Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. august 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/410/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215216358
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215216358.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: Secapital S.á.r.L.,

9 rue du Laboratoire, L-1653 Luxemburg, IČO: B108305, v konaní zast.: JUDr. Jiří Šmída, usadený
euroadvokát, Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanej: V. Z., nar. XX.X.XXXX, M. XXX, M., občan
SR, v konaní o zaplatenie 2.503,97 EUR takto

r o z h o d o l :

I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
2.503,97 EUR s prísl.“ z dňa 31.08.2015, ktoré doručil súdu dňa 03.09.2015 sa domáhal zaplatenia

sumy 2.503,97 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

2.Súdvovecikonalarozhodolzaúčastižalovanejavneprítomnostisplnomoc.práv.zást.žalobcu,ktorá
žiadala svoju neprítomnosť ospravedlniť svojím písomným podaním z dňa 24.07.2017, ako je zrejmé z
č. l. 34-35 súdneho spisu.

3. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 18.08.2016, ako je zrejmé z č. l. 24, predvolanie na pojednávanie

bolo žalovanej doručené dňa 11.07.2017, ako je zrejmé z č. l. 29.

4. Žalovaná V. Z. na pojednávaní k veci uviedla, že je vyučená kuchárka, manžel je vyučený ako
záhradkár a dodala, že žaloba žalobcu jej bola doručená, tejto porozumela a ku skutočnostiam
uvedeným v podanej žalobe dodala, že k uvedenému obchodnému prípadu došlo už dávnejšie a ona
aj s manželom medzitým stratili prácu a mali množstvo problémov, do jari 2016 nemali prácu, a od jari
2016 už majú prácu. V súčasnosti ich deti sú už plnoleté. Ďalej dodala, že nespochybňuje, že v minulosti

od Consumer zobrali úver na zabezpečenie bývania, ale im nikto nevysvetlil, že v podstate dlh, ktorý
mali v sume 2.630,23 EUR, že akú výhodu má pre nich splatenie dlhu, ale už v sume 3.262,25 EUR.

5. Na jednotlivé otázky súdu uviedla, že im vysvetlené nič nebolo a peniaze nedostali.

6. Na to súd pristúpil k oboznámeniu sa s obsahom spisového materiálu, a zároveň súd konštatuje,
že obsahom spisového materiálu je podaná žaloba žalobcu z č. l. 1-2, vzor PR na č. l. 3, Dohoda o

urovnaní z dňa 29.07.2013 na č. l. 4-5, plná moc na č. l. 6-11, oznámenie o postúpení pohľadávky z dňa
26.03.2013 na č. l. 12, zosplatnenie dlhu z dňa 11.08.2015 na č. l. 13-14, Žiadosť a zmluva o poskytnutie
pôžičky č. 34092 z dňa 18.03.2009 na č. l. 15, VOP na č. l. 16, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 17,
potvrdenie o lustrácii na č. l. 18, písomné podanie súdu na č. l. 19-21, záznam o zložení SÚP na č. l. 22,uznesenie - výzva na č. l. 23-24, poučenie na č. l. 25-28, písomné podanie súdu na č. l. 29-31, poučenie
na č. l. 32-33, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu - ospravedlnenie z dňa 24.7.2017 na č.
l. 34-35, tabuľka úrokových mier na č. l. 36, tabuľka RPMN na č. l. 37.

7. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

8. Rovnako súd poučil strany sporu podľa § 182 CSP o tom, aby tieto osoby na záver zhrnuli svoje

návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

9. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového
stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

10. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia

§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol.

11. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej strane dňa 18.08.2016 ako aj uznesenie s výzvou na
vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby. Nakoľko súd podanú žalobu žalobcu
doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej strane z čoho žalovaná strana mala
možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne konanie ako aj o predmete konania

a vzhľadom k postoju žalovanej strany po doručení vyššie uvedených podaní súdu, kedy sa žalovaná
strana nevyjadrila k predmetu konania preto súd mal za to, že žalovaný si neuplatnil absolútne žiadne
námietky voči uplatnenému nároku v podanej žalobe.

12. Súd podľa § 167 ods. 1 CSP doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Podľa

ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe
písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnostinasvojuobranu,pripojillistiny,naktorésaodvoláva,aoznačildôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení.

