Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. august 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/288/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616203928
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616203928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: L. B., C.. XX.XX.XXXX,
S. A. R. XX, zast. Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vesi, Za
Šestnástkou 17, proti žalovanému: W.. Y. O., O. O.Q. A. I., H. XXXX/X, správkyňa na výkon nútenej
správy Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o
2.396,50 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
16C/51/2016 - 162 z 21.03.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným
v úvodnej časti v spojení s opravným uznesením č.k. 16C/51/2016-203 z 22.5.2017 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.396,50 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.396,50 eur
od 21.02.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol žalobu v
prevyšujúcej časti 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 2.396,50 eur za obdobie od 22.06.2015 do
20.02.2016. Žalobkyni priznal právo voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o nároku na zaplatenie poistného plnenia dojednaného v poistnej zmluve pre poistnú
udalosť dožitia, ktorá nastala 12.05.2014.

3. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 11.05.1999 na
poistnú dobu 15 rokov so začiatkom poistenia 12.05.1999 a koncom poistenia 12.05.2014. Išlo o typ
poistnej zmluvy UDP-K, zmluvou boli poistené druhy rizík a to smrť, dožitie a úraz. Poistné plnenie pre

prípad smrti bolo dojednané na sumu 995,82 eur (30.000,- Sk) pre prípad dožitia na výšku 1.506,37 eur
(45.381,- Sk) pre prípad úrazového poistenia vo výške 1.659,70 eur (50.000,- Sk,) pre prípad trvalých
následkov vo výške 995,82 eur (30.000,- Sk) a pre prípad plnej invalidity vo výške 995,82 eur (30.0000,-
Sk). Dodatkom č. 1 k poistnej zmluve č. XXXXX XXXXX bola uvedená poistná zmluva zmenená a to
pokiaľ sa týka výšky mesačného poistného pre prípad smrti a dožitia na sumu 14,67 eur (442,- Sk), teda
spolu vo výške mesačného poistného na sumu 15,83 eur (477,- Sk), ďalej čo sa týka poistnej sumy pre
prípad smrti na sumu 1.659,70 eur (50.000,- Sk) a pre prípad dožitia na sumu 2.396,50 eur (72.197,- Sk).

4. Po právnom posúdení veci podľa § 788 ods. 1, 2, § 790 písm. b/, § 801 ods. 2, § 816, § 39, § 52 ods.
4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka citujúc čl. 9, čl. 13 ods. 3 Všeobecných poistných podmienokžalovanej účinných od 01.06.1995, citujúc ods. 1, 2, 3, 4 - XVII časti Všeobecných obchodných
podmienok žalovanej účinných od 21.05.2007, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, konštatoval,
že nezistil žiaden dôvod absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, pretože

nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Občianskeho zákonníka ani v rozpore s iným zákonom
platným v čase jej uzavretia, nezistil, aby táto zmluva svojím účelom zákon obchádzala a z vykonaného
dokazovanianevyplynuloanito,žebytuboliinédôvodyneplatnostizmluvypodľapríslušnýchustanovení
Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol zmluvný vzťah na základe
zmluvy o poistení dňa 11.05.1999. Žalovaná uzavretím tejto poistnej zmluvy vstúpila so žalobkyňou

do záväzkového vzťahu súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej
voľnosti a pre ktorý je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem na rozdiel od verejnoprávnych
vzťahov, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení účastníkov, kde orgány verejnej moci
rozhodujú o právach a povinnostiach. Konštatoval, že zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, ktorý je
predpisom verejného práva, neupravuje žiadne náležitostí poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré
by sa týkali uzatvárania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práva a povinností zmluvných strán, preto

námietku žalovanej týkajúcu sa neplatnosti poistnej zmluvy pre protiprávnosť kalkulovaných sadzieb
poistného považoval za nepatričnú. Mal za to, že ust. § 31a zákona č. 95/1992 Zb. o poisťovníctve
nezasahujedokonkrétnychsúkromnoprávnychvzťahov(zmlúv),keďžezákontovýslovneneustanovuje.
K zániku predmetného poistného vzťahu preto nedošlo ani podľa zákona o poisťovníctve a zmluvu
nemožno pokladať za neplatnú, Nestotožnil sa s obranou žalovanej, že v prípade žalobkyne malo dôjsť

