Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/181/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201749
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214201749.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátu:Mgr.RenátaGavalcováasudkýň:JUDr.

Eva Barcajová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: Ing.
Z. X., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXXX/X, C. S., o zaplatenie 2.835,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15C 41/2014-46 zo dňa 19. júna 2015
v časti splatnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v napadnutej časti splatnosti priznanej sumy

s príslušenstvom p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania m e n í tak, že
žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie.

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1.046,75 eur s 3,275 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 85,15 eur od 17. decembra

2010 do 4. augusta 2011, 65,15 eur od 5. augusta do 8. septembra 2011, 45,15 eur od 9. septembra
do 2. októbra 2011, 25,15 eur od 3. októbra do 19. novembra 2011, 85,15 eur od 17. januára 2011 do
19. novembra 2012, 85,15 eur od 17. februára 2011 do 19. novembra 2012, 85,15 eur od 17. marca
2011 do 19. novembra 2012, 706,15 eur od 4. apríla 2011 do 19. novembra 2012 a 9 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 706,15 eur od 20. novembra 2012, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie 1.788,35 eur a 0,065 % dennej zmluvnej pokuty zo sumy 85,15
eur od 17. decembra 2010 do 4. augusta 2011, 65,15 eur od 5. augusta 2011 do 8. septembra 2011,

45,15 eur od 9. septembra 2011 do 2. októbra 2011, 25,15 eur od 3. októbra 2011 do 19. novembra 2011,
85,15 eur od 17. januára 2011 do 19. novembra 2012, 85,15 eur od 17. februára 2011 do 19. novembra
2012, 85,15 eur od 17. marca 2011 do 19. novembra 2012 a 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy
1.788,35 eur od 20. novembra 2012 zamietol, výrokom III. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 497 Obchodného zákonníka,
§ 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2 písm. f), g), i), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52,
§39,§488,§544ods.2,§46ods.2vetaprvá,§40ods.3,§488Občianskehozákonníka,§3nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poplatku.3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, žiadosť/zmluva z 16/19. augusta 2010 je zmluvou
uzatvorenou v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby zmluva
obsahovala určité esenciálne náležitosti, okrem iného konečnú splatnosť [písm. f)], celkovú výšku úveru
[písm. g)], úrokovú sadzbu [písm. i)] a výšku a termíny splátok [písm. k)]. Citované ustanovenie je podľa
názoru súdu prvej inštancie potrebné interpretovať tak, že tieto náležitosti musia byť dohodnuté v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, to možno vyvodiť predovšetkým z toho, že prípady, kedy je takáto jednostranná

zmenapodmienokzmluvyospotrebiteľskomúveremožná,súvcitovanom§9ods.2upravenévýslovne,
takže možno predpokladať, že v ostatných prípadoch zákonodarca nepovažoval takéto jednostranné
určenie podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere za prípustné. V časti 5 a 6 žiadosti/zmluva je
okrem iného dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 70 % ročne. Podľa názoru súdu prvej inštancie
však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, je jednoznačne úžernícka, pretože predstavuje viac
než dvojtretinové zhodnotenie peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho

zákonníkaneplatná.Súčasťoužiadosti/zmluvybolavbode8ajtzv.dohodaoposkytnutíslužby.Zobsahu
tejto dohody je zrejmé, že ide o dohodu o odklade splatnosti splátok. Podľa názoru súdu prvej inštancie
nie je takáto „dohoda“ základom pre poskytnutie akejkoľvek služby, pretože veriteľ (žalobca) žalovanej
neposkytuje na jej základe žiadne plnenie (§ 488 Občianskeho zákonníka). V skutočnosti tak ide len o
dohodu o opcii na predĺženie lehoty splatnosti nároku, v dôsledku čoho je podľa názoru súdu podľa § 39

Občianskeho zákonníka neplatná aj dohoda o odplate za „službu“ uvedená v ods. 8.1 žiadosti/zmluvy.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. sa úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tak bola povinná zaplatiť žalobcovi len sumu 1.277,05 eur,
a to v dohodnutých splátkach 85,15 eur. Z údajov samotného žalobcu vyplýva, že žalovaná celkovo
uhradila 230,30 eur. Po odčítaní tejto sumy od celkovej istiny tak žalovanej zostáva splatiť 1.046,75 eur.

Žalobca si za určité obdobie uplatnil len nárok na úrok z omeškania vo výške 3,275 %, čo je menej, než
by mu patrilo a vzhľadom na obmedzenie § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku mu súd prvej
inštancie nemohol priznať viac. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere z 16/19. augusta 2010
znamená,žežalobcanemôžepožadovaťanizmluvnúpokutuupravenúvods.14.1zmluvnýchdojednaní
zmluvy o úvere. Okrem toho však ustanovenie § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby bola

zmluvná pokuta dohodnutá písomne, inak je v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.
V prerokúvanej veci je však v ods. 13 formulára žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere obsiahnutý len
paušálny odkaz na zmluvné dojednania, takže z textu tejto žiadosti/zmluvy je jednoznačne jasné, aký
obsah zmluvných dojednaní sa má stať súčasťou zmluvy medzi účastníkmi. Inak povedané, nie je v ňom
písomnou formou vyjadrené, že súčasťou zmluvy sa má stať aj dojednanie o zmluvnej pokute. Preto

súd nemohol žalobcovi priznať ani nárok na zmluvnú pokutu. Zo všetkých uvedených dôvodov žalobe
vyhovel len v časti nesplatenej istiny a úroku z omeškania z nej (výrok I), v časti o zaplatenie zvyšnej
sumy, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty žalobu zamietol (výrok II).

