Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/402/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915215243
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7915215243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Quantum Credit a.s., Bratislava,
Tomášikova č. 23/C, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA LEGAL, s.r.o. Bratislava, Tomášikova 23/C,
IČO: 36 668 745, proti žalovanému X. O., K.. XX.XX.XXXX, I. XXX, R. zaplatenie 179,40 eur istiny s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24C/475/2015 - 36 zo 16.5.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 35,40

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 0,77 eur od 26.09.2012 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 34,63 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, to
všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, zistil, že na základe
zmluvy o pripojení z 5.9.2012 uzatvorenej spoločnosťou Slovak Telecom a.s., so sídlom Bajkalská č.

28, Bratislava, IČO: 35763469 (ďalej len „Slovak Telecom a.s.“) a žalovaným, Slovak Telecom a.s.
vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožnila používať telekomunikačné služby. SIM karte bolo
pridelené tel. č.: XXXXXXXXX. Zmluvu o postúpení pohľadávok z 9.6.2014 postúpil Slovak Telecom
a.s. ako postupca na žalobcu, ako postupníka , o. i., aj pohľadávku voči žalovanému. Žalovanému
boli žalobcom vyfakturované faktúrami č. XXXXXXXXXX splatná 14.9.2012 vo výške 144 eur, faktúra č.
XXXXXXXXXX splatná d 25.9.2012 vo výške 0,77 eur a faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.10.2012
vo výške 34,63 eur a to za poskytnutie hlasových a nehlasových služieb, spolu s mesačným poplatkom

za hlasové a nehlasové služby a mesačné poplatky. Slovak Telecom a.s. oznámil žalovanému listom
z 3.7.2014 postúpenie pohľadávky na žalobcu a zároveň ho vyzval uhradiť dlžnú sumu 179,40 eur,
do 5 dní od prijatia tohto oznámenia. Keďže žalovaný doposiaľ dlžnú sumu neuhradil, dostal sa do
omeškania v deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalovaný doposiaľ neuhradil ani časť zo
žalovanej sumy. Vychádzajúc z § 489 Obč. zák., § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách, § 44 ods. 3, 4, § 2 písm. a), b) a písm. e) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o ochrane spotrebiteľa); § 52 ods. 1, 2, 3 a ods. 4 Obč.

zák. (účinného v čase uzavretia zmluvy), § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Obč. zák., § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinného v dňoch priznania úroku z omeškania), z výsledkov
vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že v danom štádiu konania je predmetom
zaplatenie 179,40 eur za neuhradené telekomunikačné služby. Z vykonaného dokazovania vyvodiltaktiež záver, že žaloba bola podaná dôvodne, čo do sumy 35,40 eur s prísl. Mal za nepochybné, že
medzi účastníkmi konania a to spoločnosťou Slovak Telecom a.s. ako podnikateľom a žalovaným ako
fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle § 43 zák. č. 351/2011

Z.z. o elektronický komunikáciách. Mal za preukázané, že na základe zmluvy Slovak Telecom a.s.
poskytol žalovanému telekomunikačné služby, nakoľko žalovaný neplatil riadne a včas za poskytnuté
služby, vznikol žalovanému nedoplatok podľa uvádzaných faktúr v celkovej sume 35,40 eur za prevolané
služby. Slovak Telecom a.s. v rámci písomného oznámenia žalovanému o postúpení pohľadávok ho
zároveňpísomne-listomvyzvalnazaplatenie179,40eur.Konštatoval,žežalobcavdanejvecivystupuje

ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ,
ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah
všeobecných podmienok k týmto zmluvám o pripojení. Po preskúmaní faktúry č. XXXXXXXXXX zistil,
že sa jedná o čiastkovú faktúru za čiastočné obdobie s cieľom preverenia dôveryhodnosti zákazníka, tak
ako to súdu oznámil žalobca listom , doručeným mu 18.4.2016. Konštatoval, že predmetná faktúra ,na
rozdiel od ostatných, neobsahovala prehľad poplatkov a prevádzky, že vzhľadom na túto skutočnosť bol

