.. XX.X.XXXX, W. J.. X. XXXX/X, M., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný s účinnosťou od 3.11.2016 prispievať na výživu maloletej A. sumou 130,-eur mesačne a
na výživu maloletej A. sumou 110,-eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

Dlžnévýživnézaobdobieod3.11.2016do4.9.2017vočimaloletejA.vovýške853,83euravočimaloletej

A. vo výške 655,17 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 25,-eur maloletej
A. a vo výške 20,-eur maloletej A., splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšku súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 15C/57/2011-21 zo dňa 27.6.2011 v časti
bežného výživného na maloletú A. a maloletú A..

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka svojím návrhom doručeným súdu dňa 3.11.2016 žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči
maloletej A. na sumu 150,- eur mesačne a voči maloletej A. na sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou
od podania návrhu.
Zároveň matka žiadala uložiť otcovi povinnosť zaplatiť zameškané výživné k 31.10.2016 a rozhodnúť,
že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi neobmedzene.

2. Pred začatím pojednávania dňa 4.9.2017 matka uviedla, že v časti dlžného výživného za minulé
obdobie (zameškané výživné k 31.10.2016) a v časti úpravy styku na podanom návrhu netrvá.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to zárobkami matky; Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 13.7.2017;
Potvrdením o výplate nemocenských dávok, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Komárno

sp.zn. 15C/57/2011, keď konal v neprítomnosti otca, ktorému bolo predvolanie doručené v súlade s
ustanovením § 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:4. Matka uviedla, že dôvodom zvýšenia výživného je zmena pomerov tak u nej ako i u maloletých detí,
od poslednej úpravy uplynulo 6 rokov, v tom čase bola na rodičovskej dovolenke, v súčasnosti už pracuje
od februára 2011. Jej príjem v súčasnosti je asi 700-800 eur mesačne, naposledy jej bola vyplatená

vyššia výplata nakoľko dostali prémie. Od 26.6.2017 bola práceneschopná až doposiaľ (pojednávanie
dňa 4.9.2017), za toto obdobie jej boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 467,-eur. Maloletá A.
nastúpila od septembra do 4. triedy ZŠ a maloletá A. nastúpila do 7. ročníka ZŠ. Obe deti sú zdravé
sú s nimi len bežné výdavky, maloletá A. už nenavštevuje tanečnú školu asi 5 mesiacov, chodí teraz na
atletiku, s čím je výdavok 10,-eur mesačne. Maloletá A. navštevuje krúžky v rámci školy.

S maloletými deťmi teraz býva v Trnave v byte u priateľa a to asi tri roky, byt patrí rodičom priateľa,
na bývanie mu prispieva sumou 100,-eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí iné vyživovacie povinnosti
nemá. Otec maloletých detí v období od novembra 2016 až do súčasnosti si plnil vyživovaciu povinnosť
nasledovne: v mesiaci november 2016 zaplatil sumu 160,-eur, v mesiaci december 2016 sumu 115,-eur,
v mesiacoch január až marec 2017 zaslal každý mesiac sumu 200,-eur a následne od apríla 2017 až
doposiaľ nezaslal žiadnu sumu výživného.

S otcom maloletých detí je v telefonickom kontakte, vie o konaní, povedal, že sa nemôže dostaviť,
lebo má vybavenú nejakú brigádu mimo republiky. Otec maloletých detí mal ukončené nejaké technické
vzdelanie, strojníctvo, robil si zváračské kurzy, v tejto oblasti asi aj pracuje. Keď spolu ešte žili chodil za
prácou do zahraničia, bol v Nemecku, vo Fínsku, dokázal zarobiť za dva týždne aj 40.000 Sk, čo mu
chodilo na účet, keď pracoval vo Fínsku. Má vedomosť o tom, že má maloleté dieťa a to dcéru, ktorá

sa narodila po rozvode ich manželstva, môže mať tak 4 - 5 rokov, má vedomosť, že jeho priateľka aj s
dcérou a ešte so svojimi deťmi z predchádzajúceho vzťahu žijú na jeho adrese v M..