13. V zmysle § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí
iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť
sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

14. Na základe uvedených súd pri svojom rozhodnutí uplatnený nárok žalobcovi nepriznal a to s
poukazom na § 185 CSP, ktorým bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že
súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku

s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti
s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na § 153 CSP ako aj § 151 ods.1 a ods. 2 CSP podľa ktorých ustanovení platí, že

skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

15. Dohodou o urovnaní môžu účastníci podľa § 585 ods. 1 až ods. 3 Obč. zák. upraviť práva medzi nimi
sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka
práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa

dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší
záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.16. Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné podľa § 586 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák.,
nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa
druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade,

že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.

17.Ikeďstranynazáklade§587vyhlásia,žeurovnanímsúmedzinimiupravenévšetkyvzájomnépráva,
týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť,
ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.

18. Súd mal za to, že citovaná Dohoda o urovnaní z dňa 29.7.2013 v spojení s vyjadrením žalovanej
na pojednávaní dňa 18.08.2017 je absolútne neplatná ako je zrejmé zo samotnej dohody a ďalej
v odôvodnení tohto rozhodnutia, na základe tejto dohody o urovnaní nedošlo k poskytnutiu fin.
prostriedkov, a preto súd žalobu zamietol.

19.ŽalobcasiuplatnilnároknazaplateniedlžnejsumyzDohodyourovnaníuzatvorenejmedzižalobcom
ažalovanýmdňa27.09.2013akojezrejmézč.l.4 anasl.súdnehospisustým,žežalobcauviedolvčasti
A zmluvy skutočnosť, ktorá podľa tejto dohody by nemala byť medzi stranami sporná a to , že žalovaný
uzavrel s právnym predchodcom žalobcu a to so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO:
35923130 Hlavné námestie 12, Kežmarok 060 01 dňa 18.03.2009 zmluvu o poskytnutí finančných

prostriedkov číslo: 6063520, na základe ktorej poskytol peňažné prostriedky v sume: 3.118,80 EUR a
žalovaná strana sa zaviazala uvedené peňažné prostriedky vrátiť. Podľa žaloby následne malo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a veriteľom z dňa 07.03.2013.

20. Súd mal v konaní preukázané, že strany sporu boli v právnom vzťahu na základe písomne

uzatvorenej: Žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky č. 34092 z dňa 18.3.2009 na č. l. 15, VOP na č.
l .16. Na základe uvedenej zmluvy bolo medzi stranami sporu dohodnuté poskytnutie úveru v sume
2100,- EUR za nasledovných podmienok, a to celkového počtu mesačných splátok 46 v sume 67,80
EUR pri dohodnutej úrokovej sadzbe 21,81 % p. a., RPMN 21,81 %.

21. Podľa § 290 CSP platí, že spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

22. Súd podľa § 295 CSP môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a preto súd vykonal

dokazovanie v širšom rozsahu, nakoľko v prejednávanom prípade sa jedná o žalovaného spotrebiteľa.

23. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy sa stala súčasťou nového právneho odvetvia, tzv.
spotrebiteľského práva, ktoré zahŕňa tak normy súkromného práva ako aj verejného práva. Toto odvetvie
právasavyznačujeprevahoukogentnýchnoriemapredstavujeurčitúodchýlkuodvšeobecnejkoncepcie

súkromného práva, vychádzajúcej zo zásady zmluvnej autonómie. Spotrebiteľské právo túto zásadu
modifikuje za účelom zvýšenej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým
je spotrebiteľ. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o
rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho
obchodu, v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ). Pod druhom zmluvy máme na mysli

určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného
záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do
zmluvných.Spotrebiteľskázmluvanepredstavujesamostatnýaninovýzmluvnýtyp.Ideskôrorovnorodý
druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu,
v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ). Pod druhom zmluvy máme na mysli určitú skupinu

zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti
ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov
s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Ochranu spotrebiteľa v súčasnom právnom
poriadku zabezpečuje celý komplex právnych noriem. Ochrana spotrebiteľa je objektom úpravy tak
verejného práva, ako aj súkromného práva. Na to, aby sme zmluvu mohli označiť za spotrebiteľskú,

musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok
s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť
alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorejspotrebiteľnemalmožnosťovplyvniťjejobsah.Nazákladetohozaspotrebiteľskémožnooznačiťzmluvy,
ktoré sa označujú ako štandardné typové zmluvy.