žalobca súdom v rámci prípravy pojednávania vyzvaný ,aby mu predložil listinné dôkazy preukazujúce
skutočnosť, že sa,čo do predmetnej sumy, jedná o reálne spotrebované telekomunikačné služby zo
strany žalovaného. Konštatovať, že žalobca mu predložil iba písomné vysvetlenie pojmu čiastkovej
faktúry a dôvody jej vystavenia, pričom žiadne listinné dôkazy o reálnej spotrebe za obdobie, na
ktoré bola vystavená súdu, nepredložil. Tiež konštatoval, že značnú pochybnosť reálnej spotreby

vyvoláva aj fakt, že faktúra bolo vystavená len 5 dní po uzavretí zmluvy o pripojení. Vzhľadom na túto
skutočnosť konštatoval, že čo do spotreby telekomunikačných služieb, do sumy 144,- eur dôkazné
bremeno neuniesol, z ktorého dôvodu v tejto časti žalobu zamietol. Urobil záver, že zmluva o pripojení
má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Obč.
zák. , že vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu , bol žalobca

povinný rešpektovať a riadiť sa ust. zák. o ochrane spotrebiteľa ako aj ust. o spotrebiteľských doložkách
upravených v § 52 a nasl. Obč. zák. Poukázal na to, že účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa
osobitného zák. č. 610/2003 Z. z., síce v čase uzatvárania zmluvy mali už aplikovať Zák. č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách a aj napriek uvedenému , mal za to, že aj na takto dohodnuté
záväzkové vzťahy je potrebné uplatniť primerane ust. Obč. zák. a výkladovo prihliadať i na smernice

ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Poukázal na skutočnosť,
že základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.
Napokon uviedol, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením preukázanej sumy vo výške 35,40 Eur ,
preto sa žalobca oprávnene domáha úhrady predmetnej sumy spolu s úrokom z omeškania. Zároveň
konštatoval, že žalobca si správne uplatnil výšku úroku z omeškania podľa jednotlivo splatných faktúr

a to v súlade s § 517, ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1195 Z. z. (osem
percentuálnych bodov) , ktorý priznal v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Vychádzajúc z pomeru úspechu a
neúspechu účastníkov, uviedol, že ten bol vo väčšej miere v prospech žalovaného.

3. Proti rozsudku - výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j., že súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

4. V odvolaní o. i. poukázal na to, že v tomto konkrétnom prípade boli účastníkovi vystavené faktúra
č. XXXXXXXXXX vo výške 0,77 eur za obdobie od 8.8.2012 do 07.09.2012, potom mu bola hneď
10.09.2012 vystavená čiastková faktúra č. XXXXXXXXXX na 144,- eur s DPH a následne mu bola
vystavená riadna faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná 25.10.2012 za obdobie 8.9.2012 do 7.10.2012 vo

výške 34,63 eur. V tejto faktúre mu bola odpočítaná zaplatená zálohová suma 144,- eur (120,- eur bez
DPH), čo vyplýva priamo z druhej strany faktúry - „Prehľad poplatkov a prevádzky“. Na druhej strane
účastník mal v tomto zúčtovacom období vysoký počet realizovaných tipovacích SMS, ktoré nabehli až
na sumu 150,- eur, ako to vyplýva z faktúry. Konštatoval, že súd rozsudkom žalobu vo výške 144,00 eur
z faktúry č. XXXXXXXXXX zamietol, že z odôvodnenia vyplýva, že podľa súdu nebol nárok dostatočne

preukázaný, keďže nedoložil listinné dôkazy o tom, že u tejto faktúry sa jedná o reálne spotrebované
telekomunikačné služby, ale obmedzil sa len na vysvetľujúce stanovisko a preto neuniesol dôkazné
bremeno preukázania nároku. Značnú pochybnosť súdu ohľadne reálnej spotreby služby, vyvolal údajne
aj fakt, že čiastková faktúra bola vystavená len 5 dní po uzatvorení zmluvy. Z uvedeného dôvodu malza to, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. súd došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam a,
že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že predmetom
žaloby je cena účastníkom realizovaných (odobratých) telekomunikačných služieb. Z rozpisu faktúry za

