Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713206010
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713206010.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING a.s., so
sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený Jakubčák, advokátskou kanceláriou
s.r.o., Michalská 14, Bratislava, proti žalovaným: X./ K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, N.,
právne zastúpený Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, X./ U.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných OZ
právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42247268, právne zastúpený JUDr.
Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie 3.413,81 Eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/206/2013-315 z 03.05.2016
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Zrušuje rozsudok vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade a žalobcom
a vedľajším účastníkom a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 235,04 eur s 9,80 %-ným p. a. úrokom od 11.10.2012 do

zaplatenia, s 9 %-ným p.a. úrokom z omeškania od 11.10.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Rozhodol, že žalobca je povinný
nahradiť žalovanému v 1./ rade trovy konania vo výške 1.049,01 eur k rukám právneho zástupcu
žalovaného v 1./ rade Mgr. Mareka Taubera, advokáta, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej v 2./ rade náhradu trov konania nepriznáva. Žalobca je
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania vo výške 278,34 eur na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, všetko do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie sumy 235,04 Eur s
príslušenstvom s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že v danom zmluvnom vzťahu došlo
k mimoriadnemu zosplatneniu celej úverovej zmluvy. Preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že
zmluva o úvere bola platná až do jej skončenia t. j. do 10.10.2012. Zmluva o postúpení pohľadávok
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá 21.12.2010. Bolo možné k

21.12.2012 platne postúpiť iba splátky úveru splatné do 21.12.2010 a vo vzťahu k ďalším splátkam je
žaloba nedôvodná z nedostatokom aktívnej legitimácie žalobcu. V tejto časti žalobu zamietol. V priebehu
konania žalobca zobral späť žalobu v časti týkajúcich sa premlčaných splátok úveru. Nepremlčaných je
30 splátok a to od 10.05.2010 do 11.10.2012. Z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie nie je dôvodnépriznať žalobcovi nárok na zaplatenie splátok splatných po 21.12.2010. V zásade by mal žalobca právo
na zaplatenie splátok splatných od 10.05.2010 do 21.12.2010 t. j. v rozsahu 8 splátok. Súd nepriznal
žalobcovi právo na zaplatenie 8 splátok po 46,47 Eur, ale len po 29,38 Eur, ktorá suma predstavuje čistú

istinu jednotlivých splátok. V úverovej zmluve bola síce uvedená výška RPMN 11,68 %, na námietku
vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, že RPMN nie je v zmluve uvedená správne, súd vypočítal
RPMN podľa vzorca, ktorý je zverejnený na webovej stránke Ministerstva financií SR. Pri výpočte
zohľadnil aj dodatočné náklady v súvisiace s poskytnutím úveru t. j. poplatok za poskytnutie úveru 2 %
z výšky úveru splatný pri podpise zmluvy, t. j. 66,39 Eur a poplatok za správu úveru 100 Sk štvrťročne,

celkovo126,14Eurzaobdobieod10.06.2003do10.10.2012spoluvsume126,14EuravypočítalRPMN
na 12,65 % p. a. V úverovej zmluve bola uvedená RPMN v nesprávnej výške a tým pádom má účinky
ako keby RPMN nebola uvedená vôbec. Tým sa stáva úver za bezúročný a bez poplatkov s odkazom
na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z. z. Na základe uvedeného súd priznal súd prvej
inštancie žalobcovi právo na zaplatenie 8 splátok istiny t. j. 8 x 29,38 Eur spolu v sume 235,04 Eur. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal tiež úrok z omeškania od dátumu splatnosti poslednej splátky

t. j. 11.10.2012 v zákonom stanovenej výške t.. j. s odkazom na § 517 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3 OSP.

3. Proti rozsudku vo výroku, ktorým prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá podal odvolanie žalobca.
Zároveň podal odvolanie aj vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi.

4. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že ohľadne správnosti výpočtu RPMN zo strany Slovenskej sporiteľne,
a. s. predložil znalecký posudok X.. S. Q., ktorý vyhotovil znalecký posudok v obdobnej veci vedenej
na Okresnom súde Dolný Kubín č. k. 5C 7/2012. Právny predchodca pri výpočte RPMN postupoval
správne v súlade s právnymi predpismi. Ak by nerešpektoval výpočet podľa zverejneného vzorca porušil

by zákon. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Krajského súdu Prešov 7Co 112/2014. Po späťvzatí
návrhu v časti zo dňa 02.02.2014 v sume 1500,08 Eur súd prvej inštancie konal nad rámec tejto sumy,
hoci namieta nesprávnosť postupu pri druhom výroku s čím je spojené to, že sa automaticky napáda i
výrok o náhrade trov konania. Tieto výroky sú bez ohľadu na vyššie uvedené nesprávne. Upozorňujú v
tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 MCdo 3/2012 týkajúce sa miery úspechu vo veci

závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia žalobného petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej.
Namieta, že predmetné konanie od doručenia podania z 02.02.2014 bolo na zaplatenie sumy 1500,08
Eur ako i to, že súd pri určovaní náhrady trov nezohľadnil mieru úspechu vo vzťahu k priznanému a vo
vzťahukpožadovanému.Súdnemoholpriúkonochz02.02.2014uvažovaťopriznanínárokunanáhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 71,37 Eur za jeden úkon právnej pomoci. Podľa miery úspechu

porovnajúce sumu 235,04 Eur t. j. priznaných a 1500,08 Eur teda požadovaných, na základe čoho by
odhliadnuc od ostatného, mohol určiť mieru úspechu vo výške 68,67%. V tejto sume mohol maximálne
zodpovedať náhrada trov právneho zastúpenia. V takejto miere úspechu môže potom zodpovedať aj
trovy vedľajšieho účastníka, čo napádame v rozsudku a to vo výške 191,13 Eur nie vo výške 278,34
Eur. Poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, v Banskej Bystrici. Zároveň týka sa

nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia, keďže sa súd prvej inštancie nejakým spôsobom nezaoberal
vyjadrením žalobcu k výpočtu RPMN a predloženému znaleckému posudku. Znova citoval rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 238/2008 ako aj Ústavného súdu SR III.ÚS 119/03.
Týka sa to predovšetkým dôsledného odôvodnenia a presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Poukázal tiež na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, kde každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejneavprimeranejlehoteprejednanánezávislýmanestrannýmsúdom,ktoréhozriadilzákon.Riadne
odôvodnenie rozhodnutia okrem čl. 6 ods. 1 Dohovoru upravuje aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods.
1 Listiny základných práva a slobôd. Tak Európsky súd ako aj Ústavný súd SR v svojich rozhodnutiach
zdôrazňuje dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd má povinnosť sa riadne vyporiadať s
argumentmi účastníkov konania a pre právnu prax to má zásadný význam. V tejto súvislosti citoval

rozhodnutie Európskeho súdu z 18.05.2010 Vetrenko v. Moldavsko, rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu ČR 2 Afs 24/2005. Poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu vo veci Ruiz Torija v. Španielsko.
Preto navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prevej inštancie a vyhovieť žalobe aj v časti, v ktorej bol v
prevyšujúcej časti zamietnutý resp. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Ďalej tiež poukázal na otázku
výrokuotrováchkonaniaazásadyúspechuvoveci,kdežiadalpriznaťnáhradutrovodvolaciehokonania

ako trovy právneho zastúpenia i trovy konania za zaplatený súdny poplatok.

5. Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v § 378 zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcunie je dôvodné. Odvolací súd, teda súd prvej inštancie dôsledne sa riadil už pokynmi odvolacieho
súdu v predošlom rozhodnutí a vec riadne právne i skutkovo zdôvodnil. Na týchto skutočnostiach sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

6. Podľa § 23 ods. 1 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
právnevzťahy,ktorévzniklipred11.júnom2010nazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,saspravujú
podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

7. Podľa § 2 písm. a) zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 20.05.2003,na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

8. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 20.05.2003,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu

mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Podľa § 92 ods. 8 zákona 483/2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak

je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný v 1. a 2. rade uzavreli dňa 20.05.2003 s právnym

predchodcom žalobcov so Slovenskou sporiteľňou, a. s. Zmluvu o splátkovom úvere 0492022045,
na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 100 000 Sk čo je 3
319,40 Eur. Úroková miera bola dohodnutá na 9,8 % a žalovaní sa zaviazali splácať úver v mesačných
splátkachk10dňuvmesiacivovýške46,47Eurmesačne,skonečnousplatnosťouúverudo10.10.2012.
Žalovaníriadneneplnilipovinnosťsplácaťúver.Kmimoriadnemuzosplatneniuúverunedošlo.Slovenská

sporiteľňa, a. s. postúpila pohľadávku na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2010.

13. V hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom.
Jednou z podložiek týchto nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je
úroková sadzba. Okrem úroku môžu medzi náklady úveru patriť rôzne poplatky (napríklad za poskytnutie

úveru, za správu účtu), poistenie úveru a podobne. Je zrejmé, že pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota
úrokovej sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže byť od nej nižšia; môže byť minimálne rovnaká.

14. Údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru a údaj o RPMN je z hľadiska informovanosti spotrebiteľa
o podmienkach, resp. nákladoch úveru, nevyhnutné považovať za základné údaje zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Uvedenú požiadavku zdôrazňuje samotný ZSÚ, ktorý absenciu či už údaja o
ročnej úrokovej sadzbe úveru alebo údaja o RPMN za úver sankcionuje (vo vzťahu k dodávateľovi -
poskytovateľovi úveru) bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 4 ods. 2 písm. h/, resp. písm.
k/ v spojení s § 4 ods. 3 veta posledná ZSÚ). Nesprávnosť niektorého z uvedených dvoch údajovmožno vyhodnotiť ako jeho absenciu. Spotrebiteľ totiž nemá a nemôže mať záujem na tom, aby bol o
podmienkach úveru v tak dôležitej oblasti, akou sú náklady úveru, informovaný mylne. Nesprávny údaj
o výške úrokovej sadzby alebo o RPMN za úver môže ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa uzatvoriť pre

neho v skutočnosti nevýhodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, vychádzajúc z nesprávnych informácií.

15.Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne, a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998 a uznesenie
NS SR 5Cdo 106/2010).

17. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

18. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli odvolacie námietky žalobcu vyššie uvedených argumentov
dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil § 387 ods.
1 CSP.

19. Vo vzťahu k námietke správnosti výpočtu pri náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1.
rade a vedľajším účastníkom sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou žalobcu. Súd prvej inštancie
mal vo svojom rozhodnutí zohľadniť predmet sporu ich rozhodnutia z 12.11.2014, kedy bolo zastavené
konanie o zaplatenie sumy 1 500,08 Eur s príslušenstvom v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom a

uplatniť zásadu zodpovednosti za konanie ( § 146 ods. 2 O.s.p.). Proti tomuto výroku nebolo podané
odvolanie a nadobudol právoplatnosť. V dôsledku odvolania žalobcu a žalovaného v 1. rade bol zrušený
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátená na ďalšie konanie. Vo vzťahu k tomuto predmetu konania
je potrebné vychádzať zo zásady úspechu v konaní ( § 142 O.s.p.). Preto rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a vedľajšiemu účastníkovi zrušil podľa

ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opakovane
rozhodnúť o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a vedľajším účastníkom v zmysle
zásady úspechu v konaní. O trovách odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne podľa ust. §
396 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).