Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Csp/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212946
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716212946.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37927795, proti
žalovanému M. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., t.č. bytom M. XX, XXX XX H., štátny občan SR,
o zaplatenie 2.365,45 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti o zaplatenie istiny vo výške 473,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 473,88 € od 16.9.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

Žalobcovisa vracia krátenýsúdnypoplatokzožalobyvovýške21,80€ponadobudnutíprávoplatnosti
tohto rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému, ktorým je Slovenská pošta,
a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.10.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba zo dňa 11.10.2016, ktorou sa žalobca (v čase

podania žaloby Všeobecná úverová banka a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:
31320155) domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.365,45 €,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo žalovanej sumy od 16.9.2016 do zaplatenia, a tiež
nahradiť trovy súdneho konania.
Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách.
Medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 28.9.2009 uzatvorená zmluva o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal

poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý
úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 900,- € a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku
vo výške 30,- €. Žalobca poukázal na ustanovenie § 39 ods. 1 zákona o bankách ohľadne povinnosti
banky viesť obchodnú knihu. Žalobca ďalej uviedol, že dlžný zostatok je celkový debetný zostatok
na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním
karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny

deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi
vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku
kreditného zostatku na kartovom účte. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a
jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením navymáhanie žalobca vystavil ku dňu 9.9.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu
31.8.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatku, sankčného úroku a štandardného
úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške

2.365,45 €. Keďže si žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti
určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.8.2016 v lehote splatnosti t.j. do dňa
15.9.2016, žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške, pričom odkázal
na ustanovenie § 517 OZ v spojení s nariadením vlády SR č.87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti.

2. Súd prípisom zo dňa 5.12.2016 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby špecifikovali čo do právneho
dôvodu a výšky uplatnenú sumu 2.365,45 €, t.j. aká časť uvedenej sumy je tvorená dlžnou istinou
poskytnutého úveru, aká časť je tvorená úrokmi, aká časť úrokmi z omeškania a aká časť inými
zmluvnými plneniami (napr. zmluvné pokuty, poplatky ...).

3.Dňa19.12.2016bolnatunajšísúddoručenýnávrhnazmenustranysporunastranežalobcuazároveň
súhlas so vstupom do konania.
O tomto procesnom návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu
sp.zn.10Csp/83/2016-28 zo dňa 11.1.2017, ktorým súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak,
že z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31320155 a do konania na jeho

miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu
súdu je uvedené v tomto uznesení.

4. Dňa 6.7.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 3.7.2017,
v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaný dňa 25.9.2009 vyplnil Žiadosť o aktiváciu splátkovej karty

Quatro (ďalej len „žiadosť“), pričom prijatím a schválením tejto žiadosti zo strany banky došlo k
uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. dňa 28.9.2009. Z kreditných
a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu
žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasil s opakovaným
obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval. Žalovaný začal čerpať úverový

rámec od 14.10.2009. V súlade s článkom V. bod 35 písm. b) Obchodných podmienok spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. listom zo dňa 2.11.2013 vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného
zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení
povinných splátok v stanovenej výške. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový
vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť

splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného
dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN.
Rozsah čerpania žalovaného predstavujú tam uvedené debetné transakcie vo forme výberu v hotovosti
z bankomatu + platba kartou v celkovej výške 1.089,80 €. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu
predstavuje sumu 1.454,- €. Žalovaná suma vo výške 2.365,45 € pozostáva z istiny 887,50 €, poplatkov

244,01 €, štandardného úroku 1.004,07 € a sankčného úroku 229,87 €. Žalobca zobral žalobný návrh
späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 437,88 €, čo malo predstavovať poplatky a sankčný úrok, spolu
s prislúchajúcim úrokom z omeškania, s tým, že v tejto časti navrhli konanie zastaviť. Súd vyhodnotil
predmetnú sumu ako písaciu chybu, keď mal za to, že v skutočnosti žalobca zobral žalobný návrh späť v
častiozaplatenieistinyvovýške473,88€spoluspríslušenstvom,keďžetátosumazodpovedáposčítaní