4. O trovách rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Pomer

úspechu žalobcu a žalovanej je 1.046,75 : 1.788,35, t. j. 36,92 : 63,08 %. Náhradu trov pomerne rozdelil
tak, že žalobca nahradí žalovanej (63,08-36,92) 26,16 % jej trov. Žalobca si trovy uplatnil, no nemá na
ne nárok, preto súd prvej inštancie o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) rozhodol tak, že mu ich nepriznal. Žalovaná, ktorá by inak mala nárok na náhradu časti trov,
zasa žiadne trovy nežiadala, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit. § 151 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku).

5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom
podala písomne odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že požadovanú sumu vo výške 2.835,10 eur s
príslušenstvom nie je schopná uhradiť jednorazovo, iba vo forme čiastočných úhrad vo výške 100 eur

mesačne. Dôvodom je skutočnosť, že ako dôchodkyňa nemá dostatočný príjem.

6. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovanej sa nevyjadril.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho
súdneho poriadku, § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1

Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne
§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne §
365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205
ods. 2 písm. f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktorý má ekvivalent
v § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v
medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných

podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúduminimálne5dnípredjehovyhlásením(§219ods.

3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku
súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej v napadnutej časti splatnosti v zmysle ustanovenia § 387
ods. 1 Civilného sporového poriadku a pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v závislom výroku o
náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie len v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom podala
odvolanie žalovaná a navrhla ho v tejto časti zmeniť umožnením splácania žalobcovi priznanej
pohľadávky v mesačných splátkach vo výške 100 eur, nakoľko nemá dostatočný príjem pre jej úhradu
jednorazovo. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného
sporového poriadku) súd prvej inštancie uložil výrokom I. žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.046,75 eur s 3,275 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 85,15 eur od 17. decembra 2010 do 4.
augusta 2011, 65,15 eur od 5. augusta do 8. septembra 2011, 45,15 eur od 9. septembra do 2. októbra
2011, 25,15 eur od 3. októbra do 19. novembra 2011, 85,15 eur od 17. januára 2011 do 19. novembra
2012, 85,15 eur od 17. februára 2011 do 19. novembra 2012, 85,15 eur od 17. marca 2011 do 19.
novembra 2012, 706,15 eur od 4. apríla 2011 do 19. novembra 2012 a 9 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 706,15 eur od 20. novembra 2012, výrokom II. žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.788,35 eur a
0,065 % dennej zmluvnej pokuty zo sumy 85,15 eur od 17. decembra 2010 do 4. augusta 2011, 65,15 eur
od 5. augusta 2011 do 8. septembra 2011, 45,15 eur od 9. septembra 2011 do 2. októbra 2011, 25,15 eur
od 3. októbra 2011 do 19. novembra 2011, 85,15 eur od 17. januára 2011 do 19. novembra 2012, 85,15
eur od 17. februára 2011 do 19. novembra 2012, 85,15 eur od 17. marca 2011 do 19. novembra 2012 a

9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.788,35 eur od 20. novembra 2012 zamietol. Vzhľadom na to,
že žalobca proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodal, v týchto častiach rozsudok súdu prvej
inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostala časť rozsudku súdu
prvej inštancie určujúca lehotu 3 dní na zaplatenie žalobcovi priznanej pohľadávky s príslušenstvom
vrátane trov konania.

10. Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v
splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky

má za následok zročnosť celého plnenia.

11. Podľa § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

12. Z citovaného ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie (majúce ekvivalent v § 232 ods. 2 aktuálne účinného Civilného
sporového poriadku) vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná
lehota tri dni. Uvedené ustanovenie ale súdu umožňovalo, vzhľadom na osobitné okolnosti každéhoprípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom
súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je
hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých

skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu
prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než
tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody
vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí
predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha

o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch
dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé.

