Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. august 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612206955
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7612206955.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Vierou Dubovinskou, v spore žalobkyne F. R., I.. R., V..

XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX, XXX XX Ž., proti žalovaným: l. Nemocnica Krompachy spol. s r.o.,
IČO: 36 182 672, Banícka štvrť l, 053 42 Krompachy, zastúpené JUDr. Lýdiou Budziňákovou, bytom Pod
vinicou 36, 054 01 Levoča, 2. Nemocnica Košice-Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica, IČO: 36 168 165,
Lúčna 57, 040 15 Košice, zastúpená JUDr. Dušanom Podolským, bytom Tatranská 5, 040 01 Košice, 3.
Mesto Krompachy, IČO: 00 329 282, Námestie slobody 1, 053 42 Krompachy, zastúpené PUCHALLA,
SLÁVIK & partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860
930, o určenie zodpovednosti a náhradu nemajetkovej ujmy na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

III. Slovenský štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom, doručeným súdu 17.04.2012, doplneným 02.05.2012, domáhala
pôvodne voči žalovaným v 1. a v 2. rade, po pripustení vstupu do konania žalovaného v 3. rade, určenia
zodpovednosti a náhrady nemajetkovej ujmy po úprave petitu v tomto rozsahu:

„Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu 30 000,00 eur titulom náhrady nemajetkovej
ujmy,vlehote3dníodnadobudnutiaprávoplatnostitohtorozhodnutiastým,ževrozsahuplneniajedným
z nich zaniká povinnosť druhého a tretieho.
Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu 5 000,00 eur titulom náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že v
rozsahu plnenia jedným z nich zaniká povinnosť druhého a tretieho“.
Žalobkyňa si uplatnila aj náhradu trov konania.

2. Nárok odôvodnila tým, že v dôsledku postupu lekárov utrpela ujmy na zdraví. Už dňa 08.03.2012
prostredníctvom, v tom čase zákonných zástupcov, sa obrátila so sťažnosťou na postup zdravotníckeho
personálu formou podnetu na prešetrenie na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z dôvodu,
že skutočnosti, ktorých sa týka podnet sa stali pred 01.01.2005, teda pred vznikom úradu, nie je
úrad kompetentný sťažnosť riešiť. Bola odkázaná na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
Vyslovila presvedčenie, že zanedbaním základných povinností pri zdravotnej starostlivosti jej boli

spôsobené závažné poškodenia na zdraví a mimoriadne ťažká estetická deformita tela s celoživotnými
dôsledkami, a to fyzickými aj psychickými.3. Výrazne zhoršený zdravotný stav po vykonaných zdravotných úkonoch, dňa 04.12.2003 operácia
slepého čreva, 08.12.2003 operácia brušnej dutiny, zdravotné úkony u žalovaného v 2. Rade, sa prejavili
niekedy v roku 2005 alebo 2006 a bol jej vydaný preukaz ťažko postihnutej osoby s prehodnotením

po piatich rokoch, pričom aj teraz je držiteľkou preukazu ZŤP. V súvislosti so zdravotným stavom má
dlhodobo psychické problémy, asi v roku 2005 sa chcela otráviť a dvakrát sa predávkovala liekmi.
Dôkazy k týmto udalostiam nemá. V roku 2006 asi trikrát navštívila školského psychológa. V roku 2007
sa podrobila psychiatrickému vyšetreniu u R.. R.. Q., ku ktorej nemala dôveru a odmietala chodiť na
vyšetrenia. Psychický stav je ďalej nepriaznivý, je uzavretá, nechodí medzi deti, zdržiava sa doma, hanbí

sa za deformáciu. Nemôže nadviazať vzťah s chlapcom, lebo za postihnutie sa veľmi hanbí. Od roku
2010 trpí na difúzny meteorizmus celiakia.

4. Pri ustálení žalovanej strany vychádzala z troch subjektov:
- PrvýmsubjektombolaNemocnicaKrompachyspol.sr.o.,ktorýmbolastanovenánesprávnadiagnóza,
keďbolaoperovanánazápalslepéhočreva,počasnáslednejhospitalizáciesadostaladokómyamusela

byťprevezenádoFakultnejnemocnicespoliklinikou,Klinikadetíadorastu,Košice.Prvýsubjektodmietol
dať adekvátnu informáciu. Naopak, vo fakultnej nemocnici jej bola poskytnutá všestranná starostlivosť
a po stanovení správnej diagnózy sa podrobila niekoľkým operáciám.

