Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/209/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112213791
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112213791.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
Trnavská cesta č. 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. A., narodený X.X.XXXX, bytom v O.,
F. č. 2, toho času M. W. č. XXXX, O. - X., zastúpenému JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Kováčska č. 17, o zaplatenie 2.971,98 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného ako aj
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 22. marca 2016 č. k. 15C/163/2013-191 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 22.
marca 2016 č. k. 15C/163/2013-191 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.971,98 € s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.971,98 € od 6. 8. 2013 do zaplatenia a súdny
poplatok vo výške 178 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 715,17 € na účet
právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním vzal za preukázané , že dňa 6. januára
2008 vznikla poistná udalosť, čo vyplýva z likvidačného spisu KOOPERATIVY poisťovne, a.s., PU č.
12061791/9512706892. Podľa relácie Dopravnej polície Dopravného inšpektorátu v Košiciach II zo dňa
16. apríla 2008 k dopravnej nehode došlo tak, že vodič A. (žalovaný) viedol vozidlo po Watsonovej
smerom od križovatky s ulicou B. Němcovej k Festivalovému námestiu v Košiciach, kde v dôsledku
neprispôsobenia jazdy s vozidlom situácii v cestnej premávke a najmä svojím schopnostiam, s vozidlom

na zasneženej vozovke dostal šmyk a následne ľavou zadnou stranou vozidla narazil do ľavej prednej
časti vozidla U. - ŠKODA Fabia, Evidenčné číslo: KE XXX EX, ktorého bola vlastníčkou. Žalovaný
bol uznaný vinným z priestupku a vyriešený na mieste v blokovom konaní. KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. poukázala sumu 2.971,98 € poškodenej B. U., o čom svedčí doklad - list zo dňa 28. augusta
2008. Žalobca uhradil na účet poisťovne KOOPERATIVA sumu 3.302,37 € dňa 28. februára 2011
titulom poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa Kalkulácie
opravy motorového vozidla poškodenej, ktorú vypracovala KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. systémom

AUDATEX ku dňu vzniku poistnej udalosti 6. januára 2008, náklady na opravu vozidla by predstavovali
205.787,77 Sk, čo bolo vyhodnotené poisťovňou ako neúčelná oprava. Všeobecná hodnota vozidla,
z ktorej KOOPERATIVA vychádzala, predstavovala 134.534,- Sk, hodnota zvyškov - vraku v sume
45.000,- Sk a poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 89.534,- Sk (2.971,98 €).3. Po citácii § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 381/2001

Z.z.“), § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z., § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., § 100 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) a § 101 OZ dospel súd k záveru, že námietka premlčania práva vznesená
žalovaným nie je dôvodná. V danom prípade nejde o nárok na náhradu škody proti tomu, kto škodu
spôsobil ani o zákonnú cesiu tohto nároku, ale o zvláštny postihový nárok. Keďže právo žalobcu na
tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody, nemožno jeho vznik odvodzovať od škodovej

udalosti, ale od momentu, kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie z garančného fondu. Právo žalobcu
voči žalovanému na náhradu sumy, ktorú zaplatil (§ 24 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z.) sa premlčuje v 3-
ročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ a jej plynutie začína nasledujúci deň po dni, kedy bolo plnené. V
danomprípadeboloplnenieposkytnutédňa28.februára2011ažalobaboladoručenásúdudňa22.mája
2012, teda v rámci plynutia premlčacej doby, a tak nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalobca okamihom,
v ktorom vyplatil poistné plnenie, stal sa v danej veci aktívne legitimovaným titulom práva na náhradu

toho, čo plnil za osobu bez poistenia zodpovednosti. Išlo o poistnú udalosť č. 12061791/9512706892 zo
dňa 6. januára 2008, pričom prvotné likvidačné úkony vykonávala KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., v ktorej
mala poškodená U. uzavretú zmluvu o havarijnom poistení a došetrenie poistnej udalosti vykonávala na
základe poverenia žalobcom KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.

