Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 1T/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817010304
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dubová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8817010304.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou v trestnej veci proti

obžalovanému W. B., N.. XX.X.XXXX M. M. N. C.Ľ., C. A. A. XXXX/XX M. N. C., t.č. ÚVV a ÚVTOS
Košice, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. B., N.. XX.XX.XXXX M. M. N. C., C. A. A.B. Č.. XXXX/XX, M. N. C., od 27.02.2017 vo
väzbe, toho času v Ústave na výkon väzby Košice, Floriánska 18, nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 27.02.2017 v čase okolo 23:30 hod. v byte na ulici A.B. Č.. XXXX/XX M. M. N. C., okres Vranov nad
Topľou, pod vplyvom alkoholických nápojov vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím svojej matke J. B.,
N.. XX.XX.XXXX slovami „už Ťa zabijem, už Ťa mám dosť", pričom jej držal kuchynský nôž pri krku, čím
obvinený svojím konaním u poškodenej J. B. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe

t ý m s p á ch a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona

z a t o m u u k l a d á

podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 ( dvanásť ) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ukladá ochranné liečenie psychiatrické (protialkoholické
liečenie) ambulantnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 12Tp/19/2017 zo dňa 2.3.2017 bol obvinený sudkyňou pre prípravné
konanie vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Zároveň súd týmto

uznesením neprijal písomný sľub obvineného a žiadosť obvineného o nahradenie väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka zamietol. Predmetné uznesenia nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosťdňa2.3.2017.Následneuznesenímtunajšiehosúdusp.zn.1T/28/2017zodňa28.6.2017,
postupom podľa § 238 ods. 3 Trestného poriadku, súd ponechal obvineného vo väzbe z dôvodu
uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, zároveň žiadosť obvineného o prepustenie

z väzby zamietol, písomný sľub obvineného neprijal a väzbu obvineného dohľadom probačného a
mediačného úradníka nenahradil. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť, na základe ktorej
rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením sp. zn. 3Tos/26/2017 zo dňa 13.7.2017 sťažnosť
obvineného zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.7.2017.

Vo veci bol dňa 28.6.2017 vydaný trestný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote obvinený,
prostredníctvom svojho obhajcu, odpor. Na pojednávaní vykonanom dňa 23.8.2017 obžalovaný po
poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe.

Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o spáchaní skutku
uvedeného v obžalobe prijal a súčasne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu priznania nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a
ochrannom opatrení.

Obžalovaný uviedol, že ku skutku došlo potom, ako sa vrátil do miesta bydliska po stretnutí s kamarátmi
a pohádali sa s mamou. Cigáni, ako je známe, sú temperamentní, a keďže sa pohádali, a aj keď
priznal vinu k spáchanému skutku, nerozumie, prečo by mal za to sedieť, keďže si to už s mamou
všetko vysvetlili. Obžalovaný si myslí, že doba 6 mesiacov, ktoré už sedel je dostatočná, nakoľko
mama neutrpela žiadne zranenia. Obžalovaný poukázal na skutočnosť, že v prípadoch, kedy obžalovaní

skutočne aj ublížia poškodeným, dostanú taký istý, prípadne nižší trest ako on. Po výkone trestu sa opäť
vráti bývať k mame a nič sa nezmení, teda v tom zmysle, že budú opäť spolu bývať, pričom mame
by neublížil, keďže ju má rád. K svojim predchádzajúcim odsúdeniam obžalovaný uviedol, že si tieto
uvedomuje, avšak má za to, že s prihliadnutím na skutočnosť, že má maloleté deti, o ktoré sa treba
starať, tak si myslí, že ani jeho mama, ani jeho deti sa nebudú mať lepšie, keď on bude vo výkone

trestu. Obžalovaný si uvedomuje, že urobil niečo zlé, že je to v rozpore s dobrými mravmi aj zásadami
etiky, avšak myslí si, že výkon väzby naňho už dostatočne vplýval. Opätovne poukázal na skutočnosť,
že v tomto prípade nikomu neublížil. Zároveň žiadal súd o nižší trest a o to, aby súd prihliadal na tú
skutočnosť, že sú voči jeho osobe vedené ešte iné trestné konania na tomto súde. Obžalovaný prosil súd
aj prokurátorku o šancu, aby dostal nižší trest, nakoľko nikomu nič neurobil. Na hlavnom pojednávaní

sa poškodenej, teda svojej mame Ivete Slivkovej, ako aj svojmu otcovi, svedkovi Q. B. ospravedlnil.