13. Z odvolania žalovanej vyplýva, že nie je schopná zaplatiť priznanú istinu s príslušenstvom
jednorazovo, nakoľko je dôchodkyňa a nemá dostatočný príjem. Predmetom

konania bol nárok žalobcu na zaplatenie zostatku spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanej
dňa 24.8.2010 v celkovej sume 1.277,05 eur, z ktorého poskytnutého úveru zaplatila žalovaná dňa
12.10.2010 sumu 85,15 eur, dňa 15.11.2010 sumu 85,15 eur, dňa 5.8.2011 sumu 20 eur, dňa 9.9.2011
sumu 20 eur, dňa 3.10.2011 sumu 20 eur, teda celkom sumu 230,30 eur. Dohodnutá výška mesačných
splátok v zmluve o úvere predstavovala sumu 85,15 eur. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalovaná

svoje celkové osobné, majetkové a sociálne pomery, ktoré by mali odôvodniť požadované povolenie
zaplatiť dlh v splátkach bližšie nepreukázala. Žalovaná v odvolaní síce dôvodila jej nepriaznivou
finančnou situáciou, avšak bližšie neuviedla iné rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jej požiadavku
v odvolaní (napr. výšku jej mesačného príjmu, či žije sama alebo spoločne s inými osobami, zárobkové
pomery jej i spolužijúcich osôb, počet vyživovacích povinností, údaje o vlastníctve / nevlastníctve

nehnuteľnosti alebo hnuteľných vecí vyššej hodnoty, údaje o jej zdravotnom stave i spolužijúcich osôb
a pod.). Vzhľadom na čas, od kedy bola podaná žaloba na súd (dňa 7.2.2014) a čas, kedy súd prvej
inštancie vo veci samej rozhodol (19.6.2015), mala žalovaná možnosť svoju snahu a záujem vec
vysporiadať so žalobcom a tým preukázať, že mohla priebežne peňažný dlh splácať v splátkach aspoň
v takej výške, ktorá by bola primeraná jej finančným možnostiam, prípadne pokúsiť sa uzavrieť dohodu

so žalobcom o splácaní zostatku spotrebiteľského úveru. Je potrebné poukázať na to, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou ešte dňa 19.8.2010, pričom v zmysle
tejto zmluvy mala žalovaná dohodnuté splátky vo výške 85,15 eur mesačne, ktoré žalovaná už od
15.11.2010 pravidelne nesplácala, od 3.10.2011 ich nesplácala vôbec, doposiaľ zaplatila z poskytnutého
úveru vo výške 1.277,50 eur len sumu 230,30 eur. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovanej, ale

aj na záujmy žalobcu. Vyhovenie žiadosti žalovanej zaplatiť priznanú pohľadávku žalobcu v splátkach
by bolo zjavne nespravodlivé. Pokiaľ žalovaná ako dlžník navrhovala mesačné splátky na zaplatenie jej
dlhu voči žalobcovi, hoci viac ako päť a pol roka nezaplatila z poskytnutého úveru žiadnu sumu, priznanie
možnosti žalovanej zaplatiť tento dlh v splátkach, by nezodpovedalo požiadavke spravodlivého riešenia
veci. To by prakticky znamenalo umožniť zaplatenie dlhu za rovnakých podmienok, ako boli pôvodne so

žalobcom dohodnuté, a to s akcentom na skutočnosť, že žalovaná poskytnutý úver nespláca už po dobu
viac ako päť a pol roka a ani počas konania pred súdom prvej inštancie trvajúceho viac ako šestnásť
mesiacov, ani počas odvolacieho konania, neprejavila najmenšiu snahu zaplatiť, čo i len časť jej dlhu.
Právo žalobcu nemôže byť porušené len preto, že žalovaná berie na seba záväzky až v takej výške,
že ich zjavne nie je schopná plniť.

14. Za danej situácie podľa názoru odvolacieho súdu neboli dôvody pre povolenie splátok. Z tohto
dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti priznanej
istiny s príslušenstvom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

15. Zároveň odvolací súd dodáva, že žalovaná má naďalej možnosť dohodnúť sa so žalobcom na
splátkovom kalendári.

16. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku vo veci samej uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.046,75 eur s príslušenstvom a žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.788,35 eur

s príslušenstvom zamietol. Zásadne tak čiastočne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov
vzniknutých v tomto konaní pred súdom prvej inštancie v rozsahu 26,16 %.17. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

18. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

19. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania, v ktorej
časti považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, pretože v zmysle ustanovenia § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, súd prizná
účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný čiastočný úspech, náhradu trov konania potrebných na účelne
uplatňovanie alebo bránenie práva v rozsahu jeho úspechu proti druhému účastníkovi. Bolo preto

namieste rozhodnúť o náhrade trov konania prevažne úspešného účastníka (akt. strany) a nie účastníka
(akt. strany) prevažne neúspešného. V spore prevažne úspešná žalovaná si však náhradu trov konania
neuplatnila, čo bolo v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie podmienkou jej priznania a preto bolo namieste rozhodnúť
o náhrade trov konania tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní pred súdom prvej inštancie prevažne

úspešná, sa nepriznáva náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie. Z uvedených dôvodov v
prejednávanej veci bolo potom nevyhnutné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v závislom
výroku III. o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutý) v zmysle ustanovenia § 388
Civilného sporového poriadku zmenil spôsobom uvedeným vo výroku II. tohto rozsudku, keď táto zmena
nebude mať na strany sporu vecný dopad.

20. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom
podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti

tohto uznesenia.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).