- Druhým subjektom bola Nemocnica Košice-Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica, Klinika popálenín a

rekonštrukčnej chirurgie, Košice, kde bola podrobená operácii, bola jej voperovaná do oblasti brucha
rozsiahla časť kože zo stehna. Deformita má rozmery 29 x 29 cm. Zavinenie subjektu vzhliada v tom,
že nebola vzatá do evidencie a pozývaná na kontrolné vyšetrenia. Tým, že rástla a transplantovaná
časť kože nerástla, došlo k deformite brucha, podbruška a vnútorných ženských orgánov, čo malo
za následok trvalé a nezvratné poškodenie zdravia. Žiadala o prizvanie znalca z oblasti medicíny, aby

posúdil oprávnenosť ňou uplatnených nárokov, mieru zavinenia jednotlivých žalovaných subjektov a
posúdenie príčinnej súvislosti vzniku nových ochorení v roku 2010, t.j. difúzneho meteorizmu a celiakie.

- Tretím subjektom, proti ktorému uplatnila nárok z opatrnosti podaním z 05.11.2012, vzhľadom na
nejasné nástupníctvo Nemocnice s poliklinikou Krompachy, bol žalovaný v 3. rade Mesto Krompachy,

Námestie slobody č. 1. Krompachy, IČO: 00 329 282.

5. Žalovaný v 1. rade, Nemocnica Krompachy spol. s r.o., IČO: 36 182 672 namietal, že nie
je pasívne legitimovaný v tomto konaní, pretože zdravotnú starostlivosť začal poskytovať až dňom
01.01.2004, čo dokladoval výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka

číslo 10207/V. Žalobkyni bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dňoch 03.12.2003 až 07.12.2003
príspevkovou organizáciou Mesta Krompachy s názvom Nemocnica s poliklinikou Krompachy, IČO:
00 610 551, čo dokladoval prepúšťacou správou zo dňa 07.12.2003. Poukázal na ustanovenie §
23 ods. 3 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení platnom k 30.04.2004 podľa
ktorého: „Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením,

zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku
vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na novú, prípadne nástupnícku organizáciu. Ak
organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia
na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.“ Z uvedeného dôvodu žalovaný v 1. rade žiadal vo
vzťahu k nemu žalobu zamietnuť.

Z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania majúc za to, že žalobkyňou uplatnené právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch je právom majetkovej povahy a podlieha premlčaniu.

6. Žalovaný v 2. rade sa k uplatnenému nároku vyjadril, vzniesol námietku premlčania, navrhol žalobu
zamietnuť a k tomu uviedol, že žalobkyni dňa 04.12.2003 bolo vykonané vybratie slepého čreva, dňa

08.12.2003 bola vykonaná brušná operácia pre hnisavý zápal pobrušnice. Priebeh bol komplikovaný
septickým šokom, multiorgánovým zlyhaním, obojstranným zápalom pľúc a pravostranným prasknutím
pľúc. Dlho bola na umelej pľúcnej ventilácii. K žalovanému v 2. rade bola prijatá dňa 22.01.2004 na
operačné riešenie - krytie defektov v oblasti brušnej steny a preležanín po hnisavom zápale svalových
obalov pre hnisavý zápal pobrušnice. V celkovej anestézii bolo vykonané odstránenie defektov s krytím

kožnými transplantátmi. Pooperačný priebeh bol bez komplikácií, transplantáty sa v plnom rozsahu
prihojili. V dobrom stave bola preložená na Chirurgické oddelenie NsP Krompachy za účelom doliečenia.
Žalovaný v 2. rade konštatoval, že zdravotná starostlivosť žalobkyni bola poskytnutá lege artis.7. K námietke premlčania uviedol, že v zmysle všeobecných ustanovení o premlčaní, sa právo premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom. Ak ide o právo občiansko-právneho charakteru, je
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, teda premlčanie

sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by
právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť uplatneniu práva námietkou
premlčania. Z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom vyplýva, že ju môže povinný
subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.

8. K právu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uviedol, že je jedným z čiastkových a
relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a
vzniká vtedy, pokiaľ morálne zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako výsostne
osobné právo nepostačuje na vyváženie a zníženie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do
osobnostných práv fyzickej osoby a aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv
jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy.