Prokurátorka vo svojej záverečnej reči poukázala na skutočnosť, že obžalovaný sa v prípravnom
konaní k spáchaniu skutku priznal iba čiastočne, pretože nepriznal použitie zbrane, teda kuchynského
noža a vyhrážanie sa matke zabitím. Podľa prokurátorky, aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní

urobil vyhlásenie o vine, svoje konanie však obžalovaný zľahčuje v zmysle, že nič nespravil vážne,
nič sa nestalo a rodičom sa ospravedlnil. Obžalovaný Peter Slivka má nekritický postoj k svojmu
správaniu. Táto skutočnosť vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku, kde znalkyňa poukázala na to,
že obžalovaný sa pod vplyvom alkoholu sa správa agresívne. Ospravedlnenie a ľútosť obžalovaného
prokurátorka vníma ako zámerne, keďže žiada súd o trest na spodnej hranici trestnej sadzby. Kritického

dňa, okrem toho, že zaútočil na svoju matku a vyhrážal sa jej zabitím, správal sa nevhodne aj vočisvojmu otcovi a okrem toho nebral vôbec ohľad na svoje maloleté deti, ktoré spali doma, a ktoré, ako
poškodená uviedla, sa zobudili a boli roztrasené. Ani doterajší život obžalovaného nesvedčí o tom, že
by sa chcel sám osobne podieľať na starostlivosti a výchove svojich maloletých detí. Doposiaľ bol 6

krát súdne trestaný a navrhla súdu, aby uznal obžalovaného W. B. vinným podľa obžaloby a uložil mu
nepodmienečný trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a rovnako v súlade so závermi znaleckého posudku
navrhla prokurátorka obžalovanému uložiť protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Obhajca obžalovaného v záverečnej reči uviedol, že obžalovaný vyhlásil, že je vinný, mamke sa
ospravedlnil,svojskutokoľutovalatiežvosvojejvýpovediuviedol,žesachceliečiťambulantnouformou.
Na základe vzájomného rozhovoru má vedomosť o tom, že po prepustení z väzby na slobodu sa
obžalovaný mieni zamestnať mimo Vranovského okresu, teda chce odísť pracovať do Čiech, aby tak
mohol pomôcť rodine a deťom. Na základe uvedeného navrhol súdu, aby súd obžalovanému uložil trest

na dolnej hranici trestnej sadzby a s umiestnením do ústavu so stredným stupňom stráženia resp. s
minimálnym stupňom stráženia a aby mu uložil liečenie ambulantnou formou

V záverečnej reči sa obžalovaný opakovane ospravedlnil mame, ako aj iným osobám, ktorým svojím
konaním ublížil. Zároveň žiadal súd o miernejší trest, nakoľko má aj iné trestné stíhania. Podľa

obžalovaného sa s mamou a otcom pohádali niekoľkokrát, avšak nikdy nedošlo až do takého stavu, aký
je potrebné riešiť v tomto trestnom konaní.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný šesťkrát súdne trestaný, pričom ostatné odsúdenie
bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12T/168/2013, kde bol

uznaný rozsudkom zo dňa 11.12.2013, právoplatným dňa 11.12.2013 vinným z prečinu krádeže
podľa 212 ods. 2 písm. c), písm. f) Tr. zák. . Bol mu uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 3 rokov a 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený uznesením Okresného
súdu Prešov sp. zn. 4PP/25/2016 zo dňa 4.5.2016, pričom mu bola určená skúšobná doba na 3

roky. Predmetným rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou bol zároveň zrušený trest uložený
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/18/2013 zo dňa 5.6.2013. Rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/18/2013 zo dňa 5.6.2013 bol obžalovaný uznaný vinným
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 pís. f) Tr. zák, prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 pís. a) Tr.
zák., prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 pís. a), písm. e) Tr. zák. a zo zločinu

lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. .

Z výpisu z registra priestupkov súd zasa zistil, že obžalovaný bol za obdobie od roku 2012 priestupkovo
postihnutý celkovo trinásťkrát (jedenkrát bolo konanie odložené), pričom ostatné postihnutie z roku 2016
bolo za skutok zo dňa 11.5.2016, a to za jazdu bez bezpečnostných pásov. Ďalšie postihnutia boli hlavne

za priestupky proti majetku a proti občianskemu spolunažívaniu.

