Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614205176
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8614205176.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Mareka Košča a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod č. 542 097 902 RCS Paris, so sídlom
na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž, právne zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou
euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovaným: 1. W. I., T.. XX.X.XXXX,

H. R. XXXX/X, XXX XX G., B.Z. G., 2. I. I., T.. XX.X.XXXX, H. R. XXXX/X, XXX XX G., B.Č. G., za účasti
vedľajšieho účastníka: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, 080 01
Prešov, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
o zaplatenie 1.162,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník
č. k. 7C/217/2014-97 zo dňa 22.2.2016, v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/217/2014-109 zo dňa
21.4.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/217/2014-109 zo dňa
21.4.2016 v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka tak, že
vedľajší účastník n e m á nárok na náhradu trov konania.

Žalobca m á voči vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 22.2.2016
rozhodol takto:
„I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne, zaplatiť žalobcovi sumu 330,- eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 330,- eur od 1.11.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.

III. Žalovaným náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na ich náhradu.

IV.Žalobcajepovinnýzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonaniavovýške133,14eura(trovy

právneho zastúpenia ) na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, č. ú. G. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, D. XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

2. Opravným uznesením č. k. 7C/217/2014-109 zo dňa 21.4.2016 okresný súd opravil priezvisko oboch
žalovaných tak, že toto správne znie: „I., I.“.

3. O trovách konania účastníkov súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.,
keď žalobca podanou žalobou si uplatnil proti žalovaným nárok na zaplatenie sumy 1.162,45 eur spríslušenstvom. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 330,- eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej
sume súd konanie zastavil. Žalobca bol úspešný v rozsahu 330,- eur s 1.162,45 eur, teda v rozsahu
28,39 %. Žalovaní boli úspešní vo zvyšných 71,61 %. Úspech žalovaných tak prevyšuje úspech žalobcu,

je preto 43,22 %. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnili, preto súd prvej inštancie rozhodol tak,
že žalovaným náhradu trov konania nepriznal a žalobca nemá právo na ich náhradu.

4. Prvoinštančný súd priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 133,14
eur, t. j. 43,22 % zo sumy 308,06 eur pri hodnote konania 1.162,45 eur, ktoré predstavujú trovy

právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 4.2.2015, účasť
na pojednávaní dňa 12.2.2015 (nemeritórny), dňa 2.11.2015 (nemeritórny) a 22.2.2016 (3 x 61,41 eur +
2 x 15,35 eur + 1 x 8,04 eur + 3 x 8,39 eur + 1 x 8,58 eur + 20 % DPH) podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1,
§ 13a ods. 1 písm. a), c), d), ods. 4, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

5. Voči v poradí štvrtému výroku, v ktorom bol žalobca zaviazaný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania, podal žalobca včas odvolanie. Podľa názoru žalobcu na trovy právneho zastúpenia nemá
vedľajší účastník, v danom prípade právny nárok, a to bez ohľadu na výsledok súdneho sporu, a to
z toho dôvodu, že vznik týchto trov konania vedľajšieho účastníka, nepovažuje žalobca za účelný.
Zastupovanie vedľajšieho účastníka v predmetnej veci nemalo opodstatnenie, lebo úlohou združenia

podľa jeho stanov, je „kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane
spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
sporov v pozícii vedľajšieho účastníka“. Využitie služieb advokáta, pokiaľ sa predmet sporu týka hlavnej
činnosti združenia, je podľa žalobcu nadbytočné.

6. Účastníkovi nemožno uprieť právo nechať sa zastupovať v súdnom konaní, avšak jeho úspech
nemusí byť spojený so vznikom práva na náhradu trov konania, a to práve z dôvodu ich neúčelnosti.
Zastupovanie advokátom v konaní, ktoré je predmetom hlavnej činnosti združenia, sa javí ako
špekulatívne a vedúce k získaniu neodôvodneného prospechu. V prípade predmetu sporu ide podľa
žalobcuorutinnúzáležitosť,ktorájepodľanázoružalobcuzvládnuteľnáprostredníctvomadministratívny

vedľajšieho účastníka, na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Navyše, podľa
názoru žalobcu, vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 4.2.2015 nijako neovplyvnilo výsledok súdneho
sporu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6MCdo/5/2013 z 19.3.2014 a na základe uvedeného návrhu, aby odvolací súd zmenil štvrtý výrok tak,
že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov nepriznáva.

7. Vedľajší účastník, a ani žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

8. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal
vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia, právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto
dátumom. V prípade žalobcu ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa
doterajších právnych predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i jej právnej istoty,
je treba jeho odvolanie prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V

podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti.
Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu, zaručeného
v článku I ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny
poriadok, je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal
a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu

sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny
predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením
právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať.
Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

9. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p., prejednal vec v medziach, v ktorých
sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, t. j. len vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka vo vzťahu
k žalobcovi a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.10. Súd v odvolacom konaní pokračoval s terajším žalobcom ako právnym nástupcom po pôvodnom
žalobcovi - CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783,
ktorý bol uznesením Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 16.8.2016, sp. zn. 34 Exre/311/2016-9 zo

dňa 16.8.2016, ex offo vymazaný z obchodného registra na základe oznámenia Súdnej kancelárie
Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.7.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom R.123-74-1
Obchodného zákonníka, v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/
ES zo dňa 26.10.2015 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, došlo
s účinnosťou ku dňu 30.6.2016 k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom
542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž a spoločnosťou
CETELEM SLOVENSKO, akciovou spoločnosťou podľa slovenského práva. Poukazujúc na uvedené
preto odvolací súd ďalej pokračoval v konaní s obchodnou spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, akciovou spoločnosťou ako právnym nástupcom žalobcu v tomto konaní.

11. Odvolací súd vychádzajúc z predloženého spisu v súvislosti s predmetom odvolania poukazuje
na skutočnosť, že vedľajší účastník v čase svojho vstupu v právnom zastúpení v oznámení o svojom
vstupe predmetného konania na strane žalovaných zo dňa 16.10.2014 (č. l. 21 spisu) len požiadal o
doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a súčasne navrhol priznať mu náhradu trov konania.
Toto vyjadrenie, ani jeho následné vyjadrenie zo dňa 11.2.2015 (č. l. 49 - 50 spisu) nič nemení na

skutočnosti, že vedľajší účastník vstúpil do predmetného konania bez poznania skutkových okolností
sporu, keď v tomto poradí druhom vyjadrení vo veci, poukázal všeobecne, že ide o spotrebiteľskú vec
a v tejto súvislosti na prednostnú aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami
Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti neplatnosť predmetného revolvingového úveru kvôli absencii
esenciálnych náležitostí úverovej zmluvy. Zároveň žalobca citoval rozhodnutia Okresného súdu Prešov

sp. zn. 13C/124/2010, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/55/2011, Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 5Co/212/2012 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/31/2013 zo dňa 14.11.2013.
Zároveň podrobne špecifikoval svoj nárok na náhradu trov konania. Toto jeho následné vyjadrenie nič
podľa odvolacieho súdu nemení na skutočnosti, že vedľajší účastník vstúpil do predmetného konania
bez poznania skutkových okolností sporu, a nič nemôže zmeniť na závere, že v žiadnom prípade právne

zastúpenie vedľajšieho účastníka a úkony ním uskutočnené, nemožno považovať za také, ktoré boli
potrebné na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva. V tejto súvislosti považoval odvolací súd za
potrebné dodať, pokiaľ vedľajší účastník namieta, že nemohol mať pred svojím vstupom vedomosť o
predmete sporu, že vedľajší účastník už vo svojom prvom podaní, ktorým oznamoval vstup do konania a
ktorým žiadal doručenie návrhu spolu s prílohami, správne označil oboch žalovaných W. I., I. I., preto nič

nebránilo vedľajšiemu účastníkovi, aby sa s touto svojou žiadosťou o zaslanie návrhu s prílohami obrátil
priamo na žalovaných, kde naopak z celého spisu a materiálu nevyplýva žiadna okolnosť, že vedľajší
účastník na strane žalovaných akokoľvek v predmetnej veci oslovil žalovaných, resp. postupoval v tomto
konaní v súlade so žalovanými.

12. Naopak, treba podľa odvolacieho súdu prisvedčiť žalobcovi, že vedľajší účastník vstúpil do konania
bez akýchkoľvek vedomostí o skutkových okolnostiach sporu, kde rovnako aj svojim následným,
viacmenej blanketárnym podaním, zhodným s ostatnými podaniami v iných obdobných veciach, namieta
a uvádza vždy tie isté právne skutočnosti a poukazuje na rovnaké súdne rozhodnutia. V tejto súvislosti
za rozhodné považuje odvolací súd aj to, že okresný súd ex offo vyhodnotil v zmysle § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. v platnom znení od 1.5.2014 to, že tento zákon bol účinný dátumom vyhlásenia rozsudku
súdom prvej inštancie a preto musel ex offo prihliadať (aj bez námietky premlčania vznesenej nielen
vedľajším účastníkom) na premlčanie časti nároku, keď napokon aj žalobca zobral svoj návrh v tej časti,
ktorá nie je premlčaná, čiastočne späť. Citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa ukladá súdu povinnosť prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach ex oficio, teda

aj bez vznesenia osobitnej námietky premlčania. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia
(pretože upravuje rozhodnutie súdu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) pri nezakotvení osobitného
prechodného ustanovenia zastáva odvolací súd názor, rovnako tento názor musí zastávať aj súd prvej
inštancie, že toto ustanovenie sa vzťahuje na konanie začaté pred účinnosťou tohto zákona, ktoré
predmetné ustanovenie od 1.5.2014) do zákona č. 250/2007 zaviedol.

13. Poukazujúc na uvedené preto mal odvolací súd za to, že trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia neboli v prejednávanej veci účelne vynaložené, keď už sám vedľajší účastník je
založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu (vrátane spotrebiteľských práv) a mal byť, pokiaľbol za týmto účelom založený, byť schopný poskytnúť účastníkovi - spotrebiteľovi v spotrebiteľskej
veci vedenej na súde, odbornú pomoc sám. Naviac, ako to už odvolací súd uviedol vyššie, pri
rozposielaní oznámenia o vstupe do konania tohto vedľajšieho účastníka a jeho následnom vyjadrení,

ide o identické typizované úkony, pričom nemožno u každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení
trov právneho zastúpenia. Právne zastúpenie za danej situácie preto neobstojí čo do účelnosti, ani z
hľadiska hospodárnosti. Odvolací súd z týchto dôvodov zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti predmetného uznesenia (§ 221 O.s.p.).

14. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, keď žalobca ako plne úspešný účastník odvolacieho konania, má voči vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaných, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o
samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).