9. Ani odlišnosť takého nároku (náhrada nemajetkovej ujmy) od náhrady škody, ktorá je nepochybne
nevymáhateľná v prípade uplatnenia námietky premlčania však nespôsobuje to, že by sa predmetný
nárok stal nemajetkovým, preto táto odlišnosť nemôže spôsobovať jeho nepremlčateľnosť. Právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany

osobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Je to obsah nároku a nie
predmet jeho ochrany, čo je určujúce z hľadiska uplatnenia všeobecného právneho inštitútu, v tomto
prípade premlčania.

10. Žalovaný v 3. rade dôvody, o ktoré žalobkyňa opiera svoje nároky voči nemu, označil za neurčité.

Uviedol, že najskôr svoje nároky opierala o skutkový základ - o nesprávne stanovenie diagnózy právnym
predchodcom žalovaného v 3. rade a žalovaným v 1. rade, údajné odmietnutie žalovaným v 1. rade a
právnympredchodcomžalovanéhov3.radeposkytnúťinformácieozdravotnomstavedieťaťarodičoma
o údajné zanedbanie pooperačnej starostlivosti o žalobkyňu žalovaným v 2. rade. Tieto, podľa žalobkyne
pochybenia žalovaných, mali mať za následok nemožnosť žalobkyne donosiť dieťa a psychickú traumu

z dôvodu zjazvenia brucha. Dokonca mala za to, že následkom vývoja jej zdravotného stavu je aj difúzny
meteorizmus a celiakia. Všetky nároky žalobkyne označil žalovaný v 3. rade za nedôvodné.

11. Prvým dôvodom, ktorý podľa žalovaného v 3. rade s určitosťou preukazuje nedôvodnosť nárokov,
uplatňovaných žalobkyňou v tomto konaní, je skutočnosť, že žalovaný v 3. rade nie je v predmetnom

konaní pasívne legitimovaným subjektom, čo napokon nepriamo vyplýva aj z podania žalobkyne zo
dňa 05.11.2012, v ktorom navrhla z opatrnosti rozšírenie okruhu žalovaných aj o žalovaného v 3.
rade. Dôvodom tohto rozšírenia mal byť Delimitačný protokol zo dňa 31.11.2002, na základe ktorého
mali prejsť niektoré práva a záväzky zo štátnej príspevkovej organizácie Nemocnica s poliklinikou
Krompachy, ktorá ošetrovala žalobkyňu, na žalovaného v 3. rade.

12. Z Delimitačného protokolu, ako aj zo zákonnej úpravy, na základe ktorej došlo k podpisu
Delimitačného protokolu je však zrejmé, že pôvodný, údajný záväzok žalobkyne voči Nemocnici s
poliklinikou Krompachy, na žalovaného v 3. rade neprešiel. Je pravdou, že v zmysle § 2, písm. j), bod
2 zákona č. 416/2011 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na

vyššie územné celky, prešla na obce pôsobnosť na úseku zdravotníctva, a to aj pôsobnosť zriaďovateľa
nemocníc I. typu a nemocníc s poliklinikou I. typu, teda nemocnice akou bola pôvodne Nemocnica s
poliklinikou v Krompachoch. Prechod záväzkov, akým je údajný záväzok žalobkyne však predmetom
prechodu podľa tohto zákona nie je a nikdy nebol.

13. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi,
rozsiahlymi lekárskymi správami, prepúšťacími správami žalovaných v 1. až 3. rade, delimitačným
protokolom, odovzdávajúci Nemocnica s poliklinikou Krompachy a preberajúcim Mesto Krompachy
zo dňa 1.10.2003, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia a zistil
nasledovný skutkový stav:

14. Strany sporu v konaní zotrvali v celom rozsahu na svojich podaniach, a to žalobkyňa na zdôvodnení
žaloby v rozsahu bodov 1 až 4 odôvodnenia, žalovaný v 1. rade neuznal nárok z dôvodov uvedených v
bode 5 odôvodnenia, žalovaný v 2. rade z dôvodov uvedených v bode 6 až 9 odôvodnenia a žalovanýv 3. rade z dôvodov uvedených v bode 10 až 12 odôvodnenia. Žalované subjekty vzniesli námietku
premlčania a žalovaný v 1. a v 3. rade namietali aj pasívnu legitimáciu v danom spore.

15. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
anesteziológia a resuscitácia, Y.. R.. N. R., A.., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 3/2016 o určenie
zodpovednosti a náhradu nemajetkovej ujmy na zdraví žalobkyne a na zadané otázky zaujal nasledovné
odborné stanovisko.

16.Naotázkupresnéhourčenia,čojepríčinoukomplikáciezdravotnéhostavužalobkynepriposkytovaní
zdravotnej starostlivosti žalobkyni v roku 2003 zo strany zdravotníckych pracovníkov Nemocnice
Krompachy, s.r.o., odpovedal, že sedemročná pacientka, F.. R., dva dni pred operáciou udávala bolesti
brucha. Dňa 03.12.2003 bola privezená v sprievode lekára z NsP Gelnica na Chirurgické oddelenie
NsP Krompachy, kde bol dňa 04.12.2003 vykonaný operačný výkon - odstránenie slepého čreva -
appendectomia. Stav sa v pooperačnom období komplikuje vysokými teplotami a plynatosťou. Na

ultrazvukovom a RTG vyšetrení bola diagnostikovaná voľná tekutina v brušnej dutine a stav sa klinicky
zhoršoval, preto bola dňa 07.12.2003 pacientka urgentne odoslaná na hospitalizáciu na JIS KDD Košice.

Zhodnotenie znalca: Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa bolo liečené pre chorobu pečene, okrem iného
dostávala i vyššie dávky steroidu Prednison (1 mg/kg hmotnosti), je možné vysvetliť, že klinický priebeh

nebol úplne štandardný. Steroidy, okrem iných účinkov, majú účinok na imunitu organizmu, ale i na
hojenie rán (tvorba bielkovín) a pod. Pečeň, ako kľúčový orgán látkovej výmeny, zásadne ovplyvňuje
celkový stav organizmu a jeho ochorenie môže sa tiež podieľať na klinickom priebehu mnohých
ochorení,zásadnemôžeovplyvniťreakciuorganizmunazáťaž,čooperáciabezpochybyje.Podľaznalca
neexistuje kauzálny nexus medzi stavom pacientky v bezprostrednom pooperačnom období a jednaním

alebo nejednaním personálu nemocnice v Krompachoch.

17. Na otázku, čo bolo dôvodom - príčinou poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalobkyni žalovaným
subjektom Nemocnice Košice-Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica, Klinika popálenín a rekonštrukčnej
chirurgie Košice-Šaca znalec odpovedal, že pacientka bola preložená 22.01.2004 na Kliniku popálenín

a rekonštrukčnej chirurgie Košice-Šaca za účelom krytia defektov v oblasti brušnej steny a preležanín
po nekrotizujúcej fascikulitíde pre hnisavú peritonitídu (rozpad väzivových štruktúr pri hnisavom zápale
pobrušnice). Počas hospitalizácie pacientke v celkovej anestézii bolo vykonané odstránenie odumretých
tkanív a zavedené kožné štepy na poškodené oblasti, ktoré boli odobraté z končatín. Rany sa hoja
a na doliečenie bola preložená 6.2.2004 na Chirurgické oddelenie nemocnice v Krompachoch. Pre

zabezpečenie kontinuity starostlivosti je pacientka opakovane kontrolovaná na Klinike popálením a
rekonštrukčnej chirurgie Košice-Šaca.

18. Na otázku, čo bolo príčinou opakovanej reoperácie žalobkyne, od ktorého prvotného úkonu sa
odvíjajú znalec odpovedal, že bezprostrednou príčinou opakovanej operácie počas hospitalizácie na

Klinike detí a dorastu v Košiciach bola závažná infekcia v dutine brušnej, ktorej dôsledkom bol septický
stav, so známkami šoku. V oblasti operačnej rany opuch a zbelenia celého dolného pravého kvadrantu
brucha - známky zápalu až flegmóny. Po urgentnej stabilizáciu stavu realizovaná urgentná laparotómia
- operačné otvorenie brušnej dutiny s nálezom ťažkého hnisavého zápalu pobrušnice z rozpadnutého
kýpťa po odstránení apendixu. Stav sa komplikuje i infekciou herpetického pôvodu a pneumotoraxom

(vniknutie vzduchu do hrudnej dutiny), ktorý sa po drenáži rozvinul.

