Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. august 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206466
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216206466.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému P. X., O.. XX.X.XXXX, Š. XXX, XXX XX K., o
zaplatenie 42,01 Eur s prísl., dňa 18.8.2017 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou 7.12.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 42,01 Eur s
úrokmi z omeškania 5,64 Eur a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6,- Eur od 22.2.2014 do zaplatenia a 5,25

% ročne zo sumy 36,01 Eur od 21.11.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania pozostávajúcich
zo sumy 16,50 Eur (zaplatený súdny poplatok) a trov právneho zastúpenia v sume 60,44 Eur. Žalobu
odôvodnil neuhradením splatných faktúr za poskytovanie telekomunikačných
služieb právnym predchodcom žalobcu vyfakturovaných faktúrami č. 1062229761, č. 1063769705 a č.
1067271359 v celkovej sume 62,01 Eur, ktorá po dodatočnej úhrade žalobcu vykonanej 20.11.2015
predstavoval pohľadávka v sume 42,01 Eur.

2. K žalobe doručenej žalovanému do vlastných rúk 2.6.2017 sa žalovaný písomne nevyjadril.

3. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie
v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka
uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje

rozhodnutie.

4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo
dňa14.8.2013 č. 82595880, faktúrami č. 1062229761, č. 1063769705 a č. 1067271359, k žalobe
pripojenými všeobecnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu, výzvou k úhrade z dlžnej sumy
vystavenej žalobcom bez uvedenia dátumu, oznámením o postúpení pohľadávok z 13.októbra 2015 a
zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu spolu

s pripojenými prílohami.

5. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo 14.8.2013 č. XXXXXXXX súd zistil, že zmluvný
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol 14.8.2013, na základe ktorej právnypredchodca žalobcu aktivoval SIM kartu a v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov sa zaviazal poskytovať žalovanému potrebné pripojenie k
verejnej sieti a ďalšie objednané služby.

6. Z faktúry č. 1062229761 z 10,112013, splatnej 23.11.2013 súd zistil, že za obdobie od 1.10.2013 do
31.10.2013 právny predchodca žalobcu fakturoval žalobcovi sumu 15,- Eur ako mesačné poplatky za
paušál a sumu 6,- Eur za upomienku.

7. Z faktúry č. 1063769705 z 10.12.2013, splatnej 23.12.2013 súd zistil, že za obdobie od 1.11.2013 do
30.11.2013 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu 11,- Eur ako mesačné poplatky
za paušál, sumu 10,- Eur ako poplatok za obmedzenie služieb a sumu 29,- Eur ako poplatok za
odpojenie.

8. Z faktúry č. 1067271359 z 10.2.2014, splatnej 21.2.2014 súd zistil, že žalobca žalovanému 10.2.2014

vyfakturoval sumu 6,- Eur za upomienku.

9. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2015 a z jej prílohy súd zistil, že spoločnosť Telefónica
Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863 ako postupca postúpila žalobcovi ako
postupníkovi pohľadávky voči žalovaného z predmetnej zmluvy o pripojení a to z faktúr č. 1063769705

a č. 1067271359 v celom rozsahu a z faktúry č. 1062229761 v rozsahu sumy 6,01 Eur.

10. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 13.10.2015 adresovanom žalovanému vyplýva, že
výška postúpenej pohľadávky, ktorú žalobca voči žalovanému evidoval a žiadal uhradiť predstavovala
ku dňu postúpenia sumu 62,01 Eur.

11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) až c) zákonač.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik

je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie
verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), pri uzatvorení zmluvy o
poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho
predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a),
písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi

najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej

len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.15. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka prvá veta, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

18.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu
postúpil žalobcovi pohľadávky voči žalovanému, ktoré pozostávali zo sumy 11,- Eur (9,17 Eur +
1,83 Eur ako DPH), ktorá predstavovala odplatu (mesačný poplatok) za paušál v období od 1.11.2013 do
30.11.2013 a ďalej z poplatkov za obmedzenie služieb a za odpojenie (39,- Eur), poplatku za upomienku

6,- eur a sumy 6,01 Eur ako nezaplatenej časti faktúry č. 1062229761.

20. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za obmedzenie služieb vo výške 10,- Eur, poplatku
za odpojenie vo výške 29,- Eur a poplatkov za upomienky vo výške 12,- Eur spolu s príslušenstvom,
súd konštatuje, že daný zmluvný vzťah medzi stranami vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pripojení je

nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

21. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v

porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo
dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006
Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10

POHOTOVOSŤ/Korčovská).

22. Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou
listinou, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Predmetné poplatky boli vopred zo strany žalobcu
naformulované bez možnosti ich zmeny zo strany spotrebiteľa resp. neboli medzi účastníkmi zmluvného

vzťahuindividuálnedojednané.Podmienkasanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

23. Uvedené súd konštatuje aj z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v

zmluveopripojenítýkajúcesapredmetnýchpoplatkovpovažujesúdzaneprijateľnézmluvnédojednania,
ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také poplatky, ktoré obstoja v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i

so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie
alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na
prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto,že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti
na jeho strane. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý
obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní

vedľajších zmluvných dojednaní, ako sú poplatky. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby
slabšiastrana vspotrebiteľskýchzmluváchboladostatočneinformovanáonásledkochnesplnenia
povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

24. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako

slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku
spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio
legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa
nar.vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by
neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky,
keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porov. rozsudok
Súdneho dvora vo veci C-618/10; rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co

109/2011).

25. Vzhľadom na uvedené súd považuje poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10,-Eur, poplatok za
odpojenie vo výške 29,- Eur a poplatky za upomienky vo výške 6,- Eur v zmluve o pripojení
za neprijateľné zmluvné podmienky a teda za neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka.Súduvtomtokonanínebolpredloženýjedinýdôkazotom,žebytakétopoplatkyzuvedených
dôvodov a v uvedených výškach boli medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnuté. Čo sa týka
poplatkov za 2 upomienky v celkovej výške 18,- Eur, nebolo súdu preukázané ani
len vystavenie osobitných upomienok (nieto ich doručenie žalovanému), pričom žalobca nepreukázal
skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok.

Súd zároveň poukazuje na definíciu pojmu služba v predložených všeobecných podmienkach, kde z
pohľadu súdu upomienku, obmedzenie a odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal
spotrebiteľ určitý prospech a za ktoré by teda bol žalovaný povinný platiť. Čo sa týka poplatkov za
odpojenie a obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie a obmedzenie je nepochybne
určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovanou,

resp. zabrániť poskytovaniu jej ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie
a obmedzenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech
žalovanej. Z vyššie uvedených dôvodov súd v týchto častiach zamietol návrh, t.j. v časti požadovaného
poplatku za obmedzenie služieb vo výške 10,- Eur, poplatku za odpojenie vo výške 29,- Eur a poplatkov
za upomienky vo výške 12,- Eur, vrátane jeho príslušenstva.

26. Pokiaľ ide o zaplatenie žalovanej sumy 11,- Eur fakturovanej ako mesačný poplatok za poskytnutý
paušál súd uvádza, že považuje za nesporné a žalobcom v žalobe priamo potvrdzované, že žalovaný
na úhradu pohľadávok postúpených právnym predchodcom žalobcu zaplatil 20.11.2015 žalobcovi
sumu 20,- Eur, nepochybne na základe doručenej výzvy na zaplatenie dlhu a oznámenia o postúpení

pohľadávok. Túto žalovaným uhradenú sumu tak je potrebné započítať na úhradu splatného dlhu z
faktúry č. 1063769705 z 10.12.2013, splatnej 23.12.2013, teda čo do sumy 11,- Eur, vrátane úrokov
z omeškania z tejto sumy, ktoré pri úrokovej sadzbe 5,25 % ročne od 23.12.2013 do 20.11.2015
predstavujú sumu 1,10 Eur. Preto ani v tejto časti súd nemohol podanej žalobe vyhovieť, keďže k úhrade
dlhu žalovaným došlo skôr, ako bola na tunajšom súde podaná táto žaloba.

27. Napokon pokiaľ ide o zvyšnú časť žaloby - o zaplatenie sumy 6,01 Eura z faktúry č. 1062229761,
okresný súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovanú sumu aj s prípadným príslušenstvom nemožno
priznať pre premlčanie tohto dlhu, keďže označená faktúra bola splatná 23.11.2013 a žaloba bola na
súd doručená až po uplynutí 3 rokov od jej splatnosti (7.12.2016). Súd totiž v spotrebiteľských sporoch,

akým je aj tento v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorébránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

28. O uplatnenom nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP,
v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrok o trovách konania tak vychádza zo
záveru, že žalobca bol procesne neúspešný a žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy konania

nevznikli (resp. pre svoju procesnú nečinnosť si žiadne trovy konania nenárokoval).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 ods. 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.