Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Boris Minks
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/272/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221713
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214221713.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.
Ingrid Doležajovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, v právnej veci žalobcu: ČEZ Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Gorkého 3, IČO: 36 797 332, zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanému: V. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX,
o zaplatenie 464,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 6. decembra 2016, č. k. 13C/568/2015-81 a o späťvzatí žaloby žalobcom, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v celom rozsahu, z r u š u j e rozsudok súdu prvej
inštancie zo dňa 6. decembra 2016, č. k. 13C/568/2015-81 a konanie vo veci z a s t a v u j e.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n a l.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 06. 12. 2016, č. k. 13C/568/2015-81, nepripustil zmenu
petitu navrhnutú žalobcom vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu. Ďalším výrokom súd žalobu
o zaplatenie sumy 464,93 eura s 5,25 % rokom z omeškania ročne zo sumy 464,93 eura od 28. 11. 2014
do zaplatenia zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil s
poukazom na § 295 CSP.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobou doručenou súdu dňa 04. 12. 2014, v
znení podania doručeného súdu 10. 06. 2015, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
464,93 eura s vyčísleným úrokom z omeškania k 27. 11. 2014 vo výške 12,19 eura a s 5,25 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 464,93 eura od 28. 11. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že za opakované dodávky energie na základe zmluvy, ktorú
žalovaný aj prijímal, sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením odplaty. Žalobca žalovaného vyzval
k úhrade, no napriek tomu zo strany žalovaného k úhrade nedošlo, okrem úhrad zo 07. 05. 20014 vo
výške 115,- eur a zo 17. 09. 2014 vo výške 586,35 eura, preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie
nesplatenej istiny vo výške 464,93 eura, pozostávajúcej z jednotlivých súm vyfakturovaných priloženými
faktúrami a zmluvnej pokuty v zmysle VOP, keď presná výška zmluvnej pokuty je uvedená v príslušnej
faktúre. Žalovanému vznikla aj povinnosť zaplatiť sumu 12,19 eura titulom úroku. Žalobca za dôkaz
označil zmluvu, Všeobecné obchodné podmienky a faktúry. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním
doručeným súdu 08. 04. 2015, v ktorom odkázal na priložený výpis z informačného systému, z ktorého
má údajne vyplývať spôsob výpočtu úroku z omeškania k 26. 11. 2014, t.j. výška úrokovej sadzby, istina,
a lehota. Žalovaný napadol odporom platobný rozkaz zo dňa 19. 06. 2015, ktorým súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovaného
kontaktoval už 24. 03. 2014 ohľadom dlžných pohľadávok, na čo žalovaný dňa 26. 03. 2014 uhradil sumuvo výške 234,42 eura a požiadal o ukončenie dodávky plynu a ukončenie dodávky elektriny žiadosťami
z 27. 04. 2014. K ukončeniu dodávky plynu došlo 09. 05. 2014 a k ukončeniu dodávky elektriny došlo 13.
05. 2014. Po odpočítaní úhrad žalovaného, vrátane platby vo výške 234,42 eura, žalovanému faktúrou
za združenú dodávku a distribúciu plynu - konečný účet zo dňa 14. 05. 2014 s dátumom splatnosti 28. 05.
2014 bol účtovaný celkový nedoplatok vo výške 461,93 eura. Okrem toho zaslal žalovanému upomienku
z 11. 06. 2014 zodpovedajúcu zmluvnej pokute vo výške 3,- eur. Z dôvodu ukončenia oboch komodít
súčasne zaslal žalovanému faktúru za združenú dodávku a distribúciu elektriny - konečný účet zo dňa
21. 05. 2014 s dátumom splatnosti 04. 06. 2014, ktorou bol účtovaný celkový nedoplatok vo výške 62,60
eura, ktorú žalovaný uhradil. Žalobca súčasne navrhol vydať vo veci rozsudok, ktorým by súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 464,93 eura s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,- eur od
16. 04. 2014 do zaplatenia, s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 461,93 eura od 29. 05. 2014
do zaplatenia.
