Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201879
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014201879.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske
združenie, so sídlom Tulčík 310, IČO: 31 303 862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou
so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 7066/2014-1.10 (15/2014 - rozkl.) zo dňa 27. augusta 2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/242/2014-76 zo dňa 22. septembra 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/242/2014-76 zo dňa
22. septembra 2015 p o t v r d z u j e.

Návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie o žalobe žalobcu zo dňa 10. novembra
2014, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra životného prostredia Slovenskej
republiky č. 7066/2014-1.10 (15/2014 - rozkl.) zo dňa 27. augusta 2014, ktorým zamietol rozklad
žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy

ochrany prírody č. 4186/2014-2.3 zo dňa 05. júna 2014 a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bola povolená výnimka
zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a
krajiny(ďalejlen„ZOPK“).Predmetnouvýnimkousapovolilousmrtiť-odstreliťjednéhojedincamedveďa
hnedéhovpoľovnomrevíriRázdel,držaťhoaprepravovať,atozavrozhodnutístanovenýchpodmienok,
pričom odstreľ bolo podľa rozhodnutia možné realizovať od 01. júna 2014 do 30. novembra 2014.

Krajský súd konštatoval, že nakoľko výnimka zo zákona bola časovo obmedzená do 30. novembra
2014 nie je možné tvrdiť, že by napadnuté rozhodnutie mohlo mať naďalej akýkoľvek vplyv na práva
a povinnosti účastníkov konania. Uplynutím tejto doby právoplatné rozhodnutie stráca svoju účinnosť,
a preto ani nemôže vzniknúť situácia, kedy by takéto rozhodnutie mohlo zakladať, meniť alebo rušiť
práva a povinnosti fyzických či právnických osôb, t. j. v tomto prípade žalobcu. Vzhľadom k tomu má súd
prvého stupňa za to, že napadnuté rozhodnutie už nenapĺňa znaky spôsobilého predmetu prieskumu

v správnom súdnictve.

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žalobca v podanom odvolaní
namietal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Žalobca je toho názoru, že ak žalobu podal proti
právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré bolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu,

tak túto vlastnosť správne rozhodnutie nemôže stratiť v priebehu konania. Žalobca navrhuje rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.Súčasťou odvolania žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu bol aj návrh na prerušenie konania do
skončenia konania vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. C-243/15 o prejudiciálnej

otázke, predloženej Najvyšším súdom SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Sžp/4/2013 v znení: „Je
možné právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie, v prípade tvrdeného porušenia práva na vysokú úroveň ochrany
životného prostredia vykonaného predovšetkým pre podmienky Európskej únie Smernicou Rady č.
92/43/EHS z 21.5.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, t. j.

najmä napomáhať hľadaniu stanoviska v spojení s verejnosťou k projektu, ktorý môže pravdepodobne
významne ovplyvniť osobitne chránené územia sústredené pod európsku ekologickú sústavu s názvom
NATURA 2000, a právo ktorého uplatnenia sa v zmysle č. 9 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti
verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia
a v medziach naznačených prostredníctvom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie spisová značka
C-240/09 zo dňa 8.3.2011 domáha žalobca ako nezisková organizácia založená na ochranu životného

prostredia na vnútroštátnej úrovni, spravodlivo naplniť aj takým postupom vnútroštátneho súdu, ktorý
zastaví súdny prieskum v spore o preskúmanie rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v
správnom konaní o vydanie súhlasu, ako je tomu vo veci samej, a odkáže ho na podanie žaloby ako
opomenutého účastníka v uvedenom správnom konaní?“.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril a uviedol, že žalobca sa počas celého konania nevyjadril
k potrebe povolenia predmetnej výnimky z dôvodu ohrozenia života a zdravia ľudí v danej lokalite a
predchádzania škôd na majetku osôb, a ani nepodal žiaden návrh na alternatívne riešenie vzniknutého
problému spočívajúceho v premnožení medveďa hnedého na danom území. Ďalej poznamenal, že ani
v opakovanom súdnom prípadne správnom konaní sa nedosiahne vo veci odlišný výsledok, a preto

považuje odvolanie žalobcu za neopodstatnené a motivované iba snahou o získanie trov konania na
úkor žalovaného a úplne ignorujúce vecnú podstatu daného konania spočívajúcu v záujme na ochrane
prírodyakrajinyanaochranezdraviaaživotaobyvateľstva.Dodal,žežalobcanapádalsvojimirozkladmi
a žalobami prakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané ministerstvom, čo vylučuje akýkoľvek
individuálny prístup žalobcu k jednotlivým predmetom konania.