24. V zmysle § 52 ods. 3 je zrejmé, že žalobca je právnická osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Bez ohľadu na typ uzatvorenej zmluvy v prejednávanom
prípade citovaná dohoda o urovnaní je zmluvný typ podľa VIII. časti Obč. zák. (§ 55 a nasl.) na základe
vopred pripravenej zmluvy zo strany žalobcu a je zrejmé a platí, že ak je účastníkom spotrebiteľ,
poskytuje sa mu ochrana v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák.

25. Podľa § 35 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. platí, že prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

26. Ako je zrejmé z Nálezu ÚS ČR sp. zn.: IV. ÚS 128/2006 podľa ktorého k pravidlám interpretácie
zmlúv sa ÚS vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 436/05 vyjadril tak, že je treba vychádzať z toho, že vôľa
účastníkov zmluvy hrá pri ich vytváraní a interpretácii zásadnú rolu. Ďalej ÚS dôvodil vo svojej judikatúre
k právnemu formalizmu orgánov verejnej moci a nimi vznášaných prehnaných nárokov na formuláciu
zmluvy z ústavnoprávneho hľadiska sa nedá akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody

občana a jednoznačne stanovil prioritu skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto
vôle, právne úkony vyjadrené slovami je treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
hlavne tiež podľa vôle toho, kto právny úkon vykonal ak to nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Pri
výklade zmluvných ustanovení však musí ísť všeobecným súdom o zistenie skutočnej vôle zmluvných
strán, ktorá sa musí nadradiť nad reštriktívny výklad jednotlivých ustanovení.

27. Podľa § 54 Obč. zák., resp. všeobecnej úpravy podľa § 35 Obč. zák. prejav vôle účastníkov konania
je potrebné si vysvetľovať nielen v spojení s textom zákona § 585 Obč. zák. o urovnaní aj keď tento sa
môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad
môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ÚS predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej

normy, na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie, spresnenie slúžia aj iné
interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický
výklad vrátane ústavne konformného výkladu. Na základe uvedených už ÚS ustálil, že interpretovanie
v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti v dôsledku prílišného formalizmu je nesprávne, ako
je zrejmé napr. z rozhodnutia IV ÚS SR 1/2014, III ÚS ČR 150/99, atď... Na základe uvedených súd

pristupoval k výkladu prejavu vôle v citovanej dohode o urovnaní a to v zmysle § 34, § 35, § 39 Obč. zák.
v spojení s § 52 a nasl. Obč. zák. a posudzoval citovanú úpravu v spojení s prejednávaným prípadom.

28. Podľa uzatvorenej Dohody o urovnaní bodu 3 časť B pohľadávka z poskytnutých pôžičiek mala byť
medzi účastníkmi dohody, ktorí sú stranami sporu v tomto konaní, sporná. Avšak podľa časti C bodu

1 však celková pohľadávka, na rozdiel od predchádzajúceho vyčíslenia, ktorá mala byť sporná v sume
2.630,23 EUR po jej urovnaní bola vyčíslená tak, že žalovaný má uhradiť sumu 3.262,25 EUR, t. j. po
navýšení bez mála o 24 % (23,9 %), s tým, že túto pohľadávku ale podľa časti C bodu 2. dlžník ako
svoj záväzok už podľa ods. 1 uznáva ako nesporný záväzok čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho
uhradiť za podmienok uvedených v časti C.

29. Na základe uvedených súd žalobu zamietol na tom základe, podľa § 37 v spojení s § 39, ako aj §
52 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedené ustanovenia je potrebné vykladať v
zmysle § 54 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorých zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa... a nemôže dôjsť k zhoršeniu zmluvného
postavenia spotrebiteľa a v zmysle nasledujúceho odseku § 54 platí, že v pochybnostiam o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zároveň súd poukazuje na §
53 ods. 5 o tom, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Súd mal za to, že týmto právnym úkonom zo spotrebiteľsko-právneho vzťahu jednoznačne dochádza
jednak k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa v zmysle § 54 ods. 1 v spojení s ods. 2, a preto súd mal za to,
že uzatvorená dohoda jednoznačne svojím účelom obchádza ustanovenia Obč. zák. o spotrebiteľských
zmluvách, a preto je táto zmluva absolútne neplatná.31. Rovnako sa s touto otázkou podmienok uzatvorenia: „Dohody o urovnaní“ vysporiadal v minulosti
aj p. JUDr. Jaroslav Krajčo vo svojej knižke Občiansky zákonník pre prax (komentár) II., ktorá vyšla