4.Úrokyzomeškaniasúdpriznalpodľa§517ods.1,2OZ vspojenís§3NariadeniavládySRč.87/1995
Z.z. a priznal ich nasledujúcim dňom po prevzatí žaloby (žalovaný žalobu prevzal dňa 5. augusta 2013),
a tak do omeškania sa dostal dňom 6. augusta 2013, až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu o
zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobcovi priznal náhradu trov
konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v sume 178 €, ako aj z trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 715,17 €.

6. Proti výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ako
odvolacie dôvody označil dôvody podľa § 205 „ods. 1“, ods. 2 písm. a), b), d), e), f) O.s.p.

7. Vyčítal súdu, že sa nevyporiadal s námietkou žalovaného, že žalobu podala neoprávnená osoba.
Žalobca splnomocnil na zastupovanie spoločnosť TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., ale návrh (žalobu) podpísala

koncipientka, ktorá nemá oprávnenie konať za spoločnosť. Nebola predložená plná moc od žalobcu, že
ho môže zastupovať Mgr. Martina Vaculčíková, advokátsky koncipient.

8. V ďalšom poukázal na skutočnosti, ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie súdu. Poškodená uplatnila nárok
na náhradu škody u „svojej“ poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. a uviedla, že vozidlo nechá opraviť

v Autoservise OKNO Košice.

9. Dňa 2. apríla 2008 KOMUNÁLNA poisťovňa poverila na došetrenie poistnej udalosti poisťovňu
KOOPERATIVA. Kópiu listu obdŕžal aj žalobca (dňa 4. apríla 2008). Už v tom čase žalobca mohol
vedieť o poistnej udalosti a o tom kto za ňu zodpovedá. V júli 2008 bola vypočítaná hodnota vozidla

ako aj výška škody 43.377,- Sk. (Na doklade je uvedené iné číslo poistnej udalosti č. 8001645296).
KOOPERATIVA poisťovňa listom zo dňa 28. augusta 2008 oznámila poškodenej B. „U.“ (správne
malo byť „U.“), že ukončili šetrenie poistnej udalosti, predkladajú jej výpočet návrhu škody vo výške
89.534,- Sk (t. j. 2.971,98 €) a túto jej uhrádzajú. Na doklade z 28. augusta 2008 je uvedená ako
poškodená B. U., ale chýba údaj o poškodenom osobnom motorovom vozidle a číslo poistnej udalosti

je 9512706892. Podľa odvolateľa je otázna nielen hodnota vozidla, výška škody ale i číslo poistnej
udalosti. Žalovaný vo svojom vyjadrení i na pojednávaní tvrdil, že poškodená si dala opraviť osobné
motorové vozidlo v opravovni OKNO Košice a mal vedomosť o tom, že pán E. vystavil faktúru za
opravu motorového vozidla vo vlastníctve poškodenej. Žalovaný uhradil faktúru, ktorú však nemá k
dispozícii, lebo bola vystavená na meno U. - poškodená. Svedok E. vo svojej výpovedi mohol potvrdiť

alebo vyvrátiť, či bolo motorové vozidlo poškodenej opravené a či za opravu bolo uhradené. Zároveň
moholpotvrdiťtvrdeniežalovaného,žepoškodenámalavpriebehujednéhomesiacaodpoistnejudalosti
ďalšiu poistnú udalosť a v jeho opravovni bolo vozidlo poškodenej opätovne opravované. Vyčítal súdu,
že tieto rozhodujúce skutočnosti nepovažoval za potrebné prešetriť a tým poškodil práva žalovanéhona spravodlivý proces. Predloženie faktúry za opravu osobného motorového vozidla poškodenej za
poistnú udalosť zo 6. januára 2008 má rozhodujúci vplyv na uplatnenie náhrady škody. Poškodená
od januára 2008 do augusta 2008 nepovažovala za potrebné oznámiť svojej poisťovni, že poškodené

vozidlo bolo opravené a opravu v plnej výške uhradil žalovaný. Nie žalovaný, ale poškodená spôsobila
svojím konaním žalobcovi škodu. Odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu, že nedošlo k premlčaniu práva.
Zdôraznil,žepoškodenejbolauhradenásumanapoistnomKOOPERATIVOUpoisťovňou,a.s.vauguste
2008 a nie žalobcom. KOOPERATIVA poisťovňa postupovala podľa § 11 ods. 7 zák. č. 328/2001 Z.z. Je
pravdou, že žalobca zaplatil sumu 2.971,98 € poisťovni KOOPERATIVA vo februári 2011. Do pozornosti

dal aj ust. § 15 ods. 2 zák. č. „328/2001 Z.z.“, podľa ktorého na premlčanie práva na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škoda spôsobila
(§ 106 OZ).

