Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105200822
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4105200822.10

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava, so sídlom Mierové námestie 1, 019 01 Ilava,
zastúpenéhoJUDr.MariánomMackom,advokátomsosídlomKoceľova2,94901Nitra,protižalovaným:
1/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, so sídlom Piesková 32, 949 01 Nitra, a 2/ Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 811 09 Bratislava, o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 16C/7/2005-488 zo
dňa 27.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy vo výške 100.000.000 Sk (3.319.391,89 eura). V odôvodnení rozsudku
uviedol, že ak si žalobca uplatňuje nárok titulom nezákonného rozhodnutia štátu a nesprávneho
úradného postupu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, nie sú žalovaní 1/, 2/ pasívne vecne
legitimovaní. Keďže súd kvôli nedostatku pasívnej legitimácie žalobu zamietol, nezaoberal sa ani

nárokom žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, uplatneným podľa § 13 Občianskeho
zákonníka. V odôvodnení tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa
14.08.2012 označil ako žalovaného 1/ Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, avšak takýto účastník nebol nikdy do konania pribratý a ani žalobca nenavrhol, aby ho súd
do konania pribral. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), a

priznal úspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd vec nesprávne posúdil,
znemožnil mu uskutočňovať jeho procesné práva, nevykonal navrhnuté dôkazy a porušil jeho právo na
spravodlivý súdny proces. Súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie pre

nesprávne označenie žalovaných. On však v priebehu konania podal návrh na pribratie Slovenskej
republiky v zastúpení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do konania. Ako vyplýva z uznesenia
Okresného súdu Nitra č. k. 16C/7/2005-236 zo dňa 05.02.2010 a aj z uznesenia Krajského súdu Nitra č.
k. 5Co/173/2013-336 zo dňa 31.05.2013, súdy konali so štátom Slovenská republika ako s účastníkom
konania. Súd prvej inštancie vôbec nevyriešil zánik procesného postavenia Slovenskej republiky ako
žalovaného 1/. R. žalobcu súd tiež opomenul, že uznesením č. k. 16C/7/2005-422 zo dňa 04.09.2015

konanie v časti o zaplatenie 557.657,84 eura zastavil, a rozhodoval o jeho pôvodnej žalobe. V postupe
súdu došlo podľa neho k viacerým pochybeniam, lebo súd nedostatočne zistil skutkový a právny stav,neustálil okruh strán a aj napriek tomu, že pripustil zmenu petitu, rozhodoval o pôvodnom petite, vypočul
ho však len ku konkretizácii nároku a nie vo veci samej, ako malo dôjsť k samotnému porušeniu jeho
práv a vzniku škody na majetku. Rozsudok z týchto dôvodov považuje za nepreskúmateľný. Súd tým,

že nevykonal dokazovanie, znemožnil mu preukázať dôvodnosť jeho nároku.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Nitre je len preddavkovou organizáciou, ktorá nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť pasívne
legitimovanou stranou. Od 01.01.2013 nie je samostatnou rozpočtovou organizáciou a nie je ani

samostatnou právnickou osobou. Všetky jeho práva a záväzky ako rozpočtovej organizácie prešli na
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Súd sa podľa neho vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami,
predmetnú vec správne právne posúdil a aplikoval príslušné právne normy.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v nadväznosti na oboznámenie sa s celým
obsahom spisu konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný v dôsledku viacerých
procesných pochybení, v dôsledku čoho žalobcovi odňal právo konať pred súdom. Navyše tento

rozsudok nie je dostatočne zdôvodnený tak, aby zodpovedal náležitostiam upraveným v ustanovení
§ 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého: „V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd
dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“ Daný rozsudok nevykazuje známky presvedčivosti
a neobsahuje všetky podstatné prednesy žalobcu týkajúce sa špecifikácie predmetu konania a riadneho
označenia strán sporu. Preto v odvolacom konaní neboli dané podmienky ani na potvrdenie a ani na

zmenu napadnutého rozsudku.

7. Zo záhlavia napadnutého rozsudku je zrejmé, že žalovanými v tomto spore sú dva subjekty,
označené súdom prvej inštancie ako: 1/ Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre a 2/ Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky. V rozpore s týmto označením strán sporu na strane žalovaných vyznieva

odôvodnenie súdu v bode 8. na strane 5 rozsudku, že práva a povinnosti prešli na základe rozhodnutia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“) ku dňu 31.12.2012 z rozpočtových
organizácií na MV SR, a preto zostal stranou sporu len žalovaný 2/. Výrokom o trovách konania
rozhodol súd tiež len o jednom žalovanom. Rovnako v odôvodnení rozsudku v bode 25. súd uviedol,
že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. Označenie strán sporu v záhlaví a výrok rozsudku

o trovách konania teda nekorešpondujú s odôvodnením rozsudku ohľadne počtu strán sporu na
strane žalovaných. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v priebehu konania na základe výzvy súdu
spresňoval svoje podania jednak ohľadne uplatneného nároku a jednak v označení strán sporu na strane
žalovaných. Podaním zo dňa 05.05.2011 (č. l. 284 spisu) označil žalovaného 1/ Slovenskú republiku
v zastúpení Ministerstva vnútra SR, žalovaného 2/ Prezídium Policajného zboru SR a žalovaného 3/