vo vydavateľstve Eurounion v máji 2015, kde na strane 2593 odkázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
29 Odo 288/2001 z dňa 29.05.2002, v ktorom súd jednoznačne konštatoval skutočnosti zhodné aj s
týmto prípadom, že právnym, zákonným predpokladom a dôvodom uzatvorenia dohody o urovnaní je
skutočnosť, že pohľadávka je sporná. Za danej situácie, kedy žalovaná podľa časti C bodu 2. uznal
celkovú pohľadávka, na rozdiel od predchádzajúceho vyčíslenia, ktorá mala byť sporná v sume 2.630,23

EUR po jej urovnaní bola vyčíslená tak, že žalovaný má uhradiť sumu 3.262,25 EUR, t. j. po navýšení
bez mála o 24 % (23,9 %), (podľa časti B bodu 1. a 2.) a práve to bolo dôvodom uzatvorenia dohody
o urovnaní ako riešenia vzájomných rozporov urovnaním t. j. vzájomným kompromisom. Následne bol
záväzok žalovanej vyčíslený tak, že má uhradiť sumu 3.262,25 EUR, ktorá predstavuje navýšenie bez
mála o 24 % a túto pohľadávku žalovaná strana (podľa časti C bodu 2.) ako dlžník uznáva, ale už ako
nesporný záväzok čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ju ho uhradiť.

32. Aj podľa citovaného rozhodnutia NS ČR nebol dôvod pre uzatvorenie takejto dohody s poukazom
na to, že ak by záväzok v časti uzatvorenia dohody sa síce považoval v časti 2.630,23 EUR za sporný a
v rovnakom okamihu bol nahradený novým záväzkom dokonca ešte vo vyššom rozsahu o bezmála 24
% a to z dôvodu spornosti uznaného záväzku bez toho, aby by boli okolnosti (napr. za cenu vzájomného

kompromisu) odôvodňujúci takýto postup, toľko z citovaného rozhodnutia.

33. Podľa súdu z charakteru inštitútu dohody o urovnaní je daná zákonná možnosť úpravy v § 585 a nasl.
Obč. zák. s tým aj výhody si vyriešiť sporné práva, ktoré môžu byť dokonca premlčané, (ba dokonca
podľa rozhodnutia NS ČR Odo 415/2001 námietka preklúzie je bezvýznamná, nakoľko táto okolnosť

nie je z hľadiska platnosti urovnania podľa § 586 ods. 2 Obč. zák. rozhodná a je na účastníkovi aby
absenciu dobrej viery protistrany preukázal), avšak z dikcie zmluvy musí byť daná a zachovaná rovnosť
strán, ktorá sa prejaví vo vyváženosti obsahu dojednaného právneho úkonu dohody, kedy na jednej
strane osoba povinná uzná čo do dôvody svoju povinnosť uhradiť vyčíslený nárok (ktorý môže byť aj
premlčaný), ale na druhej strane sa rovnosť strán dohody a tým aj vyváženosť právneho úkonu dohody

o urovnaní prejaví v zabezpečení kompromisu, za cenu vzájomných ústupkov, kedy sa povinná strana
zaviaže uhradiť nižšiu sumu, ako bol vyčíslený sporný nárok a to nie tak ako je tomu v prejednávanom
prípade, že sa zviaže uhradiť nárok vo vyššom rozsahu a to o bez mála 24 % a preto podľa súdu,
takýto právny dôvod nemohol byť výrazom skutočnej vôle minimálne zo žalovanej strany, uzatvoriť
právny úkon dohody o urovnaní za účelom riešenia sporných právnych vzťahov (podľa časti B bodu 1,2)

medzi účastníkmi konania. Na základe uvedených je temer vylúčená snaha žalovanej o jeho úpravu
takýmito „vzájomnými ústupkami“, keď žalovaná nižšiu sumu 2.630,23 EUR považovala za spornú a
bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia v rámci „urovnania záväzku vzájomnými ústupkami“ však v
tom istom čase uznal vyššiu sumu 3.262,25 EUR, ktorá predstavuje navýšenie bezmála o 24 %. Takéto
konanie v žiadnom prípade zrejme nie je urovnaním vzťahov medzi účastníkmi konania, a nieto ešte

