Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Silvia Minková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Csp/60/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211810
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716211810.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37927795, proti
žalovanému C. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R..C..Š.D. XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR,
o zaplatenie 182,82 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žaloba sa z a m i e t a.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 30.9.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu (pôvodne Consumer Finance Holding
a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130) zo dňa 28.9.2016, ktorou sa
žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 182,82 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 9.11.2013 do zaplatenia, ako i trovy konania.
Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 12.9.2012 zmluvu o pôžičke
evid.č.XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 404,28 €.
Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 18 mesačných splátkach v
sume 24,01 €. Do dňa spísania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 238,05 €.
Vzhľadomnato,žežalovanýporušilsvojupovinnosťsplácaťposkytnutúpôžičkuresp.jednotlivépovinné
splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.10.2013
listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.
Žalovaný do dňa spísania žaloby dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby
predstavuje sumu 182,82 €. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. Žalobca si v konaní
neuplatnil zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad. Ku dňu podania
žaloby mal žalovaný žalobcovi uhradiť sumu 465,87 €, ktorú žalobca ponížil o už uhradenú čiastku
238,05 € a tiež akontáciu vo výške 45,-, ktorú uhradil žalovaný pri podpise zmluvy, a to predstavuje
rozdiel vo výške žalovanej sumy 182,82 €.
2. Dňa 5.4.2017 bol na tunajší súd doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu a zároveň
súhlas so vstupom do konania.
O tomto procesnom návrhu žalobcu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu
sp.zn.10Csp/60/2016-35 zo dňa 27.4.2017, ktorým súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak,
že z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 a do konania na jeho
miesto vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu
súdu je uvedené v tomto uznesení.3. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 23.8.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny
zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju
neúčasť na pojednávaní právny zástupca žalobcu ospravedlnil podaním zo dňa 17.8.2017, doručené
tunajšiemu súdu 18.8.2017 prostredníctvom emailu, a to z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a
nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň navrhol, aby súd
rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý mal
doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval podľa § 180 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti
žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách predložil žalobca v priebehu
konania resp. ktoré si obstaral súd ex offo, keďže ide o spotrebiteľský spor a to: zmluvu o pôžičke zo
dňa 12.9.2012 z č.l.3 vrátane všeobecných obchodných podmienok z č.l.3-4, predžalobnú upomienku
z č.l.5 vrátane poštovej doručenky z č.l.6, prehľad splátok a úhrad z č.l.7, oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 23.1.2017 z č.l.31 vrátane poštového podacieho hárka, priemerné úrokové miery z
úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody), oboznámil sa s prednesom
žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo zmluvy o pôžičke č.XXXXXXXXXX, evidenčné číslo zmluvy XXXXXXXX zo dňa 12.9.2012 súd zistil,
že bola uzavretá medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 a žalovaným ako
klientom, pričom predmetom financovania pôžičky bola čierna technika - domáce kino, kde ako kúpna
cena je uvedená suma 327,46 €, celková suma pôžičky 432,18 €, celková suma pôžičky bez poistenia
404,28 €, akontácia 45,- €, akontácia 10 %, počet splátok 18, splátka 22,46 €, splátka s poistením
24,01 €, ročná úroková sadzba 61,61 %, priemerná hodnota RPMN 45,60 %, RPMN (X): 61,61 %,
pôžička (finančné plnenie) 282,46 €, celkové náklady spotrebiteľa 121,82 €, termín konečnej splatnosti
marec 2014. Klient prehlásil, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými
obchodnými podmienkami (ďalej ako „VOP“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prevzal ich,
súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať.
Z Podmienok k zmluve o pôžičke firmy právneho predchodcu žalobcu platných od 1.4.2012 a zo
Všeobecných obchodných podmienok firmy právneho predchodcu žalobcu platných od 15.7.2010 súd
okrem iného zistil, že v článku 6. Podmienky splácania v bode 6.1. je uvedené, že klient je povinný riadne
a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a v termínoch
určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch
uvedených v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP. V bode 6.2. je uvedené, že pokiaľ nie je v
splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú splátky
splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V bode 6.3. je uvedené, že v jednotlivých
splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. V bode 6.4. je uvedené,
že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie
je dohodnuté inak.
