Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116218964
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116218964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci navrhovateľa L., proti oprávnenej z výživného
O., o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.
februára 2017, č.k. 17Pc/14/2016-61, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľa na zníženie
výživného. Vo výroku II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy
výživného a v súčasnosti a dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný. V prvom
rade poukázal na to, že navrhovateľ sa zníženia výživného už raz neúspešne domáhal, a to v konaní

vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 20C/338/2013, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 25.11.2014.
Po preskúmaní meritórneho rozhodnutia súdu v uvedenom konaní a tohto návrhu navrhovateľa, je
potrebnéskonštatovať,ženavrhovateľsaopakovanedomáhatoho,čonedosiaholvtomtokonaní.Podľa
jeho tvrdenia však súd v konaní vedenom pod sp.zn. 20C/338/2013 nevzal do úvahy to, že odporkyňa
pracuje, resp. pracovala na základe dohôd o brigádnickej práci študentov. Z vykonaného
dokazovania má súd za preukázané, že súd v konaní vedenom pod sp.zn. 20C/338/2013 naozaj nebral

do úvahy príjem odporkyne z pracovnej činnosti. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že: "odporkyňa
nie je zárobkovo činná, jej príjmom sú jedine prídavky na dieťa, v súčasnosti vyplácané vo výške 23,52
Eur mesačne". Táto skutočnosť však pre toto konanie nie je rozhodujúca, pretože podmienkou toho, aby
súd mohol rozhodnúť o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti, je zmena pomerov. Pokiaľ by súd nemal
preukázanú podstatnú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by
o neprípustné preskúmavanie a reparáciu rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/44/2012-31 zo
dňa 08.10.2012. Po zistení skutkového stavu súd konštatoval, že podstatná zmena pomerov u žiadneho

z účastníkov konania nenastala. Navrhovateľ má oproti stavu v roku 2012 vyšší príjem, pretože
poberá vyšší dôchodok a to o 71,30 Eur viac. Naproti tomu má aj nižšie výdavky, a to o sumu 25,59 Eur
(138,77 Eur - 113,18 Eur), kvôli nesplácaniu pôžičky v sume 22,87 Eur voči spoločnosti B.. Uvedené,
by teda mohlo byť dôvodom skôr na zvýšenie výživného. Odporkyňa má v porovnaní so stavom v roku
2012 približne rovnaké výdavky, ako to vyplýva z jej výpovede. Takisto nemožno konštatovať, že došlo
k zmene pomerov v jej príjmovej oblasti, pretože príjem z brigádnickej práce dosahovala už počas

stredoškolského štúdia. Nedošlo teda k požadovanej zmene. Je však pravdou, že túto okolnosť nebral
súd pri poslednom určení výživného do úvahy a túto okolnosť neskúmal. Aj keby súd ustálil, že v čase
rozhodnutia súdu o určení výšky výživného nedosahovala odporkyňa žiadny príjem, táto okolnosť bynevyústila do záveru o podstatnej zmene pomerov a neprivodila by iné rozhodnutie súdu. Jednak preto,
že priemerný mesačný príjem 61,34 Eur netto súd nepovažuje za podstatnú zmenu pomerov vzhľadom
na zvýšený príjem navrhovateľa a na zníženie jeho výdavkov. Ale hlavne preto, že zohľadniac tento

brigádnický príjem v neprospech odporkyne, znevýhodňovala by sa tým oprávnená z
výživného, ktorá sa vlastným pričinením snaží zabezpečiť si aj iný príjem ako príjem z
výživného (teda zvýhodňovala by sa pasivita odporkyne) a tým si zvýšiť aspoň čiastočne svoj životný
štandard. Takýto postup súdu, by na odporkyňu vplýval demotivačne v dosahovaní príjmu.
Takisto by sa tým povinný z výživného zbavoval časti svojej povinnosti, a to práve na úkor oprávnenej z

výživného. Záverom súd považoval za potrebné uviesť (aj vzhľadom k pôvodnému žalobnému návrhu),
že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni stále trvá. V tejto súvislosti súd poukazuje
na právny názor Krajského súdu v Trenčíne, ktorý vyslovil v uznesení sp.zn. 17Co/950/2014 zo
dňa 22.10.2014, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/338/2013. Podľa neho
štúdium, ktoré navštevuje odporkyňa treba, považovať za primerané štúdium súvisiace so zvyšovaním
kvalifikácie a tým aj schopnosti riadneho a lepšieho uplatnenia dieťaťa v živote, ktoré je v