fakturačné obdobie mu vyplýva, za čo bola služba fakturovaná. Zdôraznil, že sa vychádza z prezumpcie,
že údaje uvedené na faktúre/faktúrach sú správne, že účastník má podľa všeobecných podmienok
možnosť faktúru reklamovať, resp. vrátiť, pokiaľ má zo to, že fakturácia nebola správna. Podobne , aj na
čiastkovej faktúre je uvedená špecifikácia tou formou, že sa jedná o spotrebu telekomunikačných služieb
na konkrétne tel. č. Po konzultácii s právnym predchodcom žalobcu mu tento oznámil, že na čiastkových

faktúrach sa neuvádza iná špecifikácia, len tá, že sa konkretizuje s konkrétnym tel. č. Tvrdil, že žalobca
nemohol predložiť čiastkovú faktúru s iným obsahom, nakoľko čiastková faktúra sa ako účtovný doklad
inak nevystavovala, že podľa jeho názoru bola aj táto faktúra riadne vystavená a preukazná. Uviedol, že
svojim formálnym výkladom obsahu faktúr, by potom mohol súd namietať nedostatočnosť aj ostatných
faktúr, nakoľko minúty v nich uvedené sa nedajú overiť inak, než kontrolou v elektronickom systéme jeho
právneho predchodcu. Podľa jeho názoru bola faktúra ako účtový a daňový doklad riadne vystavená.

Vo faktúre za nasledujúce účtovné obdobie, a to vo faktúre č. XXXXXXXXXX z 8.10.2012 bola čiastka
144,00 eur s DPH (120,00 eur bez DPH) od fakturovanej ceny odpočítaná. Vyplýva to priamo z prehľadu
poplatkov a prevádzky. Ako nedostatočné považuje žalobca aj odôvodnenie rozsudku v časti, kedy súd
zamietnutie nároku opiera o svoj ničím nepodložený právny názor, ktorý vychádza len z jeho domnienky
o nereálnosti vysokej spotreby impulzov za 5 dní od podpisu zmluvy, že takéto zdôvodnenie nemá

oporu v zákone. (Odhliadnuc od tejto skutočnosti je úplne reálne „pretelefonovať" a „pretipovať" za
pár dní stovky euro, nie to za 5 dní).Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že
čiastková faktúra je riadnym účtovným dokladom, ktorý žalovaný nijakým spôsobom nereklamoval a je
dostatočným dôkazom na preukázanie skutočností. Navrhol rozhodnutie zmeniť, žalobe v napadnutej
časti vyhovieť a zaviazať žalovaného zaplatiť trovy 1. stupňového konania vyčíslené v žalobe, ako aj

trovy odvolacieho konania a trovy právneho zast. za odvolacie konanie vo výške 30,21 eur t.j. (1 úkon
právnej služby po 16,60 eur, l x režijný paušál 8,58 eur a DPH).

5. Rozsudok , okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti , odvolaním nebol napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2

C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci a správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho
odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje , na dôvody, ktoré v celom rozsahu odkazuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odolanie žalobcom.

7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

8. Žalobca vytýkal súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové

zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o
skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným

skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom

hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie
skutkového stavu.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa

príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu.

14. Žalobca vytýkal nesprávne vyhodnotenie dôkazu, a to čiastkovej faktúry č. XXXXXXXXXX na 144,-
eur s DPH s odôvodnením, že vo faktúre č. XXXXXXXXXX, splatnej 25.10.2012 za obdobie 8.9.2012 do
7.10.2012 vo výške 34,63 eur bola čiastka 144,- eur s DPH od faktúrovej ceny odpočítaná, čo vyplýva
priamo z prehľadu poplatkov a prevádzky, že zamietnutie nároku súd oprel o ničím nepodložený právny
názor, ktorý vychádza len z domnienky a nereálnosti vysokej spotreby impulzov za 5 dní od podpisu

zmluvy a že takéto zdôvodnenie nemá oporu v zákone. Zdôraznil, že čiastková faktúra je riadnym
účtovným dokladom, ktorý žalovaný nijakým spôsobom nereklamoval a že je dostatočným dôkazom
na preukázanie skutočností.

