Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212216251
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7212216251.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
K. U. nar. 29.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Košiciach dieťaťa rodičov Y. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na V. ul. č. XX v Košiciach zastúpenej
advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou so sídlom na Floriánskej ul. č. 16 v Košiciach a H. zastúpeného
advokátom JUDr. Rastislavom Lenartom so sídlom na Pollovej ul. č. 32 v Košiciach v konaní o
zvýšenie výživného o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 6.12.2016 č.k.
25P/156/2012-952 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z
15.4.2009 č.k. 25P/32/2009-12 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 17.9.2009 č.k.
7CoP/204/2009-70 tak, že od 15.10.2010 do 31.8.2015 zvýšil výživné od otca pre mal. K. zo 130 Eur
na 230Eur mesačne, od 1.9.2015 do 30.9.2015 na 260 Eur mesačne a od 1.10.2015 návrh na zvýšenie
výživného zamietol. Návrh na určenie tvorby úspor zamietol. Návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Dlžné výživné 5.087,60 Eur za obdobie od 15.10.2010 do 30.9.2015 zaviazal otca zaplatiť do troch
mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia matke maloletého. O trovách účastníkov konania

rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu a o trovách štátu rozhodol tak, že štát má
voči otcovi a matke právo na náhradu trov konania v pomere 50% voči každému z nich.

2. Proti tomuto rozsudku okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie
výživného podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého s návrhom, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že za obdobie od 15.10.2010 do 14.10.2012 zvýši výživné na 270 Eur
mesačne a zvyšok výživného do sumy 750 Eur prizná na tvorbu úspor, za obdobie od 15.10.2012 do

14.10.2014 zvýši výživné na 370 Eur mesačne a zvyšok výživného do sumy 750 Eur prizná na tvorbu
úspor a za obdobie od 15.10.2014 do budúcna zvýši výživné na 550 Eur mesačne a zvyšok výživného
do sumy 750 Eur prizná na tvorbu úspor a dlžné výživné zaviaže otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Otca zaviaže nahradiť matke trovy konania a trovy právneho zastúpenia na účet jej
právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a o trovách štátu rozhodne tak, že štát
nemá právo na náhradu trov konania voči matke. Poukázala na to, že návrh podala 15.10.2010, pričom
od podania návrhu uplynulo viac ako šesť rokov a zdôraznila, že odôvodnené potreby maloletého sa

počas konania niekoľkokrát zmenili. Vyslovila presvedčenie, že otec mal v priebehu konania dostatočný
priestor na to, aby účelovo upravil svoje majetkové pomery. Konštatovala, že počas celého konania
poukazovala na to, že jeho životná úroveň je vyššia ako preukázal. Zdôraznila, že otec si v priebehu
konania platil životné poistenie 100 eur mesačne, ktoré si prestal platiť až po tom, čo túto skutočnosťnamietala. Poukázala aj na to, že otec ihneď po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia jej prestal
prispievať na nájomné 100 Eur mesačne a s maloletým ju z predmetného bytu vysťahoval a mesiac pred
podaním návrhu si kúpil byt, ktorý následne prepísal na svoju sestru, ale splátky hypotéky naďalej platil

on. V tejto súvislosti konštatovala, že otcova sestra v súčasnosti vlastní tri byty, ktoré spláca, finančne
podporuje svojich rodičov a podľa vyjadrenia otca spláca aj jeho dlhy. Vytkla konajúcemu súdu, že
nezistil, na základe akého príjmu bol otcovi poskytnutý hypotekárny úver. Zdôraznila, že otec dlhodobo
podniká,pretotvrdeniaotom,žejeneustálevstrate označilazanepravdivé.Poukázalanato,ženapriek
tomu, že rodina otca vlastní niekoľko nehnuteľností, všetci bývajú v jednom byte, pričom otec má status

nemajetného bezdomovca. Vyslovila presvedčenie, že otec sa úmyselne vzdal všetkého svojho majetku
a jeho životná úroveň je vyššia ako preukázal. V tejto súvislosti uviedla, že maloletý má právo podieľať
sa na životnej úrovni otca. Dodala, že v roku 2013 sa okrem maloletého starala aj o svoju chorú matky,
preto bola nútená byť dlhodobo práceneschopnou, v dôsledku čoho prišla o prácu. Vzhľadom na dĺžku
trvania súdneho konania navrhla, aby súd určil výživné diferencovanie v zmysle ustálenej súdnej prace v
závislosti od plynutia času. V závere odvolania konštatovala, že maloletý trpí autizmom a hyperaktivitou,

preto nie je v jej schopnostiach finančne zvládnuť starostlivosť o neho. So zreteľom na všetky objektívne
skutočnosti rozhodnutie o nepriznaní jej náhrady trov konania a uložení povinnosti nahradiť trovy štátu
v pomere 50 % označila za nespravodlivé.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého s návrhom, aby odvolací

súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Napadnuté rozhodnutie označil za zmätočné a nepreskúmateľné, pretože konajúci súd sa dôsledne
nevysporiadal so všetkými skutočnosťami v zmysle usmernenia odvolacieho súdu. Namietal, že
pred vyhlásením napadnutého rozhodnutia konajúci súd nezrušil uznesenie o ustanovení znalca.