súlade so zásadou vyjadrenou v ustanovení § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého vyživovacia
povinnosť rodičov je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Súd
sa týmto názorom v plnej miere stotožňuje. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, §
78 ods. 1 Zákona o rodine, § 231 CSP, § 157 CMP, § 2 ods. 1 CMP. O náhrade trov tohto konania súd
rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol ho zmeniť tak, že
odvolací súd jeho návrhu na zníženie výživného vyhovie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci,
neúplne zistený skutkový stav, pretože súd prvej inštancie nevykonal dôkazy na zistenie rozhodujúcich

skutočností, v konaní došlo k vadám ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ako
účastník konania nemohol bez svojej viny predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie listinné dôkazy,
ale súd to mohol vykonať. Dôvodil, že jednoznačne preukázal, že na strane O. B. došlo k zmene
pomerov finančného charakteru, že je zamestnaná, je schopná sama sa živiť. Poukázal na lustráciu
v SP, ktorá je aktuálna a z ktorej vyplýva, že O. B. je registrovaná ako zamestnanec od 09.05.2011.

Od 17.06.2013 do 19.06.2014, ďalej od 23.03.2015 - trvá, má uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci
študentov bez dôchodkového poistenia - pravidelný príjem s firmou P.. P. dňa 20.12.2016 oznámilo,
že dohoda bola uzatvorená osobne, nie prostredníctvom F.. Takisto dňa 02.02.2017, že pracuje vo
firme, ale kópiu dohody mu nemôže zaslať zo zákonných dôvodov. Mal za to, že súd mal vyzvať
O. B. k predloženiu uvedenej dohody. Takto nie je preukázané, že v uvedenej firme O. B. vykonáva

prax, ako sama tvrdí. P. súd poukazoval na konanie sp. zn. 20C/338/2013, uviedol, že O. B. v tomto
konaní úmyselne súdu zatajila podstatnú vec, že od 09.05.2011 je registrovaná ako zamestnanec, takže
súd nemal túto informáciu o práci, aj preto nemal možnosť zaujať vo veci iné stanovisko ako zaujal.
Vyslovil názor, že keď niekto pracuje, tak je to za tým účelom, aby zmenil svoje finančné pomery. To,
že došlo k zmene pomerov na strane O. B. je tá skutočnosť, že už zabezpečuje výdavky pre svoju

babku, ktorá však má svoj dôchodok a pritom O. B. býva v P.. Ďalej poukázal na konanie o určenie
výživného uvedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 31P/177/2012, kde žiadala od svojej matky
výživné vo výške 35 Eur, a k 01.07.2013 sama žiadala túto sumu znížiť na 25 Eur, čo nedosahuje ani
základné minimum. Záverom poukázal na uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.02.2017, č.k.
17Pe/14/2016-51, ktorým súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že súd znižuje rozsah

vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenej osobe z výživného zo sumy 70 Eur mesačne na sumu
35 Eur mesačne. Vo svojom dodatku k podanému odvolaniu navrhovateľ uviedol, že z odpovede P.
vyplýva, že O. B. má naďalej uzavretú dohodu o brigádnickej činnosti študentov, teda nejde o žiadnu
prax. Za nepravdepodobné označil, že uvedená firma by svoju činnosť vykonávala iba sezónne a nie
celoročne. Za klamstvo označil tvrdenie O. B., že nemá adresu P.. Mal za to, že znížením výživného zo

sumy 70 Eur na sumu 35 Eur mesačne nie je ohrozená výživa O. B., naopak bola to práve menovaná,
ktorásavkonaníourčenievýživnéhoodmatkysamadobrovoľnezbavilanaúkoroprávnenejzvýživného
od svojej matky, keď návrh na výživné zo sumy 35 Eur znížila na 25 Eur. Opätovne poukázal na tú
skutočnosť, že O. B. je od 09.05.2011 zamestnaná. Ďalej poukázal na vedené exekučné konanie vo
veci vymáhania výživného.