k tzv. redukcii poistenia, pretože ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, z dokladov predložených
žalovaným ani v jednom prípade úhrady bežného poistného zo strany žalobkyne nenastala situácia,
ktorá by spĺňala podmienky, za ktorých možno pristúpiť k redukcii poistenia (že by bola s úhradou
bežného poistného v omeškaní viac ako 6 mesiacov). I keď novelou § 801 Občianskeho zákonníka
účinného od 01.01.2003 uvedená lehota bola skrátená na jeden mesiac, táto však začala plynúť až odo

dňa doručenia výzvy poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného, v danom prípade však žalovaný
nevyzýval žalobkyňu na zaplatenie dlžného poistného, teda nebola splnená ani táto podmienka pre
uplatnenie tzv. redukcie poistenia. Nestotožnil sa ani s ďalšou obranou žalovaného, že žalobkyňa platne
pristúpila k novým Všeobecným poistným podmienkam účinným od 21.05.2007 a to faktickým znížením
poistného, nakoľko postup, ktorý žalovaná zvolila a ktorým údajne malo dôjsť k zmene záväzkového

vzťahu medzi ňou a žalobkyňou, podľa záverov súdu nemôže požívať súdnu ochranu, navyše samotná
žalovaná naďalej potvrdzovala, že výška poistného plnenia, ktoré sa zaväzuje žalobkyni poskytnúť
ostáva v nezmenenej výške. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobe vyhovel.

5. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 v spojení s vládnym nariadením č. 87/1995 Z.z.

vo výške 5,05% ročne z priznanej istiny a to počnúc od 21.02.2016 do zaplatenia, t.j. odo dňa, kedy
sa žalovaná dostala do omeškania, nakoľko žalobkyňa si splnila povinnosť oznámiť poistnú udalosť -
dožitie veku listom zo 06.05.2015 doručeným žalovanej 06.05.2015. Žalovaná napriek tomu, že šetrenie
mala vykonať bez zbytočného odkladu, informáciu z tohto šetrenia poskytla až prípisom 05.02.2016.
Túto informáciu súd považoval za výsledok jej šetrenia, ktorý bol relevantným dátumom pre začiatok

plynutia 15 dňovej lehoty na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 20.02.2016 a nasledujúcim dňom, t.j.
21.02.2016 sa žalovaná dostala do omeškania s plnením. V tom čase bola úroková sadzba ECB vo
výške 0,05 % p.a.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.
a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súd nesprávne
právne vec posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že poistná zmluva je neplatná, že na poistnú zmluvu sa
nevzťahuje redukcia poistenia, že v poistnom vzťahu nedošlo k zmene poistných podmienkach a na
základevykonanéhodokazovaniadospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,keďsanijakýmspôsobom

nevyrovnal s dôkazmi ním navrhnutými. Zdôrazňoval, že poistné v prípade poistnej zmluvy UDP - K
bolo právne záväzne stanovené v rozpore so zákonom, ktoré skutočnosti podrobne rozviedol vo svojich
písomných podaniach. Proti týmto listinným dôkazom v spise neexistuje žiaden dôkaz. Poukazujúc na
to, že dohoda o poistnom podľa § 788 OZ je podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy a bezplatnej so zákonom súladnej dohody o poistnom poistná zmluva nevznikne, je poistná zmluva neplatným
právnym úkonom, ktorého príčinou je nezákonné schválenie poistného v rozpore so zákonom. Bol
toho názoru, že takýto právny úkon je pre rozpor jeho obsahu so zákonom absolútne neplatným v

zmysle § 39 OZ. Za nesprávny považoval záver súdu, že zákon o poisťovníctve nemôže mať dopad
na posúdenie platnosti poistnej zmluvy. Namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou,
porušil svoju povinnosť dostatočne odôvodniť proces dokazovania, dostatočným spôsobom zaoberať
sa návrhmi na vykonanie dôkazov a dôkazmi. Nesprávnosť záveru súdu o tom, že na daný prípad sa
nevzťahuje redukcia poistenia videl v tom, že súd na danú vec aplikoval neexistujúcu právnu normu

vyhl. č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach, pretože na túto vyhlášku poukazoval iba preukazujúc,
že redukciu poistenia ako inštitút už poznala aj neskoršia právna úprava. Bol toho názoru, že redukcia
poistenia nie je alternatíva k zániku poistenia, čo platí aj pre oznamovaciu povinnosť. Namietal, že súd
nijakým právne relevantným spôsobom neodôvodnil, prečo právny úkon Žiadosť o zníženie poistného
nespôsobil zmenu v poistných podmienkach.