ústupkami, nakoľko práve urovnanie založené na vzájomných ústupkoch, resp. kompromisnom riešení
vzájomných vzťahov, čím sa odlišuje urovnanie od ďalších obdobných právnych inštitútov, medzi ktoré
patria napr.: dohoda o zmene záväzku § 516 Obč. zák., podľa ktorého dochádza k zmene nie však k
zániku pôvodného záväzku, privatívna novácia § 570, poskytnutie náhradného plnenia § 539, vzdanie sa
právaaodpusteniedlhu§574,vniektorýchsituáciáchmôžeurovnaniepripomínaťčiastočnéodpustenie,

čiastočné uznanie dlhu, avšak predmet konania zaiste nie je takýmto prípadom.

34. Avšak v prejednávanom prípade je ďalej podľa súdu nepochybné, že podpis takejto dohody
právneho úkonu sa nepochybne prieči dobrým mravom podľa § 39 Obč. zák. a preto je absolútne
neplatný, keď podľa citovanej dohody nižšia suma mala byť medzi účastníkmi konania sporná. Ďalej

súd poznamenáva, že v prejednávanom prípade si zasluhuje osobitnú pozornosť časť C - Urovnanie,
kde bolo dohodnuté, že doterajší záväzok žalovanej zaniká a nahrádza sa novým záväzkom vo výške
3.262,25 EUR spolu s úrokovou sadzbou z dlžnej čiastky, ale opätovne z úveru, ani nie z pôžičky ako
to bolo dohodnuté a ďalej opäť sa žalobca vracia k úročeniu úveru, čo zrejme po zániku pôvodného
záväzku už nemožno. Rovnako, podľa súdu, je zaujímavá časť D - Záverečné ustanovenia, bod 2, podľa

ktorého uzatvorením citovanej Dohody o urovnaní sa dohodli pre prípad, že by sa prípadná neplatnosť
týkala časti tejto dohody.... je dlžník v takom prípade plniť svoj záväzok uvedený v B 1, a to v termínoch
a v lehotách pôvodných, čo podľa súdu je v zmysle § 39 Obč., zák. sa jednoznačne prieči dobrýmmravom, a preto takýto právny úkon v prejednávanom prípade súd mal za to, že je absolútne neplatný
aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preukázané zákonom.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

36. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

38. V zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa.

39.Súdpodľa§257CSPnepriznalnáhradutrovkonaniajednakzdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľav
spojení s naplnením zásady spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov, ktorá vyplýva
okrem iných napr. z úvodných článkov 2, článku 4 ods. 2 CSP, ktoré sú vlastne premietnutím základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky do súdneho
konania. Na základe uvedených súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. Podľa súdu na základe
všetkých známych skutočností z obsahu spisového materiálu by sa povinnosť nahradiť trovy konania
v zmysle § 256 CSP javila ako neprimeraná tvrdosť zákona, na ktorú musí súd pri svojom rozhodnutí

prihliadať, keď za danej situácie nie je možné ustáliť či už mieru zavinenia žalobcu v porovnaní s
účelnosťou uplatnených úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP, resp. rozhodnúť o nároku na
náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods. 2 CSP a preto súd na
základe uvedených skutočností mal za to, že je potrebné rozhodnúť podľa § 257 CSP.

40. Pri svojom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania súd zohľadnil podľa § 257 CSP dôvody
hodné osobitného zreteľa, kedy žalovaná strana si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani z
obsahu spisového materiálu mu takýto nárok nevznikol a zohľadnil možný dopad nepriznania nároku na
náhradu trov konania na žalovaného v rade.

41. V súlade s požiadavkou riadneho odôvodnenia rozhodnutia a z charakteru rozhodnutia a to o trovách
konania je daná potreba zistenia a osvojenia si relevantných skutočností pre takéto rozhodnutie, kedy
súd z obsahu spisového materiálu mal osvedčené nasledovné skutočnosti.

42. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo
92/2011 str.: 8).

43. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie

dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje ae) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).

Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.