19. Na otázku, či nedošlo k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného subjektu v 1. rade,
prípadne žalovaného subjektu v 2. rade znalec odpovedal, že pacientka bola prvýkrát hospitalizovaná v
NemocniciKrompachyod03.12.2003do07.12.2003.Bolaprijatánaobserváciuapostanovenídiagnózy

bolabezodkladneoperovaná.Priobjavenísazávažnýchinfekčnýchkomplikáciísozávažnýmzhoršením
stavu pacientky bola preložená na špecializované pracovisko do Košíc. Infekčná komplikácia bola
spôsobená otvorením sa pahýľa po operácii s celkovou infekciou organizmu, primárnym ložiskom bol
zápal pobrušnice a podkožia. Táto komplikácia bola zvládnutá podviazaním pahýľa po appendectomii
a hlavne vyčistením dutiny brušnej. Po operácii nasleduje komplexná resuscitačná starostlivosť.

V pooperačnom období po krátkodobej stabilizácii stavu sa opäť rozvíja septický stav spôsobený
progredujúcim zápalom tkanív v podkoží v celom rozsahu brušnej dutiny s progresiou do okolia - od
prsnej bradavky vpravo až po chrbticu a polovicu stehna vpravo. Ako bolo uvedené, pacientka bola
preložená na Kliniku popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Košice-Šaca od 22.01.2004 do 06.02.2004za účelom opravy defektov podkožia a kože. Odstránením odumretých tkanív a zavedením kožných
štepov sa mohol naštartovať proces hojenia. Rany sa hojili a na doliečenie bola pacientka preložená
na Chirurgické oddelenie nemocnice v Krompachoch. Kontinuita starostlivosti zo strany kliniky bola

dodržaná, pacientka bola objednaná na kontrolu na klinike. Podľa názoru znalca nedošlo k zanedbaniu
starostlivosti zo strany žiadneho zdravotníckeho subjektu, ktorý sa podieľal na zdravotnej starostlivosti
pacientkyF.vperioperačnomobdobívNemocniciKrompachy,aninaKlinikepopálenímarekonštrukčnej
chirurgie FNsP Košice-Šaca v súvislosti s appendectomiou a riešením defektov kože a podkožia v
období od 03.12.2003 do 18.02.2004.

20. Na otázku, či postup personálu žalovaného v 1. a 2. rade bol správny znalec odpovedal, že postup
personálužalovanéhov1.a2.radevčaseposkytovaniazdravotnejstarostlivostivobdobíod03.12.2003
do 18.02.2004 bol správny.

21. Na otázku, čo bolo príčinou, že operovaná časť podrobená plastickej operácii nerástla a či

plastická operácia bola pre žalobkyňu nevyhnutná znalec odpovedal, že táto problematika nespadá do
medicínskeho odboru Anesteziológia a intenzívna medicína (resuscitácia), preto sa znalec nevie k nej
vyjadriť.

22. Na otázku, ktorý zo žalovaných subjektov pri vykonaní zdravotného úkonu vo vzťahu k žalobkyni

zanedbal svoje povinnosti a v akom rozsahu znalec odpovedal, že podľa poskytnutej dokumentácie
týkajúcej sa predmetnej kauzy nikto zo žalovaných subjektov pri vykonaní zdravotného úkonu
nezanedbal svoje povinnosti.

23. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie
§ 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

24.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

26. Podľa § 215 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového
stavu.
Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

27. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik
práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. V tomto konaní
označené žalované subjekty vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej

ujmy a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

28. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov
ochrany osobnosti fyzickej osoby je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Je samostatným
prostriedkom ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a vzniká vtedy, pokiaľ

morálne zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako výsostne osobnostné právo
nepostačuje na vyváženie a zníženie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných
právfyzickejosobyaajkeďideosatisfakciuvoblastinemateriálnychosobnostnýchpráv,jehovyjadrenie
peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje.