8.Žalobkyňavpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrhlanapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť,
priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Podľa nej žalovaný neuvádza v podanom odvolaní
žiadne nové argumenty, s ktorými by sa už súd nevysporiadal, podstatou jeho dovolania je opäť
tvrdenie, že poistná zmluva je neplatná. Tejto otázke v obdobných veciach bolo už vydaných množstvo
súdnych rozhodnutí, ktoré sa s touto argumentáciou nestotožňujú a na tieto poukazovala už vo svojom

podaní z 18.05.2016. Zdôrazňovala, že výška poistného bola v poistnej zmluve riadne dohodnutá, teda
zákonná náležitosť bola splnená, pričom z akého podkladu žalovaný vychádzal, považovala za právne
irelevantné. Pokiaľ bol žalovaný poškodený štátom, má právo domáhať sa náhrady škody voči štátu.
Tento postup žalovaný aj využil. Uvedené okolností však nemajú vplyv na platnosť poistnej zmluvy.
Obranu žalovaného v tomto smere považovala za nemorálnu, ktorá nemôže požívať súdnu ochranu.

9. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že výrok rozsudku, ktorým žaloba bola v časti o priznanie
úroku z omeškania za obdobie od 22.06.2015 do 20.02.2016 zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním,
stál sa právoplatným a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalobcu bolo žalovanému doručené 29.06.2017.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p.

a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
vyhovieť.

12. Rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania (ďalej len
„rozsudok“) je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 03.08.2017 o 10.15. hodine v
pojednávacej miestnosti č.dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 27.07.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,
3 C.s.p.

14. Žalovaný svoje odvolanie odôvodňoval odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.,
t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom kprvej inštancie spočívajúce v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťovať iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 C.s.p. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.16. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to
znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného

právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny
predpis,nežktorýmalsprávnepoužiť,aleboaplikovalsprávnypredpisalenesprávnehovyložil,prípadne
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18.Rozhodnutiusúdunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,anižebyvzaldoúvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192 - §
194 C.s.p. alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

19. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového

stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods.
1,2 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto ho odvolací ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

20. Správne, zákonu zodpovedajúce a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky
žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

21. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nevzal zreteľ na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu (poistnej zmluvy) z dôvodu použitia protiprávnych sadzieb poistného v poistných zmluvách, čo
je podstatnou náležitosťou zmluvy.

22. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že predmetná poistná
zmluva je platná a zanikla uplynutím lehoty, na ktorú bola uzavretá.

23. V preskúmavanej veci nebolo sporným, že medzi stranami došlo k vzniku poistného vzťahu na

základe poistnej zmluvy zo dňa 11.05.1999 so začiatkom poistenia 12.05.1999 a koncom poistenia
12.05.2014, v spojení s dodatkom č.1 k poistnej zmluve z 31.05.2002, podľa ktorej zmeny nadobudli
účinnosť 12.06.2002.

24. K odvolacej námietke žalovanej, že v danom prípade došlo z dôvodu rozporu podstatnej náležitosti

poistnej zmluvy - poistného so zákonom, k neplatnosti poistnej zmluvy v tejto časti, odvolací súd uvádza
nasledovné:

25. Žalovaná uzavretím predmetnej poistnej zmluvy vstúpila so žalobkyňou do záväzkového vzťahu
súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý

je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré sú
založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o právach
a povinnostiach. Predmetný občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§ 2 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a
Občianskym zákonníkom.

26. Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi
predpismi,majútietopredpisyprednosťpredvšeobecnouúpravouObčianskehozákonníka(lexspecialis
derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebov plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa
podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť
súkromného práva (§ 1, § 2 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka).

27. Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zák. č. 24/1991 Zb.) je
predpisom verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením,
vykonávaním činností a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní v iných členských štátoch
a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a spôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek

a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad
poisťovníctvom.

