Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Vanca
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/219/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213200025
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7213200025.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30 807 484, Festivalové námestie 1, Košice proti
povinnému: STEEL SLOVAKIA SECURITY s.r.o., IČO: 45 247 463, naposledy so sídlom v Košiciach,
Učňovská 10, o vymoženie 228,86 eur a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom
Vargom, Exekútorský úrad Popradská 68, Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II zo dňa 23.11.2016, č.k. 49Er/11/2013-13, takto
r o z h o d o l :
Odvolanie o d m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 23.11.2016, č.k.
49Er/11/2013-13 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Ivanovi Vargovi, Popradská 68, 04001 Košice trovy exekúcie vo výške 47,90 eura, a
to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 24.1.2013 bol súdny exekútor poverený
vykonaním exekúcie. Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2016 navrhol súdny exekútor zastaviť
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu zrušenia obchodnej spoločnosti bez likvidácie. Zároveň si
súdny exekútor uplatnil trovy exekučného konania. Súd prvej inštancie z výpisu z obchodného registra
zistil, že povinný bol z obchodného registra dňa 31.3.2016 ex offo vymazaný, a to na základe uznesenia
Okresného súdu Košice I, č.k. 33CbR/90/2014-33 zo dňa 8.2.2016 o zrušení obchodnej spoločnosti bez
likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka z dôvodov podľa §
68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že pokiaľ bol
povinnýzrušenýbezlikvidácierozhodnutímsúdu,jehomajetoknepostačujeaninaúhradutrovexekúcie.
Preto dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu podľa uvedeného ustanovenia zastavil. O náhrade trov
exekúcie rozhodol v zmysle § 3 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 47,90
eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého,
ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolaniu podanému proti rozhodnutiu sudcu vyhovel odvolací súd a zrušil uznesenie v celom rozsahu
s tým, že následne rozhodne a neprizná súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že postup súdu, ktorý zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti
povinného vyplývajúcej z výmazu povinného z obchodného registra, bol nesprávny. Súd má totiž vždy
v priebehu konania skúmať procesnú spôsobilosť účastníkov konania. Súd mal vyhlásiť exekúciu za
neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia ju mal zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vykonanie exekúcie proti
neexistujúcemu subjektu je z právneho hľadiska nemožné. Súd nemôže rozhodnúť o zastavení
exekúcie pre nemajetnosť povinného v čase, keď už povinný ako subjekt práva neexistuje. Zánik
povinného - právnickej osoby - bez právneho nástupcu znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom
exekučného konania a vzniká tým prekážka tohto konania, ktorá je neodstrániteľná. Neprichádza do
úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Posudzovanie majetku povinného z tohto hľadiska
prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje. Keďže bol oprávnený za to, že exekúcia mala byť
zastavená z dôvodu jej neprípustnosti, neexistovali podľa jeho názoru dôvody, pre ktoré súd zaviazal
oprávneného k náhrade trov exekúcie. Súd mal skúmať splnenie zákonných podmienok pre uloženie
takejto povinnosti oprávnenému, t.j. či oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie alebo
je predpoklad, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Samotnú okolnosť, že povinný bol vymazaný z obchodného registra nemožno
považovať za zavinenie oprávneného. Tiež nie je spravodlivo možné konštatovať, že oprávnený by
pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie, ktorej skutočnosť by mala potom za
následok rozhodnutie o náhrade trov konania s poukazom na § 203 Exekučného poriadku. Oprávnený
podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého procesné účinky zostali zachované, pretože oprávnený
navrhol v zákonnej lehote vykonanie exekúcie. Oprávnený teda uskutočnil všetky potrebné právne kroky
smerujúce k vymoženiu pohľadávky v lehote jej vykonateľnosti, pričom nemohol objektívne predvídať
zánik právnej subjektivity povinného. Na základe uvedeného oprávnený konštatoval nesplnenie
podmienok podľa § 203 Exekučného poriadku, za ktorých by bolo možné zaviazať na náhradu trov
oprávneného. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Účelom Exekučného poriadku je predovšetkým zabezpečiť oprávnenému možnosť núteného
výkonu právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Je nutné prihliadať na skutočnosť, že súdnych
exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného
rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú
činnosťvykonávajúsúdniexekútorizaúčelomdosiahnutiazisku,tedavpodnikateľskomrežime.Zároveň
oprávnený poukázal na to, že v exekučných konaniach môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej
miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
5. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.
6. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
7. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným
ustanovením§470ods.1C.s.p.odvolacísúdjepovinnýaplikovaťjehoustanoveniaajnakonaniezačaté
pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a
to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní
uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358
s § 386 písm. c/ C.s.p..
10. Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej
zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania.11. Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom
odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal
napadnuté uznesenie zrušiť, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu
napadnutého uznesenia.
12. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
13. Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu,
že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
14. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.
15. Podľa § 357 C.s.p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
16. Civilný sporový poriadok v citovanom § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým
uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave
Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia,
voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citované § 357 C.s.p., taxatívne vymedzujúce voči ktorým
uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o
trováchexekúcie.Súčasneod1.7.2016(novelauverejnenávZbierkezákonovSRpodč.2/2017Z.z.)ani
Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie
akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. odvolanie).
17. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti prvému výroku napadnutého uznesenia
(výrok o zastavení exekúcie) čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie
je prípustné a zároveň proti druhému výroku o náhrade trov konania, proti ktorému odvolanie prípustné
taktiež nie je, odvolací súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.