10. Proti výroku rozsudku, ktorým bol zamietnutý úrok z omeškania nad priznaný úrok (8,5 % ročne zo
sumy 2.971,98 € od 6. augusta 2013 do zaplatenia) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol

zmeniť napadnutú časť rozsudku a zaviazať žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 2.971,98 € od 5. apríla 2011 do zaplatenia.

11. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa, nasledujúceho po uplynutí lehoty, ktorá bola
žalovanému poskytnutá na úhradu dlžnej sumy vo výzve žalobcu zo dňa 4. marca 2011, a to odo dňa

5. apríla 2011. Je pravdou, že predmetná výzva bola vrátená žalobcovi s poznámkou, že „zásielka je
neprevzatá v odbernej lehote“.

12. Poznamenal, že výzva bola doručovaná na adresu trvalého pobytu žalovaného (na ktorom sa
zdržiaval, lebo zásielka nebola vrátená s poznámkou, že adresát „neznámy“), a tak predmetná zásielka

sa dostala do sféry dispozície žalovaného, avšak tento si ju na pošte neprevzal.

13. Po citácii § 4 ods. 6 a nasl. zákona č. 253/1998 Z.z. žalobca poznamenal, že nemal akým iným
spôsobom zistiť adresu bydliska žalovaného. Žalovaný vlastným zavinením a nesplnením si zákonnej
povinnosti, ktorú nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, si zásielku neprevzal v odbernej lehote a táto bola

vrátená späť žalobcovi.

14. Žalovaný v stanovisku na odvolanie žalobcu poukázal na to, že na zistenie trvalého bydliska občana
Slovenskej republiky existuje Register občanov SR, ktorý po zaplatení poplatku vydá potvrdenie nielen
o trvalom bydlisku, ale aj o aktuálnom pobyte občana. Nezdieľa názor, že úrok z omeškania je možné

uplatňovať od neprevzatia výzvy na zaplatenie. Každý nárok na zaplatenie úroku sa stáva splatným po
úhrade pohľadávky. V tomto prípade poisťovňa plnila poškodenej v auguste 2008 a tak pohľadávka proti
žalovanému je premlčaná. Už v roku 2008 bolo zrejmé kto škodu spôsobil a aká je výška škody.

15. Žalobca vo vyjadrení na súd z 15. augusta 2016 uviedol, že výzvu na náhradu poistného plnenia

zaslal na poslednú evidovanú adresu žalovaného, ktorú mal k dispozícii zo spisovej dokumentácie,
nachádzajúcej sa ohľadom dopravnej nehody. Nesúhlasil s námietkou žalovaného, že nárok je
premlčaný. Po citácii § 24c zák. č. 381/2001 Z.z. konštatoval, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa
nasledujúceho po poskytnutí poistného plnenia z poistného garančného fondu. K plneniu došlo dňa 28.
februára 2011 a žaloba bola doručená súdu dňa 22. mája 2012.

16. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu z 15. augusta 2016 poukázal na to, že tvrdenia žalobcu,
že žalovaný nijakým relevantným spôsobom nepreukázal nahlásenie zmeny bydliska, nie je pravdivé,
lebo žalovaný na súde preukázal zmenu bydliska predložením občianskeho preukazu. Nestotožnil sa
ani s tvrdením žalobcu, že jeho pohľadávka nie je premlčaná.

17. Poukázal na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré sa v priebehu rokov menili, a odvolal
sa na Zbierku Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 3/2013,
osobitne rozsudok z 28. októbra 2011 sp. z. 4Cdo/284/2010. V tomto rozsudku je uvedené, že regresné
právo podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa

nasledujúceho po dni, kedy bolo poškodenému plnené. Odvolávanie sa žalobcu na § 24c zák. č.
381/2001 Z.z., t.j., že právo kancelárie (žalobcu) na náhradu poistného plnenia alebo náhradného
poistného plnenia poskytnutého z garančného fondu podľa § 24, § 24a, § 24 c sa premlčí do troch rokov
odo dňa vyplatenia poistného plnenia, je právne irelevantné, lebo žalobca nikdy neplnil poškodenej.Žalovaný poznamenal, že spôsobenú škodu na osobnom motorovom vozidle poškodenej uhradil
autoopravovni OKNO Košice.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného
od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolania žalovaného ako aj žalobcu, ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení §
379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného ako aj žalobcu nie je možné vyhovieť.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

21. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.augusta 2017 o 12.55 hodine,
v pojednávacej miestnosti číslo dverí 206 II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.8.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219
ods. 1CSP.

22. Žalovaný podal odvolanie dňa 5. apríla 2016 a žalobca dňa 19. apríla 2016, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

23. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25. Keďže odvolania boli podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky prípustnosti odvolania ako aj jeho
dôvody posúdil odvolací súd podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa
príslušných ustanovení O.s.p.

26. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo avšak neskončilo
za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP) ako aj o potrebe ústavne

konformného i eurokonformného vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

27. Žalovaný v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. d), písm.
e) a písm. f) O.s.p.

28. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 O.s.p.

29. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. je naplnený vtedy, ak konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

30. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd

vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani
inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo

inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo, kde
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 133 až § 135 O.s.p.31. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) treba
poznamenať, že toto ustanovenie odkazuje na § 205a a umožňuje doteraz zistený skutkový stav

spochybniť len v miere obmedzenej výpočtom podľa § 205a ods. 1, ktorý je výpočet taxatívnym.

32. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávny právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva

na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

34. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by do úvahy
vzal skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §

135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

35. Súd prvej inštancie vykonal vo veci primerané dokazovanie a náležite zistil skutkový stav a vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na

ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

36. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na
tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

37. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci a tieto nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

38. Žalovaný v odvolaní opätovne namieta aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnej veci a taktiež
premlčanie práva žalobcu.

39. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok prvej inštancie a osobitne k dôvodom uvedeným v odvolaní
žalovaného, považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovne:

40. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak poistený má proti inému právo
na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky
plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

41. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom.

42. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. Slovenská kancelária poisťovateľov poskytuje z
poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za
ktorú zodpovedá osoba BEZ POISTENIA ZODPOVEDNOSTI.

43. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa

ods. 2 proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť
nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.44. Podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. má Slovenská kancelária poisťovateľov právo proti tomu,
kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a), písm. b), písm. f) a písm. g) na náhradu toho, čo za
neho plnila.

45. V prípade prechodu práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa (§ 813 OZ) ide o prechod
práva na základe zákona, ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov.
Podmienkou na prechod práva je výplata poistného plnenia zo strany poisťovne. Ďalším dôvodom,
prečo na poisťovateľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody spôsobenej

poistnou udalosťou, je to, aby osoba zodpovedná za škodu bola postihnutá aj v tých prípadoch, keď
poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu od poisťovateľa. Podmienkami prechodu
práva na náhradu škody z poisteného na poisťovateľa sú podľa § 813 OZ, a) zodpovednosť za škodu
iného, b) existencia práva na náhradu škody v okamihu poistného plnenia, a c) výplata poistného plnenia
z príslušného druhu poistenia.

46. Z ust. § 813 ods. 1 OZ vyplýva, že k prechodu práva na náhradu škody vyplatením poistného plnenia
dochádza bez ohľadu na to, z ktorého právneho predpisu vyplýva zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla
poškodenému voči škodcovi.

47. Zákon č. 381/2001 Z.z. ustanovil povinnosť každého vlastníka a prevádzkovateľa motorového

a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou vozidla a zároveň zriadil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, ktorá na základe § 20 ods. 2
písm. a) spravuje poistný garančný fond, z ktorého sa poskytuje poistné plnenie v prípadoch uvedených
v § 24, § 24a, § 24b za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového vozidla.

48. V danom prípade žalovaný nesplnil svoju povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodená mohla svoje právo na
náhradu škody uplatniť proti škodcovi (§ 823 OZ a § 10 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.) alebo priamo proti
poisťovateľovi, s ktorým škodca uzavrel povinné zmluvné poistenie (§ 15 zák. č. 381/2001 Z.z.).

49. Poškodená mohla tiež voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov uplatniť právo na poistné plnenie z
poistného garančného fondu (§ 24 zák. č. 381/2001 Z.z.).

50. Vzhľadom na to, že žalovaný nemal v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, žalobkyňa uhradila poisťovateľovi z poistného

garančného fondu tú časť poistného plnenia vyplateného na základe zmluvy o poistení majetku, ktorá
zodpovedá výške náhrady škody, za ktorú škodca zodpovedal.

51. V tomto smere treba dať za pravdu súdu prvej inštancie, že došlo k tzv. zákonnej cesii podľa § 813
ods. 1 OZ, ktorou poisťovateľ vstúpil do práva poškodenej na náhradu škody a mal náhradu na poistné

plnenie z poistného garančného fondu (§ 24 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z.).

52. Žalobcovi tak vzniklo nie právo na náhradu škody proti žalovanému, ale právo na náhradu toho, čo za
neho plnil (§ 24 ods. 7 veta prvá zák. č. 381/2001 Z.z.) dňom, kedy poisťovateľovi majetkového poistenia
vyplatil poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba

bez poistenia zodpovednosti (t. j. žalovaný). Poisťovateľ, ktorý takto vstúpil do práv poškodenej, získal
právo na priame plnenie z poistného garančného fondu.

53. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v dôsledku už spomenutej zákonnej cesie - má žalobca
aktívnu legitimáciu domáhať sa vyplatených finančných prostriedkov z poistného garančného fondu proti

žalovanému. Žalobca sa okamihom, v ktorom vyplatil poistné plnenie zmluvnej poisťovni poškodenej,
stal v danej veci aktívne legitimovaným titulom práva na náhradu toho, čo plnil za osobu bez poistenia
zodpovednosti (teda nie titulom náhrady škody).

54. Neopodstatnené sú námietky žalovaného ohľadom premlčania práva žalobcu. Ako už bolo vyššie

konštatované právo žalobcu na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody ako nesprávne
uvádza žalovaný, ale má povahu originálneho nároku.55. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

56. Pre objektívnu premlčaciu dobu podľa uvedeného ustanovenia platí, že začína plynúť odo dňa, kedy
právo mohlo byť objektívne posudzované - vykonané (uplatnené) po prvý raz, teda odo dňa, kedy právo
bolo možné odôvodniť ako nárok uplatnený na súde podaním návrhu (žaloby).

57. Pritom nie je rozhodujúce z akého dôvodu - či už subjektívneho alebo objektívneho - tak veriteľ

neurobil. To že sa veriteľ o vzniku svojho práva nedozvedel, nemá pre začiatok plynutia tejto objektívnej
premlčacej doby vplyv. V prejednávanej veci je preto rozhodujúce, kedy žalobca mohol svoje postihové
právo odvíjajúce sa od toho, že plnil poškodenej z garančného fondu - vykonať po prvý raz.

58.Podľa§24ods.2písm.b)zák.č.381/2001Z.z.vzneníúčinnomvčase,keďdošlokpoistnejudalosti,
t. j. k 6. januáru 2008, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
Podľa ods. 3 § 24 zák. č. 381/2001 Z.z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa
ods. 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody
proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. Podľa ods. 5 § 24 prvej vety zák. č. 381/2001 Z.z. kancelária
poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa ods. 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje

poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podľa ods. 7 § 24 zák. č. 381/2001 Z.z. vety prvej tohto
ustanovenia kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a), b), f) a g)
na náhradu toho, čo za neho plnila.

59.Podľa§24ods.8zák.č.381/2001Z.z.,akvzniknespormedzikanceláriouapoisťovateľomotom,kto

má poškodenému plniť, poistné plnenie poskytne poškodenému kancelária. Ak z ďalšieho prešetrovania
vyplynie, že poistné plnenie alebo jeho časť mal poskytnúť poisťovateľ, poisťovateľ je povinný nahradiť
kancelárii to, čo za neho plnila.