28. Vyššie uvedený zákon o poisťovníctve, tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie,
neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali uzatvárania
poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán, preto ani námietka žalovaného

týkajúca sa aplikácie tohto zákona na daný právny vzťah je nepatričná. Zákon o poisťovníctve síce
ukladá povinnosť poisťovni určovať výšku poistného za splnenia zákonom stanovených podmienok,
ide však o zásah verejno-právneho charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do
konkrétnych súkromno-právnych vzťahov (zmlúv), keďže to zákon výslovne neustanovuje.

29. Námietka žalovanej, že v dôsledku nesprávne schváleného poistno-matematického vzorca (výpočtu
poistného štátnym orgánom) je podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné pre rozpor so zákonom od
počiatku absolútne neplatná, nemôže zmeniť rozhodnutie v prospech žalovanej, keďže medzi stranami
sporu došlo k založeniu občianskoprávneho vzťahu, ktorý sa riadi dohodou zmluvných strán, teda
zmluvnými podmienkami, dojednanými medzi týmito stranami a na tieto nemôže mať vplyv skutočnosť,

že zo strany žalovanej došlo k nesprávnemu poistno-matematickému prepočtu poistného.

30. Dôvody uvádzané žalovanou o zmene poistnej zmluvy v dôsledku zmeny všeobecných poistných
podmienok, je potrebné považovať za nepatričné, pretože síce navrhla žalobkyni ich zmenu, však sama
potvrdzovala zachovanie pôvodnej výšky poistného, navyše správne súd považoval postup žalovaného

pri uzatváraní nových všeobecných poistných podmienok za nekalé konanie, ktoré nemôže požívať
súdnu ochranu.

31. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
ustanovenia poistnej zmluvy uzavretej stranami neodporujú zákonu ani ho neobchádzajú a ani nie sú v

rozpore s dobrými mravmi, preto je poistná zmluva platná.

32. Keďže okresný súd dospel k správnemu záveru o platnosti poistnej zmluvy, nevykonanie dôkazu
listinami predloženými žalovanou, najmä listu Národnej banky Slovenska č. ODT - 7467/2012 zo dňa
30.7.2012 v spojení s protokolom č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 a notárskej zápisnice č. N 29/2008,

Nz 23331/2008, NCRls 23161/2008 zo dňa 2.6.2008, z vyššie uvedených dôvodov nemá za následok
nesprávne zistenie skutkového stavu, a teda naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
e/ C.s.p.

33. Rozsudok súdu v tejto časti, t. j. v otázke platnosti poistnej zmluvy, nie je ani nepreskúmateľný

a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej
inštancie dospel k záveru o platnosti poistnej zmluvy, ktorý náležitým spôsobom odôvodnil, preto
nemožno jeho rozhodnutie považovať za arbitrárne.

34. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že poistná zmluva je neplatná a nebolo preukázané, že k

zániku poistnej zmluvy došlo z iných dôvodov, poistná zmluva zanikla uplynutím času, na ktorú bola
uzavretá, t. j. 12.05.2014.

35. V čase uzatvorenia poistnej zmluvy 11.05.1999 bolo účinné ust. § 788 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého
poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná

udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné. Základným princípom životného poistenia je výplata dohodnutej
sumy v prípade, že sa poistený dožije dátumu konca poistenia, resp. dátumu osobitne dojednaného v
zmluve. Uvedená poistná suma nie je ničím definovaná, ale poisťovňa tým garantuje pre poistenéhovýplatu určitého plnenia. Poistné podmienky sú obligatórnou súčasťou každej poistnej zmluvy. Preto
poistné zmluvy, ktoré sú v prevládajúcej miere zmluvami formulárovými, musia obsahovať údaje, ktoré
sú potrebné pre určitosť zmluvy v zmysle ust. § 788 OZ; v ďalšom sú pre účastníkov zmluvy záväzné

ustanovenia poistných podmienok.

36. Aj v prejednávanom prípade ide o poistenie osôb, a preto v poistnej zmluve bola uvedená poistná
suma pre dožitie vo výške 2.396,50 eur (72.197,- Sk), na ktorú žalobkyni vzniká nárok v prípade dožitia
pri ukončení poistnej zmluvy.