4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 06. 12. 2016 s tým, že pojednával
v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 30. 09. 2011 strany sporu uzavreli zmluvu
o združenej dodávke plynu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal opakovane dodávať a predávať
žalovanému plyn na dohodnuté odberné miesto Iža 301 od 01. 04. 2012 s tým, že zmluva sa uzavrela
na dobu určitú, na 24 mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy. Zmluva mala nadobudnúť účinnosť dňom
začiatku dodávania plynu. Platnosť a účinnosť zmluvy sa mala opätovne predĺžiť vždy o ďalších 12
mesiacov. Žalobca žalovanému faktúrou zo 14. 05. 2014 č. XXXXXXXXXXXXXXXX za združenú službu
dodávky a distribúcie plynu v období od 19. 08. 2013 do 09. 05. 2014 vyúčtoval nedoplatok vo výške
461,93 eura, ktorý bol splatný do 28. 05. 2014. Žalobca v prílohe vyjadrenia k odporu žalovaného
proti platobnému rozkazu súdu predložil aj faktúru z 21. 05. 2014 č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorou
žalobca vyúčtoval žalovanému za združenú službu dodávky a distribúcie elektriny v období od 12. 02.
2014 do 13. 05. 2014 nedoplatok vo výške 62,60 eura, ktorý bol splatný do 04. 06. 2014, avšak podľa
uvedeného vyjadrenia žalovaný takto vyfakturovanú sumu žalobcovi uhradil. Žalobca k uvedenému
vyjadreniu pripojil aj upomienku z 11. 06. 2014, ktorou žalovaného upomínal na úhradu sumy 464,93
eura, ktorá pozostáva z faktúry splatnej 28. 05. 2014 na sumu 461,93 eura a poplatku za upomienku
splatnú do 15. 04. 2014 vo výške 3,- eur.
6. Súd prvej inštancie predmetný zmluvný vzťah posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 a nasl. OZ ako aj podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 251/2012 Z. z. s poukazom na §
96 ods. 7 citovaného zákona. Vzhľadom na žalobcom navrhnutú zmenu petitu v konaní vedenom proti
spotrebiteľovisúdspoukazomna§294CSPnepripustilzmenu-rozšírenie-žaloby,navrhnutúžalobcom
vo vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu.
7. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou zo 14. 05. 2014, ktorá bola
splatná 28. 05. 2014 nedoplatok vo výške 461,93 eura a podľa žaloby žalovaný žalobcovi po vyhotovení
uvedenej faktúry uhradil dňa 17. 09. 2014 sumu 586,35 eura, žalovaný podľa názoru súdu po vystavení
faktúry za dodávku plynu na sumu 461,93 eura, ale aj faktúry za dodávku elektriny na sumu 62,60 eura
(ktorá však nie je predmetom tohto konania) uvedenými faktúrami vyfakturované nedoplatky žalobcovi
uhradil, keď platba vo výške 586,35 eura postačuje aj na zúčtovanie nedoplatku za plyn a aj na
zúčtovanie nedoplatku za elektrinu a tieto aj prevyšuje. Žalobca netvrdil, že by žalovaný mal aj iný
nedoplatok, na úhradu ktorého započítal platbu žalovaného zo 17. 09. 2014 vo výške 586,35 eura, a
preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania jeho tvrdenia o existencii peňažného záväzku
žalovaného zo zmluvného vzťahu a neuniesol ani dôkazné bremeno na preukázanie akéhokoľvek iného
peňažného záväzku žalovaného, najmä keď nepreukázal ani existenciu upomienky, za odoslanie ktorej
mal žalovaný údajne uhradiť poplatok vo výške 3,- eur, ktorý podľa čl. 47 súdneho spisu mal byť splatný
15. 04. 2014. S poukazom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému vznikol nárok
na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak zo spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy
konania v zmysle § 251 CSP vznikli, a tak mu ich súd postupom podľa § 262 ods. 1 CSP nepriznal.9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom
rozsahu vyhovie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalovaná pohľadávka je uhradená,
keďže žalovaný uhradil dňa 07. 05. 2014 sumu 115,- eur a dňa 17. 09. 2014 sumu 586,35 eura.
súd uvedené úhrady započítal na žalované pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal, že by mal voči
žalovanému okrem žalovaných pohľadávok aj iné peňažné nároky, na ktoré by bolo možné uvedené
úhrady započítať. Žalobca tvrdí, že toto skutkové tvrdenie je nesprávne a v rozpore s vykonaným
dôkazmi. Poznamenal, že súdu predložil ako dôkaz vyúčtovaciu faktúru, na základe ktorej vyúčtoval
žalovanému nedoplatok za dodávku plynu. Obsahom tejto faktúry bol aj rozpis preddavkových platieb,
ktoré žalovaný uhradil. Žalovaný uhradil v rozhodnom období združenej dodávky plynu 6 preddavkových
platieb v celkovej výške 726,- eur, a to dňa 01. 10. 2013 sumu 136,- eur, dňa 14. 11. 2013 sumu 136,-
eur, dňa 19. 11. 2013 sumu 79,- eur, dňa 01. 01. 2014 sumu 15,58 eura, dňa 20. 01. 2014 sumu 125,-
eur a dňa 26. 03. 2014 sumu 234,42 eura. Žalovaný však žiadne platby zo dňa 07. 05. 2014 vo výške
115,- eur a zo dňa 17. 09. 2014 vo výške 586,35 eura žalobcovi neuhradil. Z predložených dôkazov
táto skutočnosť nevyplýva. Žalovaný taktiež vo svojom vyjadrení neuviedol, že by žalobcovi uhradil iné
platby nad rozsah preddavkových platieb uvedených vo vyúčtovacej faktúre. Na základe uvedeného má
žalobca za preukázané, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým rozhodnutiam, v dôsledku čoho vo veci nesprávne rozhodol.
