Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. júl 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/252/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207530
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215207530.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36432105, zastúpeného
JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava,
proti povinnému: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XX, o vymoženie sumy 1.536,19

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k.
12Er/646/2015-17 zo dňa 13.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťJUDr.Ing.JánaGaspera,PhD.,súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2015, vedenej pod sp. zn. EX 340/15. Zamietnutie
žiadosti súd odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2, § 41 ods. 2, § 243d ods. 1 prvej
vety, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj na ustanovenia § 45 ods. 1,2,3 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a) zákona č. 258/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene

a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov a tiež ustanovenia § 39, § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,4, § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že oprávnený podal dňa 30.03.2015 návrh u súdneho exekútora o vykonanie
exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 1.536,19 eura s príslušenstvom,
trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,

so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35862882, sp. zn. WH-A/0411/0058 zo dňa 13.01.2014.
Dňa 28.04.2015 súdny exekútor doručil Okresnému súdu Komárno žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s prílohami. Keďže v návrhu na vykonanie exekúcie bol označený za exekučný titul
rozsudok rozhodcovského súdu, súd bol oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní nepreskúmal vecnú správnosť rozhodcovského

rozsudku, ale realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Ak totiž exekučný titul vydal
orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvoláva žiadne právne účinky a
nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (doložka), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovskéhorozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou na škodu spotrebiteľa.

Súd v odôvodnení poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo
146/2011 zo dňa 13.10.2011, 6Cdo 105/2011 z 10.10.2012, ale aj sp. zn. 3Cdo 122/2011, 3Cdo
146/2011. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

2. Súd preskúmal zmluvu o úvere č. 1116248006 zo dňa 30.06.2006, ktorá bola uzatvorená medzi
spoločnosťou Poštová banka, a.s. (predchodca oprávneného, ďalej aj „banka“), a povinným, ako aj
príslušné obchodné podmienky pre úver a všeobecné obchodné podmienky. V článku 9 Obchodných

podmienok pre úver (OPPÚ) v bode 9.2 je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa
zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou, a v prípade
nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik zmluvy, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882,

podľa jeho vnútorných predpisov, pričom miestom rozhodcovského konania je Bratislava. S ohľadom na
postavenie veriteľa a dlžníka súd dospel k tomu, že záväzkový vzťah medzi nimi je právnym vzťahom
zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda ho posudzoval podľa ustanovení § 52 a nasl. o spotrebiteľských
zmluvách Občianskeho zákonníka. Na tom základe urobil záver, že rozhodcovskú doložku nemožno
považovať za platnú, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a
ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. V zmluve
o úvere boli zmluvné podmienky vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (§ 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka, čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách). Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým
podmienkam, vrátane OPPÚ, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je neplatná. Zároveň nešlo
o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by bol spotrebiteľ zvlášť upozornený a ktoré by

bolo s ním osobitne dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj
súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s
rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav
vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak
bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovský súd preto nemohol spor prejednať a
vydať rozhodcovský rozsudok, jeho rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom.
Súd zistil, že exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán,

ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je
spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, je exekúcia
neprípustná, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť,
alternatívne uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Toto odvolanie odôvodnil s odkazom
na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len

„OSP“) s tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom. Jeho právny predchodca, Poštová banka, a.s., v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001Z. z. o bankách bol povinný ako banka ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V časti II. bodu 10
všeobecných obchodných podmienok bola klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú

ponuku a to, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ak by tak veriteľ
nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Navyše zo znenia rozhodcovskej doložky je
zrejmé, že dlžník ako spotrebiteľ nebol nútený riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní a mal
možnosťvyjadriťnesúhlassrozhodcovskoudoložkou.Právoplatnýrozhodcovskýrozsudokjeprekážkou
pre opätovné prejednanie veci, pričom tento rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako

ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný. Nesúhlasil s právnou argumentáciou
odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia a poukázal na iné rozhodnutia súdov v obdobných veciach,
vydané v jeho prospech. Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa § 159 OSP. Súd v odôvodnení podľa jeho

názoru nevysvetlil viaceré právne otázky.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní

veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie
je opodstatnené. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom 01.07.2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu,
ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného

sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak
niejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti,a
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

5. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 01.07.2016 v
ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku:
(1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa

pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

6. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

7. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa
obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
bankou a povinným dňa 30.06.2006 v spojení s obchodnými podmienkami pre úver (OPPÚ). Svoju
právomoc si odvodil z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v povinným nepodpísaných OPPÚ, ktoré boli
súčasťouzmluvyoúvere.PodľaZmluvyoúverebolpovinnýmposkytnutýúver50.000Sk,ktorýmalvrátiť

v 60 mesačných splátkach počnúc dňom 27.07.2006. Tento dlh podľa zmluvy riadne nesplácal, preto sa
oprávnený, ktorý mal pohľadávku banky nadobudnúť v dôsledku jej postúpenia, obrátil so žalobou na
rozhodcovský súd, a ten vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu povinný
odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín založených v spise. Podľa obsahu
spisu si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky,

ktorá mala byť obsiahnutá v OPPÚ právneho predchodcu oprávneného. OPPÚ doložené oprávneným
(v spise na č. l. 7), vyhotovené takmer nečitateľným spôsobom, vo verzii 2/2005 obsahujú v čl. 9.2
také znenie rozhodcovskej doložky, aké citoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. S ohľadom
na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Na základe listinných dôkazov správne dospel k tomu, že je
neplatné dojednanie riešenia sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky v OPPÚ veriteľa,
ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Možným vylúčením
všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu,
prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Rozhodcovská doložka tak mohla byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy, ktorá je v zmysle
§ 39 a § 53 ods. 1,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28.02.2007 (účinnom v čase uzavretia
zmluvy) neplatná.

9. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka výslovne
uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008, Občiansky zákonník v znení od 1. januára 2008 v ustanovení § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r),
ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom

a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

10. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného
o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať
povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že

sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup oprávnený v návrhu ani netvrdil
a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval

neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva (doložka) uzavretá so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle
obochzmluvnýchstrán.Slobodnávôľavyžadujeinformácieomožnostivoľbymedziviacerýmiriešeniami
a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. V tomto

prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením VPPÚ nedal spotrebiteľovi možnosť prejaviť vôľu,
či prijme alebo neprijme rozhodcovskú doložku ako súčasť obchodných podmienok, kde táto doložka
splynula s ostatným textom, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že osobitným rokovaním boli
povinnému poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom
konaní.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za opodstatnené. Keďže
súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného
rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovaťspor účastníkov, súd prvej inštancie správne pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z toho dôvodu
odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).