Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ama Odalošová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814203051
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6814203051.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov
senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: Silverside,
a.s. so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052 560, zast. AK Herceg, s. r. o., sídlo Bratislava,
Košická 56, IČO: 35 890 240 proti žalovaným: 1/ S. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, 2/ V. Z., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H., S. XX, zast. Centrom právnej pomoci, so sídlom Nám. Slobody 12, Bratislava,
IČO: 307 98 841o zaplatenie 2 257,46 € s prísl., o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Revúca č. k. 8C/247/2014-133 zo dňa 23. 10. 2015, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 8C/247/2014-133 zo dňa 23. 10. 2015 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že uložil odporcom (žalovaným) 1/ a 2/
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 2 257,46 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 11,65 % ročne zo sumy 2 224,58 € od 29. 11. 2013 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 241,90 € od 29. 11. 2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť
navrhovateľovi (žalobcovi) trovy konania vo výške 135 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 547,92
€, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa voči žalovaným domáhal
zaplatenia sumy 2 257,46 € s prísl. z titulu zmluvy o úvere ako aj náhrady trov konania. Na základe
vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 28. 11. 2005 uzatvorili účastníci zmluvu o splátkovom úvere,
na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3 319,39 € a žalovaní sa
zaviazali úver splatiť v mesačných splátkach po 46,84 €, splatných k 20. dňu mesiaca, pričom prvá
splátka bola splatná dňa 20. 12. 2005 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20. 11. 2015. V zmluve bol
dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 66,39 €, poplatok za správu úveru vo výške 1,66 €
mesačne, premenlivá úroková sadzba vo výške ku dňu uzavretia zmluvy 10,60 %, ročná percentuálna
miera nákladov 5,53 %. Úroková sadzba bola na základe zverejnených úrokových sadzieb žalobcu od
02. 04. 2007 11,65 % ročne.
3. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu ako zmluvu o úvere v súlade s § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. (účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy) a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 zák. č. 40/1964 Zb.,
keďže ju žalobca uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní mali postavenie
spotrebiteľov. Okresný súd ustálil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o
spotrebiteľských úveroch a Obchodným zákonníkom a neboli v zmluve zistené žiadne neprijateľnépodmienky,ktorébyspôsobovalineplatnosťustanovení,nazákladektorýchsažalobcadomáhanáhrady
dlžnej sumy.
4. Žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti úver riadne a včas nesplácali, preto Oznámením zo dňa
14. 11. 2013 vyhlásil žalobca mimoriadnu splatnosť celého dlhu ku dňu 13. 11. 2013, celý úver sa stal
splatný 13. 11. 2013. Z listinných dôkazov mal okresný súd za preukázané, že neuhradená časť úveru
ku dňu 28. 11. 2013 predstavovala sumu 2 257,46 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2 224,58 €,
úrokov vo výške 17,32 € a úrokov z omeškania vo výške 15,56 €. Žalovaným vznikla povinnosť uhradiť
dlh spoločne a nerozdielne. Obaja uzatvorili zmluvu o úvere ako spoludlžníci, preto sú povinní úver
splatiť spoločne a nerozdielne.
5. Súd prvej inštancie zistil, že v danej veci premlčacia doba neuplynula, od vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru 13. 11. 2013, z dôvodu, že návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 21. 05.
2014, teda pred uplynutím premlčacej lehoty.
6. Okresný súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2 257,46 € a úroky
vo výške 11,65 % ročne z dlžnej sumy 2 241,90 € od 29. 11. 2013 do zaplatenia, zaviazal žalovaných
na zaplatenie úroku z omeškania do výšky ustanovenej podľa predpisov Občianskeho zákonníka vo
výške 5 % ročne. Výška úrokov z omeškania podľa Občianskeho zákonníka k prvému dňu omeškania
so zaplatením celého zosplatneného úveru bola 5,25 % ročne (13. 11. 2013), dohodnutá a uplatnená
výšky úrokov teda bola nižšia ako podľa Občianskeho zákonníka. Preto súd prvej inštancie zaviazal
žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 2 241,90 € od 29. 11.
2013 do zaplatenia.
7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 prvá veta OSP a priznal
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku a trov
právneho zastúpenia spolu vo výške 547,92 €.
8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý
nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto
pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.
10. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku podala
odvolanie žalovaná 2/. Navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie podala z dôvodu, že rozhodnutie považuje za vecne, právne a skutkovo nesprávne, bez
náležitého odôvodnenia a aplikácie náležitých zákonných ustanovení tvoriacich konzistentný a logický
celok.
11. Odvolateľka poukázala na to, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva a to aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou, preto považuje aplikáciu Obchodného zákonníka
pokiaľ ide o premlčanie za nesprávnu. Odvolateľka poukázala na to, že nemala vedomosť o omeškaní
žalovaného 1/ s plnením. Otázne je doručenie zosplatnenia dlhu, keď zaslanie poštovej zásielky bez
doručenky nie je spôsobilé preukázať bez akejkoľvek pochybnosti, či sa oznámenie dostalo alebo nie
do dispozičnej sféry žalovaných. Poukázala na disproporcie pri zosplatňovaní, keď žalobca zosplatnil
dlh listom zo dňa 14. 11. 2011 ku dňu 13. 11. 2013.
12. Žalovaná 2/ v odvolaní poukázala na to, že zmluva obsahuje nesprávny výpočet RPMN vo výške
5,53 %, pričom jeho reálna hodnota podľa výpočtu sa pohybuje vo výške 12,78 %, čo je zjavne v
neprospech spotrebiteľa a nesprávne uvedenú RPMN treba považovať za neuvedenie RPMN, a teda
takýto úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. RPMN je naviac uvedené vsunuté do
časti čl. IV. zmluvy malým písmom. V zmluve nie je uvedené koľko spotrebiteľ za úver zaplatí, čo sa
považuje za podstatnú náležitosť zmluvy, nakoľko prenáša RPMN do výