Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813202036
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6813202036.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Y. L., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom H. XXX/X, XXX XX V., za účasti dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovaného

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO:
42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A,
984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.458,69 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Revúca zo dňa 06. 10. 2015, č. k. 7C/5/2014-74, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov
na pribratie do odvolacieho konania ako osobitného subjektu zamieta.

II. Uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania dovtedajšieho vedľajšieho
účastníka p o t v r d z u j e .

III. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, Prešov n e m á n

á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie v dôsledku späťvzatia žaloby podľa § 96
ods. 1 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase rozhodnutia
okresného súdu. Zároveň podľa § 146 ods. 2 O.s.p. rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi,
ktorýspäťvzatímžalobyzavinilzastaveniekonania,uložilpovinnosťnahradiťdovtedajšiemuvedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného trovy konania za 2 úkony právnej služby spolu s dvoma režijnými

paušálmi podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb s odôvodnením, že k späťvzatiu žaloby došlo potom, čo dovtedajší vedľajší účastník na
strane žalovaného vzniesol námietku premlčania proti uplatnenému nároku žalobcu a následne došlo k
späťvzatiu žaloby. Má za to, že práve v dôsledku právnej argumentácie vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného učinenej prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ako aj s prihliadnutím na rozhodovaciu
prax súdov v obdobných veciach, zobral žalobca žalobu späť. Vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi

priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré považoval za účelne vynaložené.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o trovách konania dovtedajšieho vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že v
danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 15/2014, ako aj 6MCdo 5/2013, ktoré

podporujú jeho názor, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo
a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom menílen o aktualizáciu a individualizáciu tej ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutné a účelne
vynaložené na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva na súde. Má za to, že združenie na ochranu
spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych

konaniachvspotrebiteľskýchveciach.Poukázalnato,ženepriznanímnáhradytrovkonanianedochádza
k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods.
2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti
s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania (nález Ústavného súdu SR II.ÚS
78/03). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a zmenil ho tak, že

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril právny zástupca dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného. Poukázal na to, že žalobca až po písomnom vyjadrení a oboznámení sa s obsahom
písomného podania zobral žalobu späť, čo nasvedčuje tomu, že vstup občianskeho združenia do
konania naplnil svoj primárny účel, teda ochranu práv žalovaného spotrebiteľa. Spotrebiteľ bol teda v

predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a preto trovy konania, ktorých náhradu požaduje,
sú objektívne účelné. Argumentáciu žalobcu, ktorá upiera právo na náhradu trov právneho zastúpenia
subjektu, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa, vzhľadom na účel jeho vzniku a existencie,
považuje za odporujúcu zákonom a princípom rovnosti zbraní, hodnotí ju ako bezprecedentnú snahu
dodávateľa o znefunkčnenie činnosti spotrebiteľského združenia. Práve žalobca masovo zneužíva

poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom
obohatenia sa na úkor žalovaných, spravidla nemajetných spotrebiteľov, čo možno hodnotiť ako dôvody
hodnéosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovžalobcovivobdobnýchkonaniach.Argumentáciu
žalobcu označil za účelovú, nelogickú až absurdnú. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na zdanlivú rutinnosť
v podaní vedľajšieho účastníka, argumentuje tým, že to vyplýva len z reakcie na formulárové a

obsahovo totožné úkony inkasnej spoločnosti. Poukázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov,
ktoré potvrdzujú právo takéhoto občianskeho združenia na náhradu účelne vynaložených trov.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania

v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách
konania podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne a správne odôvodnené potvrdil.

5. Odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal s procesným návrhom Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, zastúpeného splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom

Cifrom, ktoré do 30. 06. 2016 v konaní vystupovalo v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného, aby s ním súd ďalej pokračoval ako s osobitným subjektom konania podľa § 95
CSP. Odvolací súd uvádza, že interterporálne ustanovenia Civilného sporového poriadku neobsahujú
prechodné ustanovenie, podľa ktorého by zostalo zachované procesné postavenie dovtedajších
vedľajších účastníkov konania, ktorí vstúpili do konaní podľa ust. § 93 ods. 1 a 2 O.s.p.. Preto je

nutné prijať záver, že ich procesné účastníctvo aj v doposiaľ neskončených konaniach ex lege zaniklo.
Dovtedajšieho vedľajšieho účastníka ako subjekt konania nemožno stotožňovať so žiadnym iným
subjektom definovaným v Civilnom sporovom poriadku. Civilný sporový poriadok pri riešení problematiky
intervencie prikročil ku komplexnej zmene, intervenientom je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri
žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku sporu, do konania vstupuje z vlastného

podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86. Podmienky intervencie v danom prípade teda
splnené neboli a k automatickej transformácii nedošlo. Rovnako, pokiaľ ide o súčasný inštitút osobitného
subjektu upravený v § 95 CSP, týmto môže byť orgán verejnej moci alebo právnická osoba s predmetom
činnosti ochrana práv podľa osobitného predpisu a tohto súd môže aj bez návrhu do konania pribrať
na ochranu práv strany, predpokladom účasti v spore je však výslovný súhlas strany, na ochranu ktorej

má vystupovať. Odvolací súd rovnako konštatuje, že ani v takomto prípade neboli naplnené zákonné
podmienky a predpoklady pre pribratie osobitného subjektu konania, a to jednak s poukazom na predmet
a odvolaním vymienený rozsah odvolacieho konania, ktorým je len výrok uznesenia súdu prvej inštancie
o náhrade trov konania, ako aj nesplnenie predpokladu pre pribratie do konania, a to neudelenie súhlasu
strany, na ochranu práv ktorej má tento subjekt vystupovať. Pokiaľ je uznesenie súdu prvej inštancie

právoplatné vo výroku o zastavení konania, predmetom odvolacieho konania sú len trovy vedľajšieho
účastníka, je nedôvodné a neúčelné priberať do konania tzv. osobitný subjekt, jeho účasť nie je potrebná
z hľadiska sledovania ochrany práv strany. Preto už nebolo potrebné ani hospodárne a účelné priberaťdo konania subjekt, ktorý by vystupoval podľa ust. § 95 CSP, a preto odvolací súd návrh tohto Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na pribratie do konania zamietol.

6. Následne sa odvolací súd zaoberal preskúmaním uznesenia súdu prvej inštancie v rozsahu podaného
odvolania.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa odseku 4 tohto
ustanovenia, konanie začaté do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde
podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

8. Žalobca v odvolaní namietal voči výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol zaviazaný
nahradiť dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

9. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

10. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

11. Trovy konania sú okrem iného aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.s.p.).

12. Súd vo veci rozhodol zastavením konania v dôsledku späťvzatia žaloby a o trovách rozhodol s
poukazom na § 146 ods. 2 O.s.p. s odôvodnením, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania,
nakoľko zobral návrh späť a nebolo zrejmé, že by sa tak stalo pre správanie žalovaného.

13. V súdenej veci na strane žalovaného vystupoval dovtedajší vedľajší účastník, ktorý podal písomné
odvolanie vo veci samej, následne zo strany žalobcu došlo k späťvzatiu žaloby. Súd prvej inštancie
dostatočne jasne vysvetlil, z akého dôvodu považuje trovy tohto dovtedajšieho vedľajšieho účastníka
za účelne vynaložené. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tomto smere podrobne
odôvodnené, odvolací súd sa s dôvodmi súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje, a preto v

podrobnostiach na ne odkazuje. Zhodne so súdom prvej inštancie považuje trovy konania dovtedajšieho
vedľajšieho účastníka za vynaložené účelne.

14. Pokiaľ žalobca argumentuje, že zo samotnej podstaty, predmetu činnosti a účelu, za ktorým
bolo občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľa založené, by malo vyplývať, že je spôsobilé

poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc špecifickému subjektu zmluvného vzťahu, na ochranu a hájenie
práv ktorého bolo založené, keďže ide o oblasť, v ktorej by sa malo združenie vyznať a nie je dôvodu dať
sa zastupovať advokátom, odvolací súd k tomu uvádza, že tento záver nie je udržateľný a je v rozpore
nielen s článkom 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ustanoveniami § 18, § 24, § 25 ods. 1, § 93 ods. 4 O.s.p. v
zneníplatnomvčasevyhláseniarozhodnutia,aleajsčlánkom47ChartyzákladnýchprávEurópskejúnie

a tiež so základnými a nosnými zásadami súdneho konania - práva každého na účinnú súdnu ochranu
a zásadu rovnosti účastníkov konania/strán sporu. Pokiaľ určité právo je priznané „každému,“ resp. v
užšom ponímaní „každému účastníkovi konania/strane sporu,“ prináleží takémuto subjektu bez ohľadu
na jeho právny status fyzickej, či právnickej osoby a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na predmet
jej činnosti a účel založenia. V občianskom súdnom konaní majú strany sporu rovnaké postavenie (§

18 O.s.p., ktorému zodpovedá článok 6 CSP) a v konaní má (mal) vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník konania. Prípadné obmedzenia určitého práva musia vyplývať len zo zákona a
z platnej právnej úpravy a výlučne v ich intenciách. Zo žiadneho ustanovenia vtedajšej právnej úpravy
O.s.p.nevyplývalo,žebyvedľajšíúčastníknemalprávodaťsavkonanípredsúdomzastúpiťadvokátom.
V súlade s ust. § 137 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli

aj trovy konania, okrem iného aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát.15. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku je vecne správne a náležite odôvodnené, preto ho s poukazom na ust. § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.

16. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, odvolací súd konštatuje, že odvolateľ - žalobca bol v konaní
neúspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Postavenie vedľajšieho účastníka
od 01. 07. 2016 zo zákona zaniklo, keď zákon č. 160/2015 Z. z. procesný inštitút vedľajšieho účastníka
neupravuje a ani interterporálne ustanovenia tohto zákona neobsahujú prechodné ustanovenie, podľa

ktorého by zostalo zachované procesné postavenie dovtedajších vedľajších účastníkov konania, ktorí
do konaní vstúpili podľa § 93 ods. 1 a 2 O.s.p.. V odvolacom konaní tak bol procesne úspešný subjekt,
ktorý nie je stranou sporu, avšak podľa § 255 CSP súd priznáva náhradu trov konania výlučne strane
sporu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd tomuto združeniu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Naviac, odvolací súd podotýka, že predmetné konanie už nie je konaním v spotrebiteľskej veci, kde by
dovtedajší vedľajší účastník ochraňoval záujmy spotrebiteľa.

17. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).