Vyslovil presvedčenie, že rozhodnutie o zvýšení výživného je nevykonateľné, nakoľko v prvom výroku
napadnutého rozhodnutia absentuje rozhodnutie o tom, komu a od kedy má otec určené výživné zaplatiť.
Zdôraznil, že v čase rozhodnutia vo veci samej nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť , preto nemal
iný príjem z inej než závislej činnosti a konajúci súd mu neumožnil zaplatiť dlžné výživné v splátkach .

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v zmysle ustálenej súdnej praxe uzneseniami, ktorými
sa upravuje vedenie konania, nie je súd viazaný a môže ich zmeniť, prípadne vydať nové uznesenie,
ktorým bude otázka vedenia konania upravená inak, pričom výslovné zrušenie predchádzajúceho
uznesenia nie je potrebné. Zdôraznila, že uznesenie o ustanovení znalca je nepochybne uznesením,
ktorým sa upravuje vedenie konania. V závere vyjadrenia uviedla, že naďalej v plnom rozsahu trvá na

ňou podanom odvolaní.

6. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a matky nevyjadril.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

9. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konanína súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191
CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom

starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne
zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani

odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej
inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne

posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli
prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov
konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej
rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

14. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky a otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich
obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani otec ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací
súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa. Konštatuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom musí byť určená tak,

aby zodpovedala nie len odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ale aj schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom povinného rodiča pričom v prípade, ak povinný rodič má príjem z inej než
závislej činnosti a tento riadne a zákonne nepreukáže podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životného minima. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil pomery účastníkov

v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a
dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci bola preukázaná
kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného v období od 15.10.2010 do 30.9.2015,
nakoľko otec mal v predmetnom období príjem z inej než závislej činnosti, pričom tento riadne a
zákonne podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine nepreukázal, v dôsledku čoho konajúci súd pri určovaní

výživného správne vychádzal z predpokladaného priemerného mesačného príjmu zodpovedajúcemu
dvadsať násobku sumy životného minima. Konštatuje tiež, že určené výživné, vzhľadom na zákonné
ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané
zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca vyhodnoteným podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine
a taktiež zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Dodáva, že konajúci súd správne

rozhodol aj o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného za obdobie od 1.10.2015 do budúcna, nakoľko
nastala taká zmena pomerov na strane otca, v dôsledku ktorej neboli splnené zákonne podmienky
pre zvýšenie určeného výživného, nakoľko otec sa riadne zamestnal, preto už neboli splnené zákonné
podmienky pre posúdenie jeho príjmu podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine ani podľa zásady
potencionality a jeho príjem zo závislej činnosti neodôvodňoval zvýšenie výživného. V tejto súvislosti

zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom musí byť určená tak, aby zodpovedala nie len
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
povinného rodiča. Preto v prípade, ak nie je v schopnostiach a možnostiach povinného rodiča plniť si
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom jeho odôvodneným potrebám,je povinnosťou konajúceho súdu určiť výživné v takom rozsahu, ktorý zodpovedá ich uspokojeniu aspoň
v minimálnom rozsahu, resp,. v rozsahu, ktorý zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom povinného rodiča. K odvolacím námietkam matky ohľadom diferenciácie výživného v

dôsledku plynutia času dodáva, že konajúci súd rozhodol o zvýšení výživného so zreteľom na zmenu
odôvodnenýchpotriebmaloletého,ktoránastalajeho nástupomdoprvéhoročníkazákladnejškoly,preto
námietky matky ohľadom potreby diferenciácie určeného výživného z dôvodu zmeny odôvodnených
potrieb maloletého v priebehu súdneho konania neobstoja. K ostatným odvolacím námietkam matky
dodáva, že konajúci súd vykonal náležité dokazovanie ohľadom schopností, možností a majetkových

pomerov otca, pričom sa starostlivo vysporiadal tak s prevodom predmetného bytu ako aj prevodom
obchodného podielu a vzhľadom na zistené skutočnosti správne vyhodnotil schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie dôsledne
rozlíšilzmenupomerovotcavpriebehusúdnehokonaniaavnadväznostinazistenéskutočnostisprávne
rozhodol o zvýšení výživného v jednotlivých obdobiach. K odvolacím námietkam otca ohľadom zrušenia
uznesenia o ustanovení znalca z 24.10.2014 č.k. 25P/156/2012-448 a uznesenia, ktorým bola znalcovi

uložená povinnosť doplniť znalecké dokazovanie za obdobie od 1.11.2014 do 30.6.2015 z 15.6.2015 č.k.
25P/156/2012-609 dodáva, že predmetné uznesenia boli zrušené uznesením Okresného súdu Košice
II z 2.7.2015 č.k. 25P/156/2012-637. K ostatným odvolacím námietkam otca dodáva, že z napadnutého
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že otec je povinný zaplatiť dlžné výživné 5.087,60 Eur za obdobie
od 15.10.2010 do 30.9.2015 matke maloletého do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, v dôsledku čoho jeho námietky ohľadom nevykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
neobstoja. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust.
§ 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie
dôvody.

15. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.