3. Osoba oprávnená z výživného v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach vo veci.4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu osoby oprávnenej v podstate zopakoval námietky
uvádzané vo svojom odvolaní.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

6. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, §
78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom
pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako
aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností,
možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba
neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výžinom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

7. V prejednávanej veci navrhovateľ sa konečným návrhom domáhal zníženia výživného, ktoré mu

ako otcovi oprávnenej osoby výživou bolo stanovené naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín
zo dňa 08.10.2012, č.k. 30P/44/2012-31, a ktorým bolo s účinnosťou od 17.02.2012 zvýšené výživné
navrhovateľa na dcéru zo sumy 45 Eur na sumu 70 Eur mesačne. V tom čase bola O. študentka X.
ročníka školy stredného typu, matka poberala invalidný dôchodok vo výške 123,50 Eur mesačne, dávku
v hmotnej núdzi vo výške 16 Eur a prídavky na dieťa v sume 22,54 Eur mesačne. Otec poberal invalidný

dôchodok vo výške 282,30 Eur. Pri určení výživného súd prihliadol aj k možnému príjmu odporcu za
predaj bytu, ktorý získal dedením vo výške cca 20.000 Eur. V súčasnej dobe osoba oprávnená výživou,
dcéra navrhovateľa, študuje v treťom ročníku denného pomaturitného štúdia na F. v P. v odbore X..
Okrem výživného a rodinných prídavkov má príjem z brigádnickej činnosti študenta popri štúdiu na
základe dohody o brigádnickej činnosti študentov bez dôchodkového poistenia. Okrem tejto brigády

vykonávavtomtodružstveajpovinnúškolskúprax.Navrhovateľvsúčasnostijepoberateľominvalidného
dôchodku vo výške 323,60 Eur mesačne. Odvolací súd dospel vzhľadom na takto zistené pomery
účastníkov k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že zníženie výživného na plnoletú O. B. v
danej veci nie je opodstatnené. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že osoba oprávnená výživou v
predchádzajúcich konaniach neuviedla, že má príjem z brigádnickej činnosti (ktorú činnosť považoval za

trvalé zamestnanie) a súd túto okolnosť nebral pri poslednom určení výživného do úvahy, táto námietka
nebola dôvodná. Z mzdového listu O. B. za rok 2016 vyplýva, že na základe dohody o brigádnickej
práci študentov pracovala v P. od marca 2016 do októbra 2016. Príjem, ktorý v tejto brigádnickej
činnosti dosahovala, môže použiť na ďalšie svoje potreby, ktoré nie je možné uspokojiť z výživného
poskytovaného jej rodičmi, nakoľko príjmy dieťaťa pripravujúceho sa na budúce povolanie formou

pomaturitného štúdia, ako tomu je v danej veci, zásadne nezbavujú rodičov vyživovacej povinnosti k
nemu. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na výšku výživného poskytovanú matkou, ani táto okolnosť nemá
vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie, vzhľadom k tomu, že v danej veci sa posudzovali pomery
navrhovateľaajehoschopnostiplatiťvýživnénadcéruvovýške70Eurmesačne.Vtomtosmeresprávne
súd prvej inštancie prihliadol k zvýšeniu príjmu navrhovateľa od poslednej úpravy výživného o 71,30

Eur, o ktorú sumu sa mu zvýšil dôchodok a k nižšiemu výdavku o sumu 25,59 Eur kvôli nesplácaniu
pôžičky v sume 22,87 Eur voči spoločnosti B. Odvolací súd pri posudzovaní majetkových pomerov
navrhovateľa vychádzal z princípu potencionality vyjadreného v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a
vychádzal aj z možného príjmu navrhovateľa za predaj bytu, ktorý získal dedením vo výške cca 20.000
Eur a s prihliadnutím k tomuto príjmu, ktorý navrhovateľ mohol získať, je v schopnostiach navrhovateľa

platiť na dcéru výživné vo výške 70 Eur mesačne. Neobstojí námietka navrhovateľa, že súd prvej
inštancie mal vychádzať z uznesenia, ktorým pripustil zmenu pôvodného návrhu na zrušenie výživného.
Zmena návrhu je totiž prejavom dispozičnej zásady, ktorá umožňuje účastníkovi, aby modifikoval svoj
žalobný návrh. Súd prvej inštancie preto v súlade s písomným podaním navrhovateľa zo dňa 15.01.2017
uznesením zo dňa 01.02.2017, č.k. 17Pc/14/2016-51 pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak,

že znižuje sa rozsah vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenej z výživného zo sumy 70 Eur
mesačne na sumu 35 Eur mesačne, o takomto návrhu navrhovateľa potom konal. Za tejto situácie
ostatné námietky odvolateľa nemajú na vecnú správnosť napadnutého rozsudku vplyv.8. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

9. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie,
pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov
si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

10. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).