Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. august 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Er/763/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212207832
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8212207832.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému: AMMO BJ s.r.o.,
so sídlom Hlavná 236/165, 086 14 Hažlín, IČO: 46 572 317, o vymoženie 942,82 € a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi,
Exekútorský úrad so sídlom Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, trovy konania vo
výške 48,80 € do 3 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 17.09.2012 a exekučného titulu -
rozhodnutia č. 700-2810811012-GC04/12 zo dňa 13.08.2012 vydaného Sociálnou poisťovňou sa dňa
25.09.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému.

2. Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vydal poverenie č. 5701 * 054381 dňa 01.10.2012.

3. Podaním zo dňa 28.10.2016 doručeným súdu dňa 02.11.2016 súdny exekútor predložil súdu podnet
na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol ex offo zrušený bez likvidácie.

4. Súd na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo:
25674/P, zistil, že dňa 09.09.2016 bol povinný ex offo vymazaný z Obchodného registra. Povinný zanikol

bez právneho nástupcu.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov

účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.8. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané
do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich
vznik inak.

10. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

11. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

13. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil súd za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

15. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

17. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou podmienkou konania. Nakoľko
povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania,
súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

18. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov
exekúcie. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie podľa nasledovného vyúčtovania:
- Odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. - 33,19 €
- Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky
poštovné 8,73 €

hotové výdavky - na založenie a archiváciu spisu 10 rokov 3,07 €
DPH 9 €
__________________________________________________________________
Spolu 53,99 €

19. Podľa § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovela (§ 50).
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

20. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

21. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotovýchvýdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

22. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.

23. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného

registra. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je v takomto prípade prakticky dôsledkom
jeho nemajetnosti, pričom táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom (pozri uznesenie
najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/13/2012). Vzhľadom na uvedené súd postupoval v zmysle §
203 ods. 2 Exekučného poriadku a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011).

24. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.

25. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

26. Súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu trov podľa § 14 ods. 1 a § 22 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, t.j. paušálnu odmenu
vo výške 33,19 € a náhradu hotových výdavkov na poštovné vo výške 7,48 €.

27. Na rozdiel od vyúčtovania súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné - vrátenie poverenia vo
výške 1,25 €, nakoľko ide o budúce výdavky, a teda nie je možné priznať výdavky, ktoré mu ešte nevznikli
a neboli účelne vynaložené.

28. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v rámci náhrady hotových výdavkov hotové výdavky - na

založenie a archiváciu spisu - 10 rokov vo výške 3,07 €. Podľa § 22 vyhlášky exekútorovi patrí
náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súd
pri posudzovaní trov skúma ich účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť, pričom tieto trovy musia byť
preukázané. Čo sa týka archivácie spisu, ide o úkon, ktorý sa bude realizovať až v budúcnosti po
skončení exekučného konania, nejde o úkon urobený v exekučnom konaní. Úschova ukončených spisov

jejednouzpovinnostísúdnehoexekútora,ktorúmuukladáExekučnýporiadok,nejdeoúkonpotrebnýna
účelné vymáhanie nároku, a preto podľa názoru súdu nepatrí medzi trovy exekúcie vzniknuté súdnemu
exekútorovi počas exekučného konania. Súd má teda za to, že požadovanú náhradu vo výške 3,07 €
súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

29. Vyhláška MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25

autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne
práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

30. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na

prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne
koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,
výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby
a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky nakancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner
do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny
exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej

- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na
prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na kancelárske potreby - papier, spinky a
farba,naktorépoukazovalsúdnyexekútorvovyčíslenítrovexekúciesúdnemuexekútorovivzmysle§22
ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno
priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi

náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 Vyhlášky a § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich
odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane nákladov za
kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto,
lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne
aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení
v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých

prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej
úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012 sp.zn.
17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ
návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:

„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a

kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

31. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume.

32. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie

sú súčasťou administratívnych prác“.

33. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22
a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,
kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho
majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

34. Navrhované zmeny schválené neboli.

35. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v §-e 22 osobitne náklady na kancelársky

papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva, dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť
právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že

v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady).36. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky,
a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná
ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci

(jednalosaoprávny názorKrajskéhosúduvKošiciachvyslovenývuzneseníč.k.3CoE4/2006-28z25.
júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení
exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami,
avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej
činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné

náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.
Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie
nezanedbateľných, jasne indentifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone
konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení
zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické,
a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj

náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím

príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery
krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

37. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný
kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu
nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora
teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach
iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery

súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú
od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013

sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012
- všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).

38. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč
republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu

nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením
exekučného spisu, dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá
v odmene súdneho exekútora.

39. Celkovo priznal súd trovy exekúcie vrátane 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov,

nakoľko súdny exekútor preukázal, že je jej platcom, vo výške 48,80 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. a II. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Proti tomuto uzneseniu čo do výroku III. nie je prípustné odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).