Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Mochnáčová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Csp/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202879
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617202879.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu:

MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 043 55
211, zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo,
IČO: 42 174 902, adresa na doručovanie Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: B. W., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. Č.. XXX/XX, XXX XX V. N., o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 100,- eur od 16. 4. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,58 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 27. 3. 2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 100,- eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5.25% ročne zo sumy 100,- eur od 16.
4. 2014 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 12,- eur, ako aj trov konania. Uviedol, že žalovaný
sa prostredníctvom webovej stránky U..N..C. zaregistroval a požiadal právneho predchodcu žalobcu o
poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný

potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a
zároveň potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 444032 zo dňa 10. 3. 2014 uzavretej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100,-
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,-
eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli celkové
náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 28,- eur. Vzhľadom

na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle predmetnej zmluvy, stal sa jeho dlh
splatným dňa 8. 4. 2014. V zmysle článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bol veriteľ
oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom, SMS správou
alebo písomne. Veriteľ bol oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu
náhradu nákladov spojených s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval
žalovaného na úhradu jeho záväzkov prostredníctvom štyroch upomienok zaslaných formou SMS správ
alebo e-mailov. Žalovaný na tieto upomienky nereagoval, z ktorého dôvodu si žalobca v spore uplatnil aj

spomínaný nárok na náhradu za každú upomienku v sume 3,- eur, teda spolu 12,- eur. Žalobca zároveň
žiadal zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. K žalobe bola pripojená zmluva o úvere, na podklade ktorej žalobca
uplatnil svoj nárok v spore, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.2. Na výzvu súdu predložil žalobca doklad o prevode finančných prostriedkov v prospech žalovaného,
z ktorého vyplýva, že k prevodu sumy 100,- eur došlo dňa 11. 3. 2014.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. Na prejednanie veci samej sa v zásade nariaďuje pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ak sú kumulatívne splnené predpoklady a to, že ide o otázku jednoduchého právneho

posúdenia veci, skutkové tvrdenia strany nie sú sporné a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva
v prípade, ak je stranou sporu spotrebiteľ, neprevyšuje 1.000,- eur. Zavádza sa procesné kritérium
valoris causae (hodnoty sporu), ktoré diferencuje procesný režim v nadväznosti na toto kritérium. Súd
v takomto prípade rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a ide len právne posúdenie sporu.
Dokazovanie je potrebné vykonávať len pri sporných tvrdeniach strán. Predmetom tohto konania je
návrh na zaplatenie sumy vo výške 100,- eur s príslušenstvom. Civilný sporový poriadok upustil od

inštitútu tzv. drobného sporu, ale kritérium hodnoty sporu zachoval na účely rozhodovania veci bez
nariadenia pojednávania, v prípade spotrebiteľského sporu, ak jeho hodnota predstavuje 1.000,- eur.
Súd za splnenia uvedených podmienok nenariadil vo veci pojednávanie a rozsudok verejne vyhlásil.

5. Súd vykonal dokazovanie na základe ustanovení Civilného sporového poriadku, a to tak, že sa

oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdom spise, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.

6. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s. r. o. ako právny predchodca
žalobcu poskytla žalovanému úver vo výške 100,- eur splatný do 28 dní odo dňa jeho poskytnutia.
Žalovaný sa zaviazal vrátiť 128,- eur. Zmluva mala podobu elektronického dokumentu. Jej súčasťou boli

aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Veriteľ sa zaviazal prostriedky k úveru poskytnúť do dvoch
pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia úveru právnym
následkom omeškania dlžníka bola povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu dojednanú ako paušálnu náhradu
nákladov v spojení s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Upomienka mohla mať formu
e-mailu, SMS alebo písomnú formu. Celkový najvyšší počet upomienok vo všeobecných podmienkach

ustanovený nebol.

7. Z obsahu potvrdenia na č. l. 17 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu previedol v prospech
žalovaného sumu 100,- eur dňa 11.3.2014.