29. Nárok na zaplatenie 5 000,00 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyni nie je možné
priznať. V zmysle § 444 Občianskeho zákonníka je druhom nároku na náhradu škody na zdraví, ktorý
sa premlčuje v lehotách uvedených v § 106 Občianskeho zákonníka, a to v subjektívnej dvojročnej
lehote. Vzhľadom na ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka je v danom prípade zrejmé, že právožalobkyne na náhradu škody na zdraví je už premlčané. Žaloba bola podaná dňa 17.04.2012 a už vo
svojom podaní zo dňa 30.04.2012 uviedla, že výrazný zhoršený stav našej dcérky (žalobkyne) vyústil
do toho, že niekedy v roku 2005 alebo 2006 bol jej vydaný preukaz zdravotne ťažko postihnutej osoby.

V tom istom podaní sa uvádza, že jej dlhodobo zhoršený psychický stav bol v roku 2006 riešený asi
trikrát návštevou školského psychológa. Z podaní žalobkyne je zrejmé, že o škode vedela už v roku
2005 alebo 2006 a žalobu voči žalovanému v 1. a 2. rade podala 02.05.2012, vo vzťahu k žalovanému
v 3. rade dňa 05.11.2012 a v čase podania žaloby dvojročná premlčacia lehota už uplynula. Premlčanie
má za následok zánik nároku, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané

právo nemožno priznať. Vzhľadom na kvalifikovane vznesenú námietku premlčania žalovaným v 1. až
v 3. rade, ktorá mala za následok zánik práva, súd žalobu z toho dôvodu voči označeným žalovaným
zamietol.

30. Okrem sumy 5 000,00 eur, ktorú žalobkyňa uplatnila od žalovaných titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia, žiadala žalobkyňa od žalovaných aj zaplatenie sumy 30 000,00 eur titulom náhrady

nemajetkovej ujmy, a to konkrétne psychickej traumy, ktorú má žalobkyňa trpieť z dôvodu údajného
porušenia povinnosti žalovaných. Tento nárok na náhradu nemajetkovej ujmy súd nemohol priznať z
dôvodu, že by došlo k porušeniu zásady ne bis in idem. Ako totiž poukázal už Vrchní soud v Olomouci,
„právo na náhradu nemajetkové újmy v penězích podle ustanovení § 13 ods. 2 a 3 zákona č. 40/1964
Sb., občanského zákonníku, v platném znění, a nároky na náhradu škody na zdraví za bolest a za stížení

spoločenského uplatnení podle ustanovení § 444 ods. 1 obč. zák. nebo podle ustanovení § 372 zákona
č. 262/2006 Sb., zákonníku práce, v platném znění, jsou samostatné právní prostředky ochrany fyzické
osoby, a proto je nelze uplatniť na základě totožných skutkových tvrzení“.
Nakoľko žalobkyňa uplatnila obidva nároky t.j. nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako aj
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to z úplne totožných skutkových tvrdení, už to bolo

dostačujúce, aby súd v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobu zamietol. I tento dielči nárok
žalobkyne bol zamietnutý aj z dôvodu premlčania nároku.

31. Súd sa stotožnil s obranou žalovaného v 3. rade, že nie je pasívne legitimovaným subjektom v tomto
konaní, s poukazom na Delimitačný protokol a na nižšie uvedené dôvody.

32. Prechod práv a povinností súvisiacich s prechodom zriaďovateľskej pôsobnosti k zdravotníckemu
zariadeniu upravuje zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obci v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„zákon o majetku obcí“), ktorý určuje typy práv a povinností, ktoré na obec prešli a tiež tie, ktoré zostávajú
štátu ako pôvodnému vlastníkovi tohto majetku (štátna rozpočtová organizácia je totiž v súlade so

zákonom iba správcom majetku štátu). Podľa ustanovenia § 2c ods. 1 písm. a) tohto zákona pritom platí,
že do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe právnických osôb v
oblasti zdravotníctva, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitných zákonov
(ktorým osobitným zákonom sú vyššie v texte uvádzané právne predpisy).

33. Podľa ustanovenia § 4b ods. 1 zákona o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú s majetkom
Slovenskej republiky podľa § 2c aj súvisiace majetkové práva a do hodnoty nadobúdaného majetku a
majetkových práv aj súvisiace záväzky.

34. Podľa odseku 2 písm. a) zákona o majetku obcí však na obec neprechádzajú záväzky na úhradu

za dodávky tovarov, prác a iných výkonov, prevzaté správcom majetku Slovenskej republiky, súvisiace
s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva obce podľa § 2c ods. 1 po lehote splatnosti a ktoré neboli
uhradené ku dňu prechodu majetku Slovenskej republiky na obec.