5. Opatrovníčka uviedla, že zvýšenie výživného je v záujme maloletých detí, preto navrhuje zvýšiť
výživné s ohľadom na potreby maloletých detí a schopnosti a možnosti otca.

6. Z dokladu o príjme matky vystaveného zamestnávateľom - ANTOLIN TRNAVA, s.r.o. súd zistil, že
priemerný čistý mesačný príjem matky v období október 2016 až jún 2017 bol 920,02 eur. V mesiaci júl
2017 bol matke vyplatený čistý príjem vo výške 89,80 eur (poberala nemocenské dávky).

7. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 13.7.2017 vyplýva, že matka bola uznaná
dočasne práceneschopnou od 26.6.2017, bol jej priznaný nárok na nemocenské dávky za obdobie od
6.7.2017 vo výške 17,96 eur za deň.

8. Z potvrdenia o výplate dávok za mesiac august 2017 vyplýva, že matke boli vyplatené nemocenské

dávky vo výške 467,- eur.

9. Zo spisu Okresného súdu Komárno sp.zn. 15C/57/2011 súd zistil, že rozsudkom č.k. 15C/57/2011-21
zo dňa 27.6.2011, bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, bola schválená rodičovská
dohoda na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal

platiť výživné vo výške 80,- eur na každé dieťa, styk bol upravený tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s deťmi neobmedzene. Z obsahu spisu bolo ďalej zistené, že matka bola v tom čase zamestnaná
u zamestnávateľa Magna Slovteca, s.r.o., v mesiaci apríl 2011 jej bola vyplatená netto mzda vo výške
608,95 eur a v mesiaci máj 2011 vo výške 480,64 eur. Otec maloletých detí bol nezamestnaný, nebol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.8.2011.

10. Podľa § 62 ods. 2, 3, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. (ods. 2) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(ods. 3) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. (ods. 5)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. V danej veci súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný.

12. Z citovaného ustanovenia § 78 ods.1 veta prvá Zákona o rodine vyplýva, že pri rozhodovaní o zmene
výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia

ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba
závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
Z ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine vyplýva, že zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti
a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by

za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v
potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza
vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.

13. V danej veci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v júni 2011

uplynulo viac ako 6 rokov, ktorá samotná skutočnosť je dôvodom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti,
keď maloleté deti vyrástli, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie ich základných potrieb ako strava,
ošatenie, hygiena a pod. Maloletá A. nastúpila od septembra 2017 do 4. triedy a maloletá A. nastúpila
do 7. ročníka, teda v porovnaní s obdobím, kedy bola naposledy určená vyživovacia povinnosť, obe deti
začali navštevovať základnú školu, čím pribudli výdavky na zabezpečenie školských potrieb a ostatných

výdavkov v súvislosti s návštevou školy (školské obedy, družina). Obe deti sú zdravé sú s nimi len bežné
výdavky, maloletá A. sa venuje atletike, s čím je výdavok 10,-eur mesačne. Matke sa zvýšil príjem, keď
v čase poslednej úpravy bol jej priemerný čistý príjem 545,- eur a v súčasnosti je jej priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 920,02 eur (október 2016 až jún 2017). V mesiaci júl 2017 bol matke vyplatený
čistý príjem vo výške 89,80 eur keďže od 26.6.2017 bola práceneschopná až do septembra 2017, za

obdobie práceneschopnosti jej boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 467,- eur.
Otec v konaní nebol vypočutý, keďže súdne zásielky opakovane neprebral, podľa informácií od matky
maloletých detí, ktorá je s otcom v kontakte súd zistil, že u otca došlo k zmene pomerov, keď v čase
poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný, v súčasnosti podľa vyjadrenia matky pracuje (keď ho
informovala o predmetnom konaní vyjadril sa, že sa nemôže dostaviť, lebo má vybavenú brigádu

mimo republiky). Podľa vyjadrenia matky keď spolu ešte žili chodil za prácou do zahraničia, bol v
Nemecku, vo Fínsku, dokázal zarobiť za dva týždne aj 40.000,- Sk. Podľa vedomostí matky, otec má
ukončené technické vzdelanie, strojníctvo, robil si zváračské kurzy, v tejto oblasti zrejme aj pracuje.
Podľa vedomostí matky, otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére asi 4 - 5 ročnej, ktorá sa narodila
po rozvode ich manželstva.

14. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní vychádzal s poukazom na
ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine zo skutočnosti, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť
výživné v súdom určenej výške, keď je zrejmé, že otec pracoval i v čase rozvodu manželstva i keď tvrdil,
že je nezamestnaný, čo je zrejmé z toho, že súhlasil s výživným vo výške 80,- eur na každé dieťa. I

vzhľadomnauvedenésúdnemaldôvodspochybňovaťtvrdeniamatkymaloletýchdetíohľadompomerov
otca, teda skutočnosť, že pracuje, skutočnosť, že je v jeho schopnostiach zarobiť sumu minimálne
vo výške priemernej mzdy v hospodárstve SR, ktorá podľa Štatistického úradu SR bola v poslednom
štvrťroku 2016 vo výške 990,- eur, v prvom štvrťroku 2017 vo výške 897,- eur a v druhom štvrťroku 2017
vo výške 944,- eur. Pri zohľadnení skutočnosti, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, podľa

názoru súdu takto určená vyživovacia povinnosť zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda
odôvodneným potrebám maloletých detí ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného -
otca, keď vychádzal z jeho potenciálneho príjmu, ktorý by mohol dosahovať.Čo sa týka obdobia práceneschopnosti matky, ktoré trvalo 2 mesiace počas ktorej príjem matky
pozostával z nemocenských dávok, súd je toho názoru, že vzhľadom na pomerne krátku dobu trvania
práceneschopnosti nebol dôvod na určenie inej výšky výživného pre maloleté deti v tomto období.

15. Súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 3.11.2016, tak ako
žiadalamatka,keďvzmyslecitovanéhoustanovenia§77ods.1Zákonaorodine,výživnémožnopriznať
len odo dňa začatia konania, resp. tri roky spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Nakoľko výživné bolo zvýšené spätne od 3.11.2016, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od
3.11.2016 do 4.9.2017 voči maloletej A. vo výške 1.291,33 eur (pomerná časť za mesiac november
2016 a to 130,- eur deleno 30 dní krát 28 dní = 121,33 eur + 9 mesiacov t.j. december 2016 až august
2017 krát 130,- eur = 1.170,- eur) a voči maloletej A. vo výške 1.092,67 eur (pomerná časť za mesiac
november 2016 a to 110,- eur deleno 30 dní krát 28 dní = 102,67 eur + 9 mesiacov t.j. december 2016 až

august 2017 krát 110,- eur = 990,- eur), od ktorých súm súd u každého dieťaťa odrátal rovnakú sumu vo
výške 437,50 eur, keď otec za obdobie od novembra 2016 do súčasnosti zaplatil na výživnom pre obe
deti celkovo sumu 875,- eur. Dlžné výživné voči maloletej A. tak predstavuje sumu 853,83 eur (1.291,33
eur mínus 437,50 eur a voči maloletej A. sumu 655,17 eur (1.092,67 eur mínus 437,50 eur)
Dlžné výživné, vzhľadom na jeho výšku, súd povolil otcovi v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 Civilného

sporového poriadku, splácať v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

17. Podľa § 29 Civilného mimosporového poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na
začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak
je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.(ods. 1) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo

začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.(ods. 2) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z
účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.(ods. 3)

18. V časti dlžného výživného za minulé obdobie (zameškané výživné k 31.10.2016) a v časti úpravy
styku súd v súlade s citovaným ustanovením § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konanie

zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu v tejto časti matkou.

19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku,
tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

20. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmenil posledné rozhodnutie
súdu o výživnom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.