Zospisutunajšiehosúdusp.zn.12T/168/2013súdzistil,žerozsudkomzodňa11.12.2013,právoplatným
dňa 11.12.2013 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa 212 ods. 2 písm. c), písm. f) Tr.
zák. . Bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 10 mesiacov so zaradením so

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol zrušený výrok
o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/18/2013 zo dňa 5.6.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.6.2013, a ktorým bol obžalovanému podľa § 188 ods. 1, § 36
písm. d), písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia v zmysle § 48 ods. 2 pís. a) Tr. zák, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zo spisu súd taktiež
zistil, že obžalovaný nastúpil dňa 28.1.2014 výkon trestu, z ktorého bol podmienečne prepustený na
slobodu dňa 4.5.2016, uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4PP/25/2016 zo dňa 4.5.2016, pričom
mu bola určená skúšobná doba na 3 roky.

Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 13T/179/2016 bola na obžalovaného podaná obžaloba
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Obžalovaný sa mal podľa obžaloby
dopustiť skutku dňa 19.8.2016. Predmetné konanie nie je právoplatne skončené.Mesto Vranov nad Topľou vo svojej správe uviedlo, že obžalovaný v meste nezastáva žiadne verejné
funkcie. Na mestskom úrade v evidencii priestupkov nevedú záznam o tom, že by bol stíhaný za

priestupok spáchaný na území mesta. Podľa udania mesta je slobodný a bezdetný a nie je im známe
skutočnosť, či je v pracovnom pomere.

Zo znaleckého posudku č. 99/2017 zo dňa 27.4.2017 vypracovaného MUDr. K. H., znalkyňou z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, súd zistil, že obžalovaný v čase skutku ani v čase

vypracovania posudku netrpí na žiadnu duševnú poruchu alebo poruchu v zmysle psychózy, ale
u obžalovaného ide o nevyrovnaný vývin akceptovanej emočne nestabilnej osobnosti s poruchami
správania v anamnéze. Obžalovaný bol v čase skutku v stave jednoduchej opitosti stredne ťažkého
stupňa, čo bolo potvrdené objektívne dychovou skúškou prevedenou po skutku. Pokiaľ aj vyšetrovanie
ukáže, že bol obžalovaný v čase spáchania skutku okrem alkoholu aj pod vplyvom inej psychoaktívnej
látky, tak jeho rozpoznávacia a ovládacia schopnosť bola zmenšená len nepodstatne. Podstatné

zníženie alebo vymiznutie týchto vlastností znalkyňa u obžalovaného nezistila. Zo znaleckého posudku
taktiež súd zistil, že obžalovaný chápe zmysel trestného konania a ide uňho o škodlivý konzum
alkoholu s počínajúcou závislosťou, s poruchami správania v zmysle agresivity v stave opitosti a
poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok -
zneužívanie marihuany a pervitínu v anamnéze. Znalkyňa doporučila u obžalovaného protialkoholické

liečenie ambulantnou formou, nakoľko ako uviedla v znaleckom posudku, vzhľadom na negatívny postoj
obžalovaného k ústavnej forme tohto liečenia, tak ho nenavrhla uložiť. Zo záverov znaleckého posudku
súd taktiež zistil, že používanie alkoholu u obžalovaného potencuje negatívne emocionálne prežívanie
a osobnostné charakteristiky, pod vplyvom alkoholu dochádza u obžalovaného k vystupňovaniu
impulzivity a agresívnym prejavom. Keďže obžalovaný nie je duševne chorý, nie je jeho pobyt na slobode

z hľadiska psychiatrického pre spoločnosť nebezpečný. Patickú opitosť znalkyňa u obžalovaného
nezistila. Zdôrazňované chýbanie či neúplnosť spomienok na inkriminovanú dobu, ak nie je simulované,
je spôsobené podľa znalkyne, výpadkom pamäti zapríčineným tzv. alkoholickým okienkom, pričom tento
jav je poruchou fixácie spomienok pri opitosti stredne ťažkého stupňa, avšak z forénzneho hľadiska je
bezvýznamný.

Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 28.2.2017 o 01:53:59 vyplýva, že obžalovanému bola nameraná
hodnota alkoholu v dychu 0,81 mg/l. Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 28.2.2017 o 11:10:23 vyplýva,
že obžalovanému bol nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,13 mg/l.

Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice zo dňa 9.5.2017
vyplýva, že obžalovaný sa vo výkone väzby správa slušne a disciplinovanie, úlohy plní, dodržiava režim
dňa a agresívne prejavy uňho zaznamenané neboli.

Pri rozhodovaní o treste, súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr.

zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na
dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok
represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a

jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí
vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. U obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu
okolnosť, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval ( § 36 písm. l)
Trestného zákona ), inú poľahčujúcu okolnosť súd nevzhliadol. Z priťažujúcich okolností mu vzhľadom
na predchádzajúce odsúdenia pričítal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.Takto postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri rovnováhe zistených poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností ukladal súd trest v trestnej sadzbe 6 mesiacov až 3 roky. Vzhľadom na

osobu obžalovaného, okolnosti tejto trestnej veci, považoval súd za primeraný trest odňatia slobody
vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, kde súd považuje za potrebné podotknúť, že skutku právne
kvalifikovaného ako nebezpečné vyhrážanie sa obžalovaný už dopustil aj v minulosti, za čo bol aj
odsúdený.Zároveňbolopotrebnéprihliadaťnacharakterspáchanéhotrestnéhočinu,akoajnacharakter
predchádzajúcej trestnej činnosti, z ktorého vyplýva, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa trestnej

činnosti násilnej povahy. Aj z tohto dôvodu súd považoval trest vo výmere 12 mesiacov, a teda nie na
dolnej hranici trestnej sadzby, ako to žiadal obžalovaný, za účelný vzhľadom na ochranu spoločnosti,
a nie len na naplnenie prvku individuálnej prevencie ( výchova páchateľa k vedeniu riadneho života ).
Súd nemôže pri určovaní výmery trestu prihliadať na ďalšie konanie vedené proti obžalovanému, ako to
obžalovaný navrhoval, a z tohto dôvodu uložiť trest kratšieho trvania. Konanie obžalovaného a páchanie
ďalšej trestnej činnosti nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom pre ukladanie trestu kratšieho trvania.

Súd ešte poznamenáva, že súd posudzuje a ukladá trest len za protiprávne konanie, a teda skutok, ktorý
je predmetom tohto konania a podanej obžaloby.

Súčasne súd vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že nie sú splnené podmienky pre podmienečný
odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Bolo pritom smerodajné to, že sa obžalovaný

predmetného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody. Súd pozitívne vníma prehlásenia obžalovaného o snahe viesť riadny život a zamestnať sa za
účelom zabezpečovania potrieb jeho rodiny. Na druhej strane súd musí brať do úvahy vyššie uvedené
ohľadom predchádzajúcich odsúdení, výkonu trestu a opätovného protiprávneho konania v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu, keďže obžalovaný bol podmienečne prepustený na

slobodu dňa 4.5.2016 a následne dňa 27.2.2017 sa dopustil žalovaného skutku.

Obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ho súd v zmysle § 48 ods. 2 písm.
b) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd postupom podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona rozhodol o uložení ochranného liečenia
protialkoholického ambulantnou formou, nakoľko sa obžalovaný dopustil skutku pod vplyvom návykovej
látky, teda pod vplyvom alkoholu a v súvislosti s jeho užívaním. Súd pritom prihliadal na závery
znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, v zmysle ktorého u obžalovaného

ide o škodlivý konzum alkoholu s počínajúcou závislosťou, s poruchami správania v zmysle agresivity
v stave opitosti a s poruchami psychiky a správania zapríčinené užitím viacerých drog a iných
psychoaktívnych látok, pričom pod vplyvom alkoholu dochádza u obžalovaného k vystupňovaniu
impulzivity a agresívnym prejavom. Na základe takto vykonaného znaleckého dokazovania, ako aj
zo záznamov o vykonaní dychovej skúšky zo dňa spáchania skutku mal súd za preukázané, že

obžalovanýsadopustilskutkupodvplyvomnávykovejlátkyajeuňhopotrebnénariadiťochrannéliečenie
protialkoholické ambulantnou formou.

Poškodená si v trestnom konaní neuplatňovala nárok na náhradu škody, preto súd osobitným výrokom
nerozhodoval o nároku na náhradu škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o

zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúťaj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.