35. Podľa zákona o majetku obcí na obec neprechádzajú záväzky na úhradu peňažných plnení podľa

osobitných zákonov, ktoré bol povinný uhradiť správca majetku SR do dňa prechodu majetku na obec
podľa tohto zákona. Zákonodarca definuje, ktoré záväzky na obce prechádzajú - záväzky súvisiace
s preberaným majetkom (ustanovenie § 4b ods. 1) a jednak záväzky, ktoré na obce neprechádzajú
(ustanovenie § 4b, ods. 2, písm. a), b). Prípadný nárok na úhradu škody na zdraví a nemajetkovej
ujmy nemožno považovať za záväzok súvisiaci s preberaným majetkom. Takýto záväzok nemá k

obcou preberanému majetku nijaký vzťah, ale je výsledkom činnosti pôvodnej právnickej osoby, pričom
(nakoľko táto už neexistuje), tak za jeho prípadnú úhradu musí niesť zodpovednosť pôvodný zriaďovateľ
a teda Ministerstvo zdravotníctva SR. Okrem už deklarovanej neexistencie vzťahu k preberanému
majetku vyplýva z logického a systematického výkladu citovaného ustanovenia v spojení s ods. 2, písm.b), kde zákonodarca jednoznačne upravuje, že na obce neprechádzajú záväzky, ktoré spôsobil pôvodný
subjekt.

36. Nemožno opomenúť dôvodovú správu k zákonu č. 522/2003 Z. z., ktorou boli do zákona o majetku
obcí vložené ustanovenia § 2c, § 4b. Podľa dôvodovej správy návrh zákona nepredpokladá dopad
na rozpočty obcí. Dôvodová správa pritom predstavuje jeden z najdôležitejších prameňov potrebných
k výkladu právnej normy. Právna teória pozná aj autentický výklad právnych noriem, a teda výklad
orgánom, ktorý právo tvorí, resp. orgánom aplikujúcim právo podľa zámeru tvorcu práva. Ak teda

dôvodová správa jasne hovorí o tom, že prechod zriaďovateľskej pôsobnosti a ani prechod súvisiaceho
majetku nebude mať dopad na rozpočty obcí, potom je nepochybné, že zákonodarca nemal úmysel
na obce preniesť záväzky, za ktoré prípadnú zodpovednosť môže niesť len pôvodný subjekt, či jeho
zriaďovateľ. Žalovaný v 3. rade nemôže byť v súlade so zákonom a elementárnou spravodlivosťou
zaviazaný na zaplatenie žalovanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Tento zámer podporuje aj ust.
§ 14c o majetku obcí, ktoré uvádza, že odovzdávajúci protokol o odovzdaní majetku pri prechode na

obce (tzv. delimitačný protokol) musí obsahovať aj záväzky na obec prechádzajúce. V danom prípade
však so žalovaným v 3. rade spísaný delimitačný protokol žiadne záväzky titulom náhrady škody na
zdraví neobsahuje.

37. Podľa ustanovenia § 55d ods. 6 v čase prechodu zriaďovateľskej funkcie platného zákona č.

303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií
podľa osobitného predpisu neprešli na obec pri prechode majetku podľa osobitného predpisu, sú
záväzkami pôvodného zriaďovateľa, alebo orgánu, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa. Z uvedených
dôvodov na žalovaného v 3. rade neprešli ani prípadné záväzky uplatňované v tomto konaní.

38. Zamietavý výrok je založený v prvom rade na vznesenej námietke premlčania žalovanými stranami
a vo vzťahu k žalovanému v 1. a 3. rade aj na nedostatku pasívnej legitimácie.

39. Záverom súd dodáva, že nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia je druhom nároku,
poskytovanom pri náhrade škody na zdraví, ktorý je upravený v § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov a ktorého podmienky priznania sú uvedené v zákone č. 437/2004
Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní
zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných,
odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

40. Pre naplnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody na zdraví je podľa § 444 v spojení
s ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka potrebné preukázanie a) protiprávneho úkonu škodcu, b)
vzniku škody, c) súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a d) zavinenie.