8. Právny vzťah strán sporu vykazuje všetky znaky spotrebiteľského právneho pomeru, Žalobca vstúpil
do kontraktačného procesu ako dodávateľ a žalovaný mal zjavne postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 1,
3, 4 Občianskeho zákonníka). Práva a povinnosti sporových strán sa spravovali aj ustanovením § 24
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (žalobca
mal postavenie tzv. iného veriteľa), keďže z dôvodu lehoty splatnosti úveru nepresahujúcej tri mesiace

nešlo o spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

9. Pri skúmaní formy právneho úkonu, od ktorého žalobca odvodzoval svoje práva, okresný súd
vychádzal aj z úpravy zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ktorý predpokladá možnosť využitia finančnej

služby prostriedkom diaľkovej komunikácie (najmä elektronickou poštou, telefónom, faxom, na základe
adresného listu, ponukového katalógu a pod., viď § 2 písm. e/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Zákon
definuje zmluvu na diaľku ako zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby
výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (§ 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z.). Za
finančnú službu právna úprava pokladá okrem iného aj službu poskytovanú veriteľom, ktorý poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania (§ 2 písm. b/ bod. 7 zákona č. 266/2005 Z. z.); poznámka
k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý
bol neskôr nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

10. Z obsahu predloženej zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

v nadväznosti na predložené potvrdenie o bankovom prevode je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý
úver v sume 100,- eur. Žalovaný poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas nevrátil, preto bolo
dôvodné vo veci rozhodnúť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100,- eur.11. Vzhľadom na uplatnený zákonný úrok z omeškania, rozhodol súd o jeho priznaní v zmysle § 517 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Finančné prostriedky
boli poskytnuté dňa 11.3.2014 a mali byť vrátené do 28 dní, teda do 8.4.2014. Od nasledujúceho

dňa (9.4.2014) sa žalovaný dostal do omeškania, avšak žalobca požadoval úroky z omeškania až od
16.4.2014, preto súd vychádzal z jeho návrhu. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba H. F. E. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Dňa 16.4.2014 dosiahla základná sadzba ECB 0,25%, výška úrokov z
omeškania tak predstavuje 5,25%.

12. Súd zamietol žalobu v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania zmluvnej pokuty vo
výške 12,- eur. Dospel totiž k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute v článku 18 Všeobecných
obchodných podmienok je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože je objektívne
spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Súd pri právnom posúdení tohto dojednania (odhliadnuc od toho, že bolo formulované

len vo všeobecných obchodných podmienkach) vychádzal z toho, že ide o dohodu, ktorá je
obsahom spotrebiteľskej zmluvy a ktorá je vopred pripravená veriteľom a inkorporovaná do všetkých
spotrebiteľskýchzmlúvuzatváranýchvčaseplatnostiVšeobecnýchobchodnýchpodmienoksovšetkými
dlžníkmi. Toto ustanovenie je formulované tak, že žalobcovi patrí za každú upomienku zmluvná pokuta
(paušálna náhrada nákladov) vo výške 3,- eur. Takýto spôsob dojednania umožňuje veriteľovi v

podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky proti spotrebiteľovi tým, že mu bude posielať
neobmedzené množstvo upomienok (v prípade, ak ich zašle e-mailom, nebude mať s nimi žiadne
podstatné náklady) a za každú si môže uplatniť zmluvnú pokutu 3,- eur. Naviac zasielanie upomienok
slúži výlučne záujmom veriteľa, nie záujmom dlžníka. Ak je zmluvná pokuta dojednaná tak, že jej výška
závisí v podstate výlučne na vôli veriteľa (na tom, koľko sa rozhodne poslať upomienok, pričom ich

najvyšší možný počet obmedzený nie je), ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatné.

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1

CSP, pričom vychádzal z úspechu žalobcu, ktorý v percentuálnom vyjadrení dosiahol 89,28%, neúspech
žalovaného teda predstavoval 10,72% a teda čistý úspech žalobcu dosiahol 78,58%. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá
vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.