čiastky 244,01 € (poplatky) a sumy 229,87 € (sankčný úrok). Na základe vyššie uvedeného žiadali, aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.891,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne z tejto sumy od 16.9.2016 do zaplatenia a trovy konania.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 6.9.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny

zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 25.8.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa
30.8.2017, z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou
hospodárnosti konania. Zároveň navrhol, aby súd vo veci rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho
zástupcu. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, pričom do začiatku pojednávania súd nemal vykázané

doručenie od žalovaného formou vrátenia poštovej doručenky ohľadne predvolania na pojednávanie,
s tým, že žalovaný na otázku súdu uviedol, že predvolanie na pojednávanie si neprevzal z dôvodu,
že má voľné iba nedele a teda nemal si to ako vyzdvihnúť. Na pojednávanie sa dostavil na základe
telefonického predvolania, ktorý uskutočnila asistentka senátu v ranných hodinách 6.9.2017, pričomžalovaný po poučení súdom ohľadne nedodržania zákonnej lehoty na prípravu pojednávania v zmysle
príslušných ustanovení C.s.p. vyjadril súhlas s tým, aby súd pojednával. Súd postupoval podľa §
180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho

zástupcu.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil žalobca v priebehu
konaniaato:ŽiadosťoaktiváciusplátkovejkartyQuatrozodňa28.9.2009zč.l.7-8vrátaneVšeobecných
obchodných podmienok z č.l.9, výpis zo splátkovej karty Quatro zo dňa 9.9.2016 z č.l.10-15, oznámenie

o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2016 z č.l.27 vrátane poštového podacieho hárka, vypovedanie
zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.11.2013 z č.l.43 vrátane poštovej
doručenky z č.l.44, Cenník VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. platný od 1.5.2009 z č.l.45-48 a výsluchom žalovaného, pričom zistil tento skutkový
stav.
Zo Žiadosti o aktiváciu splátkovej karty Quatro zo dňa 28.9.2009 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá

medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s., IČO: 31320155 prostredníctvom Consumer Finance Holding
a.s., IČO: 35923130 a žalovaným ako klientom pod č.0033229637, v ktorej je uvedený schválený
úverový rámec 900,- €, štandardná mesačná splátka - pevná 30,- €. Klient vyhlásil, že pred podpisom
tejto žiadosti sa oboznámil s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí s
nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, Cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou

sadzbou, zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol písomne doručený a prevzal ho.
Z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných
Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. súd
okrem iného zistil, že tieto obchodné podmienky nadobudli platnosť od 1.1.2009 a účinnosť od 15.1.2009

a sú súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (zmluva) uzavretej medzi VÚB a.s.
a klientom uvedeným v zmluve. V článku I. Vymedzenie pojmov je uvedené, že štandardná úroková
sadzba je úroková sadzba, ktorou sa denne úročí dlžný zostatok. Banka má právo stanoviť štandardnú
úrokovú sadzbu pre transakcie diferencovane a to pre bezhotovostnú platbu za tovar a služby u
obchodníka, výber hotovosti cez bankomat, výber hotovosti v banke alebo u obchodníka (cash advance)

a pre prevod peňažných prostriedkov na účet podľa bodu 24 obchodných podmienok. V článku VI. Úrok,
poplatky, ročná a percentuálna miera nákladov bod 38 je uvedené výpočet úrokov : a) dlžný zostatok
sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou. Výška štandardnej, sankčnej, zvýšenej a vkladovej
úrokovej sadzby je určená bankou. Úrokové sadzby podľa predchádzajúcej vety sú uvedené v cenníku.
Z výpisu zo splátkovej karty Quatro zo dňa 9.9.2016 súd okrem iného zistil, že sa jedná o zúčtovacie

obdobie od 28.9.2009 do 31.8.2016, ako štandardná úroková sadzba je uvedené 1,90 % mesačne/22,80
% ročne, štandardná splátka 30,- €, povinná splátka na úhradu 2.365,45 €, deň splatnosti 15.9.2016,
úverový rámec 900,- €. Ďalej sú tu uvedené zrealizované transakcie s uvedením dátumu transakcie,
dátumu zúčtovania, rozlíšenie či sa jedná o debetnú alebo kreditnú transakciu a konkrétny popis tej
ktorej transakcie, pričom celková výška všetkých debetných transakcií je uvedené 3.819,45 € a celková

suma kreditných transakcií 1.454,- €.
Z Cenníka VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding
a.s. súd zistil, že je platný od 1.mája 2009, pričom v bode 18.15 je uvedená štandardná úroková sadzba
pre splátkové karty Quatro a Triangel 1,9 % mesačne/22,8 % ročne v bode 16 konkrétne 16.1-16.8 sú
uvedené poplatky pre splátkové karty Quatro a Triangel.

Z listu Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 2.11.2013 sú
okrem iného zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanému, v ktorom mu oznámili,
že nakoľko sa doteraz nepodarilo obnoviť jeho platobnú disciplínu, tak aby pokračoval v pravidelnom
mesačnomuhrádzanísplátokvzmyslepodpísanýchdojednanívsúladesObchodnýmipodmienkamipre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou

Consumer Finance Holding a.s., pristúpili k vypovedaniu zmluvy č.XXXXXXXX a vyhláseniu okamžitej
splatnosti celého dlžného zostatku na jeho kreditnej karte Splátková karta Quatro vo výške 1.183,34 €.
Na záver uviedli, že má možnosť zaplatiť tento vyčíslený dlžný zostatok bez narátania a požadovania
úhrady denného sankčného úroku v termíne najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia
na tam uvedený bankový účet. Z pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ zásielky je

uvedený Consumer Finance Holding a.s., ako adresát žalovaný, dátum uloženia zásielky 12.11., s tým,
že zásielka bola vrátená dňa 23.11.2013 z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2016 súd zistil, že týmto Všeobecná úverová banka
a.s. prostredníctvom správcu pohľadávok Consumer Finance Holding a.s. oznámila žalovanému, žepostúpili ku dňu 15.11.2016 svoju pohľadávku, ktorá vyplýva zo zmluvy č.XXXXXXXX uzavretej dňa
28.9.2009 medzi ním ako dlžníkom a nimi ako postupcom vo výške 2.455,96 € spolu so všetkými úrokmi
a ostatným príslušenstvom na Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 (ďalej ako „postupník“), s

tým, že momentom prevzatia tohto oznámenia je povinný plniť všetky povinnosti z predmetnej zmluvy
výhradne postupníkovi na tam uvedený bankový účet. Z pripojeného poštového podacieho hárka
č.EPH008221816 súd zistil, že dňa 21.11.2016 bola žalovanému doručovaná zásielka pod podacím
číslom RF180010024SK.
Z výsluchu žalovaného na pojednávaní súd okrem iného zistil, že si nepamätal, že by mal niekedy

účet vo VÚB. Totiž v roku 2012 alebo 2013 zostal úplne bez príjmu, prišiel vtedy aj o byt kvôli Prvej
stavebnej sporiteľni, kde mal úver a vtedy to všetko posplácal, vtedy mal záväzky aj voči zdravotnej
a Sociálnej poisťovni, ale teda asi 3 roky dozadu už všetko uhradil. Potom čo súd špecifikoval, že sa
jedná o splátkovú kartu Quatro, žalovaný uviedol, že si spomína, že takú kartu mal, dlho to aj splácal a
v podstate čím viac platil, tak mu z toho neubúdalo a podľa neho tam mal požičaných okolo 1-tis €, ale
oni stále to navyšovali a nakoniec chceli asi okolo 5-tis. €, čo bolo neprijateľné. Ešte uviedol, že v tom

roku 2013 sa voči nemu viedla exekúcia asi tam bolo 8 veriteľov, ktorí si tam poprihlasovali pohľadávky
a v máji 2015 sa to všetko uspokojilo a teda keď by oni mali vtedy pohľadávku, tak by im tiež asi bola
uspokojená, ale možno im nebola uznaná, lebo tam bola tiež jedna firma, nejaká nebankovka, voči ktorej
to súd zamietol. Na záver uviedol, že to nemá z čoho splácať, ledva platí nájom a základné výdavky na
živobytie, keďže jemu zase neplatia tí, pre ktorých on pracuje a nemá ani na to, aby to dal na súd, preto

nemá ani teraz zaplatené znovu odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

7. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený

sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.3.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred zdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom do 30.11.2009, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na
kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,
sa na účely tohto zákona rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom do 31.12.2016, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej

banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Žalobca pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 3.7.2017 zobral žalobu späť v časti poplatkov a
sankčného úroku, teda v časti istiny vo výške 473,88 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania (opravená
písacia chyba) a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že
v tejto časti konanie zastavil t.j. ohľadne zaplatenia istiny vo výške 473,88 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne, z tejto sumy od 16.9.2016 do zaplatenia, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu

so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanému čiastočne
späťskôrnežsazačalopojednávanie,súdkonaniezastavilpodľacitovanýchzákonnýchustanovení,bez
skúmania postoja žalovaného k čiastočnému späťvzatiu, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek
dôvodov by bol bez právneho významu.

9. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba nie je dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá úverová zmluva dňa 28.9.2009, s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou,
formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred

neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným
spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.
Žalovaný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa
jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je
potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento
zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako

takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce právne úkony ako také.
Súd aplikoval na tento zmluvný vzťah ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, pričom vyhodnotil, že v predmetnej úverovej zmluve nie je uvedenáobligatórna náležitosť, a to ročná úroková sadzba, v dôsledku čoho sa predmetný úver považuje za
bezúročný a bezpoplatkový, keď tento údaj absentoval tak v samotnej úverovej zmluve, ako i vo
Všeobecných obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré

mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej zmluvy. V samotnom texte zmluvy je síce uvedené,
že klient týmto vyhlásil, že sa oboznámil aj so štandardnou úrokovou sadzbou, avšak súd poukazuje
na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, a to pod sankciou jej neplatnosti,
a táto písomná forma sa musí vzťahovať na všetky jej podstatné náležitosti vrátane výšky ročnej
úrokovej sadzby, a preto pokiaľ takýto konkrétny údaj v predmetnej zmluve absentuje, nie je možné