Z predžalobnej upomienky zo dňa 26.10.2013 súd zistil, že ju adresoval právny predchodca žalobcu
žalovanému, v ktorej mu oznámili, že napriek ich predchádzajúcim upozorneniam týkajúcich sa
zmluvy č.XXXXXXXX, ktorými mu poskytli poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky, tieto
nerešpektoval a preto ho vyzvali k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so
Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. Žiadali uhradiť celkovú istinu vo výške 199,14 €,
najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky na tam uvedený bankový účet. Z pripojenej poštovej
doručenky vyplýva, že ako odosielateľ je tu uvedený právny predchodca žalobcu, ako adresát žalovaný,
s tým, že zásielka bola vrátená 5.11.2013 s poznámkou „adresát neznámy“.
Z prehľadu splátok a úhrad týkajúceho sa žalovaného evid.č./VS:XXXXXXXX súd okrem iného zistil, že
v kolónke splátka je uvedená akontácia 12.9.2012 45,- €, potom v období od 20.10.2012 do 20.11.2013
sú vždy k 20.dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci uvádzané splátky vo výške 24,01 € a ku dňu
19.12.2013 je uvedená splátka 84,73 €, spolu splátky 465,87 € a v kolónke úhrada je uvedená čiastka
45,- € ako akontácia 12.9.2012, dňa 26.10.2012, 23.11.2012, 6.12.2012, 28.1.2013 a 14.2.2013 sú
uvedené úhrady mesačne vo výške 24,01 €, dňa 23.11.2012 úhrada 59,- € a dňa 27.12.2012 úhrada
59,- €, spolu úhrady 283,05 €.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.1.2017 súd okrem iného zistil, že ho adresoval právny
predchodca žalobcu žalovanému, v ktorom mu oznámili, že ako postupca k 18.1.2017 postúpili svoju
pohľadávku zo zmluvy č.XXXXXXXX, uzavretej dňa 12.9.2012 medzi nimi ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom vo výške 219,83 € spolu so všetkými úrokmi a ostatným príslušenstvom a zabezpečením
zriadeným vo vzťahu k pohľadávke na subjekt: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 akopostupníka, s tým, že od dátumu prevzatia tohto oznámenia je povinný plniť všetky povinnosti podľa
predmetnej zmluvy výhradne postupníkovi na tam uvedený bankový účet. Z pripojeného poštového
podacieho hárka č.EPH008718202 súd zistil, že dňa 23.1.2017 pod podacím číslom RI650940489SK
bola zasielaná poštová zásielka žalovanému.
Z dokladu Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové
obchody) súd okrem iného zistil, že v III. štvrťroku 2012 pre domácnosti vo vzťahu k spotrebiteľským a
ostatným úverom s výnimkou úverov na nehnuteľnosti pre domácnosti bola začiatočná fixácia úrokovej
sadzby pre úvery od 1 do 5 rokov vo výške 12 %.
Z prednesu žalovaného na pojednávaní súd zistil, že má viacero exekúcií a s niektorými, v ktorých má
dlžoby, sa dohodol na splátkach a ak by sa to dalo, tak aj tu by sa prípadne dohodol na splátkach.
5. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § l ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.12.2012 ( ďalej len „ citovaný právny predpis“) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods.2 citovaného právneho predpisu, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods.1 citovaného právneho predpisu zmluva, o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) citovaného právneho predpisu, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí okrem iného obsahovať úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
6. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o úvere dňa 12.9.2012, pričom súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú (typovú, formulárovú). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých
prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných
prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez
možnosti modifikácie. Žalovaný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie
dodávateľa, a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi stranami sporu
aj posudzoval.
V zmysle zmluvy o úvere zo dňa 12.9.2012 mal byť žalovanému ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške
282,46 €, ktorý sa zaviazal splatiť 18 mesačnými splátkami vo výške 22,46 €, t.j. celkovo zaplatiť čiastku
404,28 € (bez poistenia). Ročná úroková sadzba v zmluve bola dojednaná vo výške 61,61 %.
Právne predpisy výšku úrokovej sadzby nestanovujú exaktným spôsobom, jej určenie v zásade
ponechávajú na vôli zmluvných strán. Uvedené však neznamená, že jej stanovenie je ponechané na
ľubovôli účastníkov, resp. v spotrebiteľských vzťahoch dodávateľa. Pri posudzovaní úrokovej miery
v zmluve o úvere treba vychádzať aj z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre
neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti
súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je
plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom
je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení
obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo
všeobecnosti. Preto aj pri stanovení úrokovej sadzby v zmluve o úvere s ohľadom na zmysel a význam
inštitútu úroku ako odplaty za úver jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená
jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme
platného práva.
Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré
mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej
posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom
toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k
prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých
mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa
jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného
poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôrmeradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám
slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“
Úrokzúveruplnífunkciuodmenyzaposkytnutépeňažnéprostriedky.Jehovýškapretomusízodpovedať
danému účelu. Súd preto zameral svoju pozornosť na výšku úroku. Z predložených štatistických
informácií o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, čo
sa týka nových obchodov, ktoré sú dostupné aj na webovom sídle Národnej banky Slovenska, vyplýva,
že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere bola priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov
so začiatočnou dobou fixácie od 1 do 5 rokov vo výške 12 %. Úrok v predmetnej zmluve o úvere túto
sadzbu niekoľkonásobne prevyšuje.
Podľa názoru súdu je v danom kontexte nepochybné, že dojednanie o sadzbe úroku z úveru vo výške
61,61 % ročne v prvom rade podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súd teda uzavrel, že dohoda o úroku v predmetnej zmluve
o úvere je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, t.j. odporuje zákonu a preto je v zmysle § 39
OZ absolútne neplatná. Okrem toho súd zastáva aj názor, že daná výška ročnej úrokovej sadzby je s
ohľadom na vyššie uvedené úvahy a zistenia v rozpore aj s pravidlami slušnosti a poctivého konania,
t.j. je nutné ju považovať za neplatnú aj ako priečiacu sa dobrým mravom.
Súd sa stotožnil aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozhodnutí
sp.zn.5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012, keď ustálil, že dohodu o výške úrokov v zmluve o úvere nie je
možné deliť tak, ako to má na mysli § 41 OZ, keď jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujednaniu o
dohodnutejvýškeúrokov.Zuvedenéhodôvodubolopotrebnépovažovaťdojednanieoúrokuzaneplatné
v celosti. Nie je možné uzavrieť, že žalobca ako veriteľ by mal nárok na zaplatenie úrokov v nejakej
nižšej výške, než vo výške 61,61 %, naopak veriteľ z dôvodu neplatnosti dohody o úroku nemá nárok na
zaplatenie žiadneho úroku. Súd poukazuje aj na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy o úvere,
keď v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať výšku úrokovej sadzby, pričom v prípade jej absencie sa poskytnutý spotrebiteľský
úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov,
t.j. neprichádza do úvahy zaviazať spotrebiteľa, v prípade neexistencie dojednania o úroku v zmluve z
dôvodu jej neplatnosti, na platenie akýchkoľvek úrokov.
Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd dospel k záveru, že žalovaný bol povinný uhradiť
žalobcovi len čiastku, ktorú mu právny predchodca žalobcu reálne poskytol, čiže finančné plnenie vo
výške 282,46 €, keď túto sumu mal splácať v mesačných splátkach vo výške 22,46 € počnúc mesiacom
október 2012, vždy najneskôr do 20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaný v prospech
tohto úverového vzťahu uhradil sumu 238,05 €. Súd pritom vychádzal tak z tvrdení žalobcu, ako i z
dôkazov ním predložených, keď nemal nijakým spôsobom preukázané, že by tieto skutočnosti žalovaný
rozporoval, a to či už ide o výšku sumy poskytnutej právnym predchodcom žalobcu žalovanému z titulu
predmetného úveru a tiež pokiaľ ide o sumu, ktorá mala byť zo strany žalovaného uhradená v prospech
žalobcu. Súd však žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže súd od sumy 282,46 € odpočítal okrem už
uhradenej čiastky vo výške 238,05 € aj sumu 44,92 € z titulu 2 splátok splatných v mesiacoch august
a september 2013, keďže s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č.250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, bol súd povinný aj napriek absencii akejkoľvek obrany zo strany žalovaného v
konaní ex offo posúdiť otázku prípadného premlčania nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní,
pričom dospel k záveru, že táto pohľadávka žalobcu je v časti premlčaná, keďže podľa došlej pečiatky
tunajšieho súdu bola žaloba na tunajšom súde podaná až dňa 30.9.2016, čiže v čase podania žaloby
na súd už uplynula trojročná premlčacia doba aj za posledné 2 predmetné splátky.
7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového
poriadku. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnil a aj zo súdneho spisu vyplynulo,
že mu ani žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania už
v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby
súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trovkonania v rozsahu 100 % a následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že
sa žalovanému priznáva nárok náhradu trov konania vo výške 0,- €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.