37. Poistnú sumu v prípade dožitia mohla žalovaná znížiť iba v zmysle ust. § 798 OZ, a to v prípade,
ak v dôsledku nepravdivých údajov (§ 793) od poistenca bolo stanovené nižšie poistné. O daný prípad
sa v predmetnej veci však nejedná.

38. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že žalobkyňa riadne neplatila poistné, a preto sa malo na túto skutočnosť

prihliadať pri poistnej sume uplatnením redukcie v zmysle čl. 9 VPP.

39. Redukciou poistnej zmluvy dochádza k zmene niektorých parametrov dohodnutých v poistnej
zmluve. Nemení sa dohodnutá poistná doba, ale po vykonaní redukcie zaniká povinnosť uhrádzať
splátky poistného. Poisťovňa s ohľadom na celkovú výšku poistného zaplateného ku dňu vykonania

redukcie vypočíta redukovanú (zníženú) poistnú sumu. Vykonaním redukcie poistnej zmluvy poistenie
nezaniká, ale znižuje sa poistná suma pre prípad dohodnutej poistnej udalosti počas trvania poistenia.
Len v prípade, ak v poistnej zmluve bolo dohodnuté aj úrazové pripoistenie, toto pripoistenie zaniká
dňom vykonania redukcie.

40. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal oprávnený
dôvod, pre ktorý by mala byť poistná zmluva redukovaná.

41. Ak žalovaný namietal, že predložil platobný kalendár k poistnej zmluve žalobkyne, ktorý preukazuje
meškanie žalobkyne s platením poistného, odvolací súd poznamenáva, že samotný žalovaný v spore

predložila ohľadne týchto tvrdení dôkazy, ktoré si navzájom odporujú.

42. V zmysle čl. 9 bod 2 VPP redukcia poistnej sumy sa mohla uplatniť iba v prípade, že nebolo poistné
zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom. Vyžadovalo sa teda kumulatívne
splnenie oboch podmienok, včasnosť úhrady a úhrada v plnej výške. Pre uplatnenie redukcie poistnej

sumy iba omeškanie s platením poistného nepostačovalo.

43. Zo splátkového kalendára predloženého žalovaným vyplýva prehľad predpísaných splátok a prehľad
úhrad na jednotlivé splátky. Žalovaný svoje závery o omeškaní žalobkyne so splátkami preukazoval
iba poukazom na splátkový kalendár. Neuviedol výslovne, s ktorou splátkou, od kedy a do kedy bola

žalobkyňa v omeškaní. Navyše zo splátkového kalendára vyplýva, že poistné bolo uhradené v plnej
výške.

44. Zároveň žalovaný v spore predložil oznámenie o prijatých úhradách, v ktorých žalobkyňu
neupozorňoval na omeškanie s niektorou platbou a v oznámení o prerušení vyšetrenia potrebného na

likvidácii poistnej udalosti, uviedol, že k prerušeniu došlo z dôvodu pochybnosti o platnosti poistnej
zmluvy, z čoho možno vyvodiť záver, že poistné bolo zaplatené v plnej výške. Z uvedeného podania
vôbec nevyplýva, že by žalovaný z dôvodu omeškania žalobkyne s platbami poistného uplatnil voči
žalobkyni redukciu poistnej zmluvy.

45. Odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa na omeškanie s platbami poistného nebola zo strany
žalovaného v priebehu trvania poistného vzťahu upozornená žiadnym preukázaným spôsobom.

46. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k
záveru, že nebol preukázaný dôvod na redukciu poistnej sumy.

47.Medzistranaminebolaspornávýškapoistnejsumydohodnutejpreprípaddožitia.Nakoľkožalobkyňa
ku dňu zániku poistnej zmluvy splnila predpoklad pre výplatu poistného plnenia, vzniklo jej právo naplnenie, preto súd rozhodol vecne správne ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.396,50
eur, t.j. dohodnutú výšku poistného plnenia.

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok, vrátane výroku o náhrade trov
konania, okrem výroku, ktorým súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od
22.06.2015 do 20.02.2016 zamietol, v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení

s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná,
preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej. O výške tejto
náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súduoprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).