15. K uvedenému je potrebné dodať, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, kedy súdy

poskytujú spotrebiteľovi zákonnú ochranu a to aj v tom smere, aby žalobca predložil nespochybniteľné
dôkazy svedčiace o opodstatnenosti jeho nároku, čo do základu a výšky.

16. Bolo povinnosťou žalobcu a dôkazné bremeno na jeho strane riadne preukázať aj nárok na
zaplatenie dlžnej čiastky 144,- eur vyplývajúcej z tzv. čiastočnej faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorú odvolací

súd zhodne so súdom prvej inštancie nemohol považovať za dostatočný dôkaz na preukázanie základu
a výšky tohto nároku žalobcu, pretože uvedená faktúra, na rozdiel od ostatných, neobsahovala prehľad
poplatkov a prevádzky. Žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci skutočnosť, čo sa týka
predmetnej sumy, že ide o reálne spotrebované telekomunikačné služby zo strany žalovaného, lebo
predložil iba písomné vysvetlenie čiastkovej faktúry a dôvod jej vystavenia. Žiadne iné listinné dôkazy o

reálnej spotrebe za obdobie, za ktoré bola vystavená súdu, nepredložil.

17. Z obsahu spisu vyplýva (čiastková faktúra za služby mobilnej siete - fotokópia, dátum splatnosti
14.9.2012 na č.l. 4), že právny predchodca žalobcu Slovak Telecom a.s. fakturoval žalovanému na
základe „čiastkovej faktúry“ spotrebu označenú pod č. XXXXXXXX 120,- eur + DPH, 20 % spolu 144,-

eur, z ktorej nie je možné zistiť dôvod a účel platby iba v rámci fakturačných údajov: dátum dodania
služby 10.9.2012, dátum vyhotovenia 10.9.2012.

18. Súd výzvou z 24.3.2016 (č.l. 27) vyzval zást. žalobcu, aby sa vyjadril k faktúre č. XXXXXXXXXX
s dátumom splatnosti 14.9.2012 z dôvodu, že nepredložil listinné dôkazy a vysvetlenie, že sa jedná

o reálnu spotrebu telekomunikačných služieb a v akom rozsahu, čo do ktorých produktov . Výzvou
z 23.2.2016 , došlou zást. žalobcu 29.2.2016, bol žalobca súdom vyzvaný, aby v lehote 10 dní od
doručenia výzvy špecifikoval na základe akých skutočností a za aké služby (tovar) bola žalovanému
predmetná faktúra splatná 14.9.2012 znejúca na 144,- eur s DPH vystavená, keďže to z nej nie je zjavné,s prihliadnutím na skutočnosť, že faktúra bola žalovanému vystavená len 5 dní po uzavretí zmluvy o
pripojení.

19. Žalobca sa na výzvu súdu, podaním zo 14.4.2016 vyjadril, že uvedená spotreba predstavuje
vyfakturovanie služieb za čiastkové obdobie s cieľom preverenia dôveryhodnosti, nakoľko sa jedná o
nového zákazníka, že toto vyjadrenie slúži na predchádzanie proti zneužívaniu poskytnutých služieb
zo strany zákazníka a to z dôvodných početných prípadov, kedy zákazník prestane hradiť faktúry za
poskytnuté služby.

20. Žalobca bol súdom poučený 4.4.2016 podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti, že všetky dôkazy a
skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliadne a že skutočnosti a
dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

21. Vychádzajúc aj z § 120 ods. 4 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), dôkaznú
povinnosť žalobcu a dôkazné bremeno na jeho strane na preukázanie jeho nároku, čo do základu
a výšky , súd rozhodol správne, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol pre unesenie dôkazného
bremena na strane žalobcu v uvedenom rozsahu.

22. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozsudok v zamietnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

24. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

25. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).