toto zhojiť vyhlásením v záverečných ustanoveniach zmluvy, že bol klient s výškou ročnej úrokovej
sadzby oboznámený, keďže by sa v takomto prípade jednalo minimálne o obchádzanie zákona. Pokiaľ
z ustanovení Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že úrokové sadzby by mali byť uvedené v
cenníku, súd poukazuje na to, že síce dodatočne v priebehu súdneho konania žalobca doložil cenník,
avšak zo samotného textu predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že s cenníkom mal byť klient - žalovaný
len oboznámený a nie je tam vôbec ani uvedené, že by pri podpise tejto zmluvy bol cenník v písomnej

forme žalovanému doručený a tento by ho prevzal, čo je opäť v rozpore s vyššie citovaným ustanovením
zákona o spotrebiteľských úveroch o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Okrem toho súd zastáva názor, že tak podstatná náležitosť úverovej zmluvy, ako
je výška riadneho úroku má byť jasne a zrozumiteľne uvedená priamo v samotnom texte zmluvy o
spotrebiteľskom úvere tak, aby sa spotrebiteľ mal možnosť jednoduchým spôsobom s týmto údajom

oboznámiť a porovnať si tak podmienky poskytnutia úveru s inými, či už bankovými alebo nebankovými
subjektmi, a to bez toho, aby aj v prípade, že by mu bol cenník odovzdaný pri podpise predmetnej
úverovej zmluvy v písomnej forme (čo však v tomto konaní nebolo preukázané), musel pracne v takomto
dokumente vyhľadávať údaj o výške ročnej úrokovej sadzby medzi množstvom iných údajov pre rôzne
iné typy úverov poskytovaných právnych predchodcom žalobcu tak, aby zistil konkrétnu výšku ročnej

úrokovej sadzby vzťahujúcu sa pre typ úveru, ktorý bol konkrétne jemu poskytnutý a navyše keď prvotne
bol údaj o výške ročnej úrokovej sadzby uvádzaný za obdobie mesačné.
Súd teda trvá na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho, že súčasťou
predmetnej úverovej zmluvy bol aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe, na základe čoho súd považoval
predmetný úver za bezúročný a bezpoplatkový, a preto bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi len

skutočne poskytnuté plnenie, teda vrátiť len to čo mu bolo reálne žalobcom resp. jeho právnym
predchodcom plnené, resp. žalobca a jeho právny predchodca nemali právo požadovať od žalovaného
úhradu mesačných splátok obsahujúcich tak úrok, ako i akékoľvek poplatky.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti, v ktorej nebola čiastočne zobratá späť,
zamietol, keďže z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný uskutočnil výbery z

bankomatu a platby kartou v celkovej výške 1.089,80 € a uhradil celkovo čiastku 1.454,- €, čiže žalovaný
uhradil v prospech žalobcu resp. jeho právneho predchodcu vyššiu sumu na tento úverový vzťah než
bola suma, ktorá bola v prospech žalovaného poskytnutá zo strany právneho predchodcu žalobcu.
Na záver súd uvádza, že z vykonaného dokazovania mal tiež preukázané, že boli splnené zákonné
podmienky na postúpenie pohľadávky vyžadované v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, v dôsledku

čoho mal súd s poukazom na postúpenie predmetnej pohľadávky preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v tomto konaní.

10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku. Keďže súd žalobu, po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v tejto časti, zamietol,
posudzoval súd pomer úspechu strán sporu, ktorý vyhodnotil v prospech žalovaného, čiže žalovaný
by mal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu vzhľadom k tomu, že aj čiastočné zastavenie
konania procesne zavinil žalobca. Nakoľko si však žiadne trovy konania žalovaný neuplatnil a aj zo

súdneho spisu vyplynulo, že mu ani žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok
na náhradu trov konania už v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo
nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanémupriznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a následne by samostatným uznesením
tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalovanému priznáva nárok náhradu trov konania vo výške 0,- €.

11. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo
vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo

dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,
najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené
do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného

rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo
preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o
vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného

upovedomenia.

12. V prejednávanej veci bola žaloba čiastočne vzatá späť pred prvým pojednávaním, súd má preto zo
zákona povinnosť vrátiť žalobcovi krátený súdny poplatok zo žaloby. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo
žaloby vo výške 141,50 € (vypočítaný zo základu 2.365,45 €). Následne vzal žalobu čiastočne späť a

ďalej sa domáhal len zaplatenia sumy 1.891,57 € s príslušenstvom. Predmetnej sume by zodpovedal
súdny poplatok vo výške 113,- €. Rozdiel pôvodnej a novej výšky súdneho poplatku predstavuje sumu
28,50 €, z ktorej súd vráti žalobcovi krátenú časť vo výške 21,80 €, a to po právoplatnosti tohto
rozhodnutia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému e-kolok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesnéhoútoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,

2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.