60. Podľa § 24 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z.z. kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelária

výkonom pôsobnosti podľa ods. 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.

61. Právo žalobcu na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu škody (ako to už bolo vyššie
povedané) a preto jej vznik nemôže sa odvodzovať od škodovej udalosti, ale od okamihu, kedy bolo
skutočne poskytnuté plnenie z garančného fondu. Právo žalobcu voči žalovanému na náhradu sumy,

ktorú zaplatil poškodenej v súlade s § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. sa premlčuje
v objektívnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ a jej plynutie začalo nasledujúcim dňom po dni, kedy bolo
plnené poškodenej (v prejednávanej veci plnenie bolo poskytnuté dňa 28. februára 2011).

62. Správne súd prvej inštancie posúdil počiatok plynutia premlčacej doby, tzv. postihového práva

žalobcu podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., a preto námietky žalovaného v tomto smere sú právne
irelevantné.

63. Neopodstatnená je aj námietka žalovaného, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou.

64. Už vyššie bolo konštatované, že žalobca je v danom spore aktívne vecne legitimovaný a odvolací
súd v tomto smere poukazuje na argumentáciu vyššie.

65. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že žalobca plnomocenstvom zo dňa 14. marca 2012
splnomocnil na zastupovanie v konaní TOMÁŠA KUŠNÍRA, s.r.o., aby zastupoval splnomocniteľa

(žalobcu) vo všetkých súdnych, prípadne iných konaniach (viď., plnomocenstvo na č. l. 4 spisu). V
predmetnom plnomocenstve splnomocniteľ súhlasí, aby splnomocnenec ustanovil za seba zástupcu a
ak ich ustanoví viac, súhlasí, aby každý z nich konal samostatne. Zároveň súhlasí s tým, aby každý
zástupca ustanovený splnomocnencom konal aj prostredníctvom svojho advokátskeho koncipienta,
alebo iného povereného zamestnanca.

66. Nepatričné sú úvahy žalovaného o tom, že zástupca nemohol konať prostredníctvom svojho
advokátskeho koncipienta.67. Predmetom činnosti spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. je poskytovanie právnych služieb v zmysle
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. V zákone o advokácii sú upravené práva a povinnosti advokátskych
koncipientov, na ktoré odvolací súd odkazuje.

68. Právne irelevantné je (aj) odvolanie žalobcu ohľadom úrokov z omeškania, pretože súd prvej
inštancie správne postupoval, ak určil úrok z omeškania nasledujúcim dňom po doručení žaloby
žalovanému.

69. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu ohľadom úrokov z omeškania v prevyšujúcom rozsahu,
rozhodol vecne správne.

70. K výčitkám žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, lebo nevykonal dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, za situácie, keď nezákonným spôsobom neumožnil
žalovanému pred súdom konať a predmetné dôkazy navrhnúť, odvolací súd uvádza nasledovné:

71. Okresný súd umožnil žalovanému, aby sa dostavil na pojednávania a využil všetky svoje procesné
práva, ba poučil žalovaného opakovane niekoľkokrát o jeho procesných právach, okrem iného aj podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého všetky dôkazy a skutočnosti musí účastník predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí na pojednávaní pred súdom prvej

inštancie, lebo na dôkazy predložené a označené neskôr už súd neprihliada.

72. Na pojednávaní súd prvej inštancie predtým než súd vyhlásil dokazovanie za skončené, vyzval
účastníkov, resp. ich právnych zástupcov, či majú návrhy na doplnenie dokazovania a zástupcovia
predniesli, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Po tomto prednese právnych zástupcov

účastníkov súd udelil právo na záverečné reči a po týchto vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil
pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku.

73. V tomto štádiu konania, t. j. odvolacieho konania odvolací súd už nemôže prihliadať na nové dôkazy
a nové skutočnosti, lebo nie sú naplnené podmienky uvedené v § 205a ods. 1 O.s.p.

74. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, odvolací súd
rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

75. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP za

použitia § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

76. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný rovnako aj žalovaný a preto odvolací súd rozhodol, že
žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).