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR. Rovnako označil strany sporu aj v podaní z 08.08.2012
(č. l. 303 spisu) ako aj v ďalších podaniach (č. l. 315, 317, 323, 354, 356 spisu), kde okrem troch
žalovaných uviedol aj ďalšie strany sporu na strane žalovaných. Následne súdy vo svojich uzneseniach
č. k. 16C/7/2005-312 a č. k. 5Co/173/2013-336 označili žalovaných 1/,2/,3/ rovnako ako žalobca vo
svojich podaniach. Na pojednávaní konanom dňa 25.04.2014 už v zápisnici o pojednávaní súd označil

ako žalovaných 1/, 2/ iné subjekty než v uvádzaných uzneseniach súdu. Z uvedeného konania súdu
prvej inštancie nie je zrejmé, prečo menil označenie strán sporu na strane žalovaných, keď vtedy k tomu
nebol žiadny procesný podnet zo strany žalobcu. Neobstojí tvrdenie súdu v odôvodnení napadnutého
rozsudku (bod 21., strana 9), že žalobca nepodal návrh na pribratie Slovenskej republiky v zastúpeníMinisterstva vnútra do konania. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.04.2014 navrhol,
aby súd pribral na strane žalovaného do konania štát - Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstva
vnútra SR, a Prezídium Policajného zboru SR, pričom súd uznesením č. k. 16C/7/2005-362 rozhodol

len o pribratí Prezídia Policajného zboru SR. Oba subjekty však už sám súd vo svojom uznesení č. k.
16C/7/2005-312 označoval ako žalovaných 1/,2/. Takýmto procesným postupom súd znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Ďalšou skutočnosťou, s ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal, je
zostávajúci predmet konania v nadväznosti na čiastočné späťvzatie žaloby. Podaním zo dňa 24.04.2014
(č. l. 356 spisu) žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 2.771.232,17 eura späť a v tejto časti žiadal
konanie zastaviť. Rovnako v zápisnici o pojednávaní zo dňa 25.04.2014 je uvedené, že žalobca berie
žalobu v časti o zaplatenie 2.771.232,17 eura späť, pričom v zápisnici z pojednávania zo dňa 04.092015
je uvedené, že žalobca sa pridŕža čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 24.04.2014 (č. l. 411 spisu). Na

strane3.tejtozápisnicejevšakužuvedené,žežalobcaberiežalobuvčastiozaplatenie557.657,84eura
späť. Uznesením č. k. 16C/7/2005-422 zo dňa 04.09.2015 súd konanie v časti o zaplatenie 557,657,84
eura zastavil. Žalobca v odvolaní voči rozsudku uviedol, že žalobu zobral späť v časti 2.771.232,17
eura, a nie v časti 557.657,84 eura. Napriek zastaveniu konania v časti súd potom rozhodoval o celom
nároku 100.000.000 Sk, ako to uviedol v bode 8. na strane 5. odôvodnenia rozsudku. Navyše súd prvej

inštancie žalovanú sumu 100.000.000 Sk na menu v eurách prepočítal nesprávne, keď uviedol sumu
331.939,18 eura, hoci správny prepočet je 3.319.391,89 eura (100.000.000 Sk delené koeficientom
30,126). Takto súd svojím procesným postupom nedostatočne ustálil predmet konania a aj strany v
konaní - žalovaných. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácii žalovaných je
z toho dôvodu predčasný a v rozsudku nie je ani primerane odôvodnený.

9. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu ako opodstatnené s tým,
že napadnutý rozsudok nie je riadne preskúmateľný, a teda je aj nepresvedčivý. Preto neboli dané
podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku, a vzhľadom na to odvolací
súd tento rozsudok musel zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom si súd

prvej inštancie najskôr vyrieši, kto je v spore vlastne žalovaný, či bolo riadne rozhodnuté o všetkých
navrhovaných zmenách žaloby vo vzťahu k označeniu žalovaných ako aj o čiastočnom späťvzatí žaloby,
pričom sa vysporiada s právoplatnosťou uznesenia č. k. 16C/7/2005-422 zo dňa 04.09.2015, ktorým
konanie v časti o zaplatenie 557,657,84 eura zastavil, a v konečnom dôsledku si ustáli, aká suma z
pôvodnej žalovanej sumy ostala predmetom konania. Až po uvedenom zistení a po procesnej náprave

týchtozákladnýchpredpokladovumožňujúcichpokračovaťvkonaní,budesúdďalejpostupovaťvsúlade
v platnými procesnými predpismi o vedení konania, vykoná navrhnuté dokazovanie, vo veci rozhodne a
svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní, aby bolo dostatočne presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP). V novom
rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne zároveň aj o trovách konania, vrátane konania odvolacieho (§
396 ods. 3 a § 255 a nasl. CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).