K návrhu žalobcu na prerušenie konania žalovaný uviedol, že povoľovacie konanie sa od začiatku riadi
právnymizávermiobsiahnutýmivrozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Sžp/41/2009
zo dňa 12. apríla 2011 v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-240/09 zo dňa 08. marca
2011, preto prerušenie súdneho konania do času zodpovedania prejudiciálnej otázky nemôže nijakým

spôsobom ovplyvniť výsledok správneho konania, ktorého rozhodnutie je predmetom tohto súdneho
prieskumu, nakoľko otázka účastníctva v tomto povoľovacom konaní nie je a ani nebola od začiatku
správneho konania sporná a správny orgán od začiatku koná so žalobcom ako s účastníkom konania.
Žalovanýzáveromuviedol,žepredmetomsúdnehokonaniapredNajvyššímsúdomSlovenskejrepubliky
sp. zn. 4Sžp/4/2013 je preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vydaného v správnom konaní, v

ktorom nebolo Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK, o.z. (žalobcovi) priznané postavenie účastníka
konania. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť
a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia správnych orgánov
oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania
(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§250jaods.2 vetaprváOSP)ajednomyseľnedospelkzáveru,žeodvolaniu
žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a

povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala

neoprávnenáosoba,aksmerujeprotirozhodnutiu,ktorénemôžebyťpredmetompreskúmavaniasúdom,
ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu
žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod

na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím
času, na ktorý bolo vydané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia, ako aj stanovisko
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 zo dňa 24. júna 2014, podľa
ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého,
spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet
konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp.

súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.

VdanejvecibolnapadnutýmrozhodnutímpovolenýodstrelmedveďahnedéhovpoľovnomrevíriRázdel,
akoajdržaťhoaprepravovaťzapodmienokstanovenýchvrozhodnutíod01.júna2014do30.novembra
2014. Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenej obci,

teda uplynul v čase rozhodovania krajského súdu.

Odvolací súd zistil, že námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť
napadnutého rozhodnutia a krajský súd sa preto správne nezaoberal dôvodmi opravného prostriedku,
pretožezistildôvod,ktorýviedolknemeritórnemu(procesnému)rozhodnutiu,t.j.zánikúčinnostivýnimky

udelenej prvostupňovým správnym orgánom. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne
správne v zmysle § 219 OSP potvrdil.

K návrhu žalobcu na prerušenie konania až do skončenia konania vedeného pred Súdnym dvorom EÚ
sp. zn. C-243/15 odvolací súd uvádza, že v uvedenom konaní sa rieši otázka, o zodpovedanie ktorej

požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 4Sžp/4/2013, ktorá nemôže mať význam
pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, pretože spolu vecne nesúvisia. Z obsahu spisu, ako aj priloženého
administratívnehospisusprávnehoorgánujezrejmé,žesožalobcomsaodzačiatkukonaniajednaloako
s účastníkom konania a toto jeho postavenie nebolo v konaní sporné. Zodpovedanie predloženej otázky
Súdnym dvorom EÚ je v tomto konaní irelevantné, pretože žalobca ako riadny účastník konania využil

právo podať žalobu podľa § 247 a nasl. OSP, ktoré mu nebolo odopreté. Na prerušenie odvolacieho
konania preto neboli dané žiadne zákonné dôvody a Najvyšší súd Slovenskej republiky tento návrh
žalobcu s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá, § 211 ods. 2 a § 109 ods. 2 písm. c/ OSP
ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.

júla 2016.Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.