41. Prvá podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody na zdraví, a teda podmienka protiprávneho
úkonu, by bola naplnená vtedy, ak by bolo preukázané, že zdravotná starostlivosť nebola žalobkyni
poskytnutá v súlade so zákonom, a teda, že označený žalovaný a prípadne ich právni predchodcovia
nekonali lege artis. V zmysle podaní žalobkyne sa pritom javí, že právny predchodca žalovaného v
3. rade podľa žalobkyne nekonal lege artis, keď žalobkyni nesprávne určil diagnózu. Nie je známe, z

čoho tak žalobkyňa usudzovala. Je to pritom povinnosť žalobkyne preukázať skutočnosť, že právny
predchodca žalovaného v 3. rade pochybil a mal pri stave poznania a jeho technických možnostiach
dospieť k inej diagnóze. To však žalobkyňa dokázať nemôže, lebo právny predchodca konal tak, ako mu
ukladali vtedy platné právne predpisy a teda konal lege artis.

42. Ani druhá podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody na zdraví, teda podmienka
preukázania vzniku škody, nebola naplnená. Žalobkyňa neuviedla, aká škoda na zdraví jej mala údajným
protiprávnym úkonom žalovaných vzniknúť. Vôbec neuviedla, prečo si vlastne uplatňuje škodu na zdraví
práve vo výške 5 000,00 eur. Podľa § 4 ods. 1 zákona o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
pritom platí, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť

primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa preto poskytuje podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona na základe lekárskeho posudku (§ 7
a 8). Tento posudok žalobkyňou nebol predložený.43. Podľa slovenského právneho poriadku platí, že príčinná súvislosť musí byť preukázaná na 100 %.
Žalobkyňa je povinná preukázať, že jej zdravotný stav je výlučne dôsledkom protiprávneho konania

žalovaných a že na jej súčasný zdravotný stav nemá žiadny vplyv jej vrodené zdravie, konanie iných
lekárov a zdravotných zariadení, samotná starostlivosť žalobkyne o jej zdravie, starostlivosť rodičov o
jej zdravie, prostredie v ktorom žije a z ktorého pochádza a podobne. Ani túto povinnosť žalobkyňa
nenaplnila.

44. Žalobkyňa nepreukázala naplnenie predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody na
zdraví k žiadnej strane sporu. Naviac, podľa názoru znalca nedošlo k zanedbaniu starostlivosti zo
strany žiadneho zdravotníckeho subjektu, ktorý sa podieľal na zdravotnej starostlivosti žalobkyne v
perioperačnom období v Nemocnici Krompachy, ani na Klinike popálením a rekonštrukčnej chirurgie
FNsP Košice-Šaca v súvislosti s appendectomiou a riešením defektov kože a podkožia v období
od 03.12.2003 do 18.02.2004. Postup personálu žalovaného v 1. a 2. rade v čase poskytovania

zdravotnej starostlivosti v období od 03.12.2003 do 18.02.2004 bol správny. Podľa poskytnutej
dokumentácie, týkajúcej sa predmetnej kauzy, nikto zo žalovaných subjektov pri vykonaní zdravotného
úkonu nezanedbal svoje povinnosti.

45. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.

Jednak ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 132 ods. 1 CSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na
svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania.

Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd
nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

46. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

47. Zákonným zástupcom žalobkyne v čase podania žaloby bolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov. V danej veci súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania úspešnej strane sporu, a to

žalovaným, nezaviazal k ich náhrade žalobkyňu, ktorá v konaní nemala úspech, pretože súd vzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadol na majetkové, sociálne a zárobkové
pomery rodičov žalobkyne a po dosiahnutí plnoletosti žalobkyne na jej majetkové pomery. Súd vzal v
úvahu i tú skutočnosť, že v čase podania žaloby bola neplnoletá, nemala žiaden vplyv na podanie žaloby

a na uplatnený nárok. Výnimočnosť súd vzhliadol i v samotnom predmete sporu. Bolo by neprimeranou
tvrdosťou, ak by žalobkyňa v tomto prípade znášala trovy konania s ohľadom na povahu a okolnosti
sporu a jej osobné pomery, preto výnimočne súd nepriznal náhradu trov konania žalovaným s odkazom
na ustanovenie § 257 CSP. Z totožných dôvodov súd nezaviazal neúspešnú žalobkyňu ani k náhrade
preddavkovaných trov spojených s vyhotovením znaleckého posudku č. 3/2016 vo výške 717,12 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).