Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/255/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815210425
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815210425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej D. X., narodenej X. Q. XXXX, bytom
Štítnik, Q. XXX, o zaplatenie 330,26 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava zo dňa 20. mája 2016 č.k. 10C/348/2015-33 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 20.
mája 2016 č.k. 10C/348/2015-33 zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 79,80 € istiny s 8,75 %
ročným úrokom z omeškania od 3.11.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že zo žiadosti o pôžičku a zmluvy o
pôžičke č. XXXXXXXX uzavretej dňa 22. augusta 2011 (ďalej len zmluva) vyplýva, že bola uzavretá
medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou. Predmetom zmluvy bola pôžička
(finančné plnenie) vo výške 350 € na zakúpenie spotrebného tovaru (sporáku a rúry) - Kuchynskej pece -
s kúpnou cenou 500 €, s akontáciou 150 € (30 %), so splátkou 10 € v počte 45 splátok, s celkovou sumou
pôžičky bez poistenia 450 €, a s celkovou sumou pôžičky 450 €, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 100 €,
s termínom konečnej splatnosti máj 2015, s ročnou úrokovou sadzbou 14,66 %, s ročnou percentuálnou

mierou nákladov 14,66 % a s priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov 45,11 %. Z
prehľadu splátok a úhrad pripojeného k zmluve vyplýva, že žalovaná splátkami v období od 22. augusta
2011 do 28. augusta 2013 uhradila celkovo sumu vo výške 270,20 €.

3. Z predžalobnej upomienky zo dňa 25. októbra 2012 vyplýva, že celková dlžná čiastka predstavuje
sumu 364 € a jej splatnosť bola určená tretím dňom od doručenia upomienky. Z pripojenej fotokópie
poštovej doručenky vyplýva, že predmetná upomienka bola žalovanej doručená dňa 29. októbra 2012.

4. Po citácii § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 53 ods. 1,5 OZ, § 54 ods. 1,2
OZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 22. augusta 2011, t.j. ku dňuuzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), § 9 ods. 1,2,3,4,5,6,7,8,9 zákona č. 129/2010 Z.z.,
§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. dospel súd k záveru, že zmluva o pôžičke zo dňa 22. augusta 2011
č. 20112313 je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, a neriadi

sa režimom Obchodného zákonníka.

5. Súd konštatoval, že zmluva o pôžičke zo dňa 22. augusta 2011 č. 20112313 je v rozpore s
ustanovením § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko neobsahuje všetky náležitosti
vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je totiž uvedená mesačná
splátka sumou 10 €, a je tam uvedený aj počet splátok 45, bez uvedenia termínu splátok. Poukázal
na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k/, a to výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

6. Vzhľadom na konkrétne chýbajúce údaje v zmluve, o tom, z akých položiek pozostáva navýšenie
úveru, ako aj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a tiež vzhľadom na to,

že žalovaná úver čerpala, súd zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou považoval za platnú, avšak poskytnutý úver považoval podľa § 11 ods. 1 písm. a/
zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

7. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj zo skutočností, že žalovaná celkom čerpala peňažné prostriedky

vo výške 350 €, pričom vzhľadom na žalobcom predložený prehľad splátok a úhrad žalobcovi (jeho
právnemu predchodcovi) uhradila spolu sumu vo výške 270,20 €, súd dospel k záveru, že žalobca má
nárok len na plnenie, ktoré jeho právny predchodca poskytol žalovanej znížené o uhradené splátky, čo
v danom prípade predstavuje sumu 79,80 €, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol podľa § 9 ods. 2 v
spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 52 a nasl. OZ.

8. Súd priznal aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo
výške 8,75 % ročne od 3. novembra 2012. Vo zvyšku žalobu zamietol.

9. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 2 O.s.p..

10. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá o sumu 150 €, ako aj výroku o trovách
konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutú časť rozsudku podľa
§ 388 CSP tak, že žalovanému (správne malo byť žalovanej - poznámka odvolacieho súdu) popri
povinnosti vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Lučenec (správne malo byť Rožňava - poznámka

odvolacieho súdu) zo dňa 20. mája 2016 č.k. 10C/348/2015-33 zaviaže na zaplatenie sumy vo
výške 150 € s príslušenstvom a rozhodne o trovách konania. Vytýkal súdu, že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca sa nebráni právnemu posúdeniu
poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, ale súd nesprávne matematicky vyčíslil dlžnú
sumu. Kúpna cena tovaru bola podľa zmluvy vo výške 500 €. Nakoľko žalovaná bola povinná v zmysle

zmluvy zaplatiť akontáciu vo výške 150 €, predmetná suma bola započítaná na výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov, a žalovanej bola následne poskytnutá suma vo výške 350 €, ktorú sa žalovaná
zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná uhradila celkovú sumu 270,20 €, t.j.
akontáciu a 12 splátok. Suma úhrad vo výške 270,20 €, ktorú súd započítal na sumu poskytnutej pôžičky,
zahŕňa úhradu akontácie vo výške 150 €, ktorú súd započítal na sumu už poníženú o akontáciu (350 €).

Z uvedeného je zrejmé, že žalovanej bola poskytnutá pôžička bez úrokov a bez poplatkov v sume 500
€ a nie v sume 350 €. Suma 350 € predstavuje sumu, od ktorej je už odpočítaná akontácia. Zároveň
je však akontácia zahrnutá aj medzi platby v sume 270,20 €. Súd teda zohľadnil zaplatenie akontácie
dvakrát, lebo akontácia je zahrnutá v sume úhrad zo strany žalovanej vo výške 270,20 €., ktorú súd
odpočítal od sumy 350 €, čo je suma pôžičky už ponížená o akontáciu.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.
júla 2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk
uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možno vyhovieť.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31. augusta 2017 o 13.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 206, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 22.8.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP
a § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

15. Okresný súd rozhodol vo veci dňa 20. mája 2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ktorý je účinný od 1. júla 2016.

16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. pred 1. júlom 2016).

17. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Keďže súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 20. mája 2016, ale odvolanie žalobcu bolo doručené
odvolaciemu súdu dňa 7. júla 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho stavu v čase doručenia
odvolania súdu prvej inštancie, teda podľa príslušných ustanovení CSP.

19. Žalobca uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu za zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než
ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho
na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

22. Rozhodnutiu súdu v napadnutej časti rozsudku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového
stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových

strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p. (účinným v čase jeho rozhodovania) alebo že by na
zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použitie zákonného ustanovenia

nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutých výrokoch nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani
iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23.Súdprvejinštancievpredmetnejvecivykonaldokazovanievrozsahudostatočnompreúplnézistenie
skutkového stavu. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §

132 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania) a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,
a preto odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.24. Mimoriadne podrobné, správne a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v
napadnutých výrokoch, a tak nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

26. K dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd len poznamenáva, že žalovaná pri podpise zmluvy dňa
22.8.2011 zaplatila akontáciu 150 €, o čom svedčí aj prehľad splátok a úhrad (na č.l. 7 spisu), a tak
správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky vo výške 350 €, a
žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) uhradila sumu 270,20 €, a tak žalobca (resp. jeho právny
predchodca) mal nárok len na sumu 79,80 € (350 € - 270,20 €).

27. Z týchto dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd
rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

28. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná mala úspech v odvolacom konaní, ale trovy
odvolacieho konania jej nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).