10. Okresný súd Komárno doručil právnemu zástupcovi žalobcu napadnutý rozsudok dňa 09. 01. 2017
a žalovanému dňa 30. 09. 2017, pričom nastala fikcia doručenia, keďže žalovaný v odbernej lehote
na mieste trvalého pobytu v REGOB zásielku neprevzala a na mieste prechodného pobytu sa súdna
zásielka vrátil ako neznáma. Po podaní odvolaní žalobca doručil súdu prvej inštancie podanie zo dňa 30.
01. 2017 označené ako Späťvzatie žaloby, ktorým zároveň žiadal pripustenie späťvzatia žaloby v celom
rozsahu a konanie zastaviť. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia
výzvy vyjadril, či súhlasí, resp. nesúhlasí so späťvzatím žaloby žalobcu. Žalovaný súdnu zásielku v
odbernej lehote prevzal, v dôsledku čoho nastala fikcia doručenia dňom, kedy sa zásielka vrátila na
súdu, a to dňa 20. 04. 2017. Týmto dňom súd považoval zásielku za doručenú.
11. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.
12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že v predmetnej veci je daný dôvod pre
postup podľa § 370 CSP, v dôsledku čoho odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby.
13. Ďalej odvolací súd poznamenáva, že žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, o
ktorom súd v odvolacom konaní už nerozhodoval, keďže žalobca doručil súdu prvej inštancie späťvzatie
žaloby, pričom tento dispozitívny úkon strany sporu má prednosť pred rozhodnutím o podanom odvolaní.
Odvolací súd sa teda zaoberal splnením podmienok pre rozhodnutie o pripustení späťvzatia žaloby
žalobcom.
14. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
15. Odvolací súd v danej veci poznamenáva, že žalobca môže vziať počas konania žalobu späť.
Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu
prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje
odvolacísúd.Odvolacísúdrozhodnebuďopripusteníspäťvzatiažaloby,aleboonepripusteníspäťvzatia
žaloby. Späťvzatie žaloby žalobcom odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Za tým účelom si súd musí vyžiadať vyjadrenie protistrany. Nesúhlas
protistrany musí byť odôvodnený vážnymi dôvodmi tak, ako pri späťvzatí návrhu v konaní pred súdomprvej inštancie. Ak odvolací súd späťvzatie žaloby pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a
konanie zastaví. Ak žalobca vezme žalobu späť len v časti, uvedené platí primerane.
16. V predmetnej veci bola žaloba žalobcom vzatá späť v celom rozsahu v čase, keď už súd
prvej inštancie rozsudkom rozhodol o žalobe žalobcu, avšak jeho rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť. Tým bol daný dôvod pre postup v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia,
keďže žalobca zobral svoju žalobu účinne späť v celom rozsahu, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o jeho vôli. Žalovaný sa k späťvzatiu žaloby žalobcom v súdom určenej lehote nevyjadril
(súdnu zásielku si v odbernej lehote neprevzal), avšak odvolací súd konštatuje, že výslovný súhlas
protistrany so späťvzatím žaloby je nevyhnutný len v prípade, ak je medzi sporovými stranami určitý
spôsob vyporiadania vzťahu vyplývajúci z osobitného právneho predpisu. Vzhľadom k tomu, že v danej
veci nevyplýva, že by medzi stranami bol určitý spôsob vyporiadania vzťahu vyplývajúci z osobitného
predpisu, odvolací súd dospel k záveru, že je daný dôvod na pripustenie späťvzatia žaloby žalobcom,
v dôsledku čoho následne zrušil rozsudok vydaný Okresným súdom Komárno zo dňa 06. 12. 2016, č.
k. 13C/568/2015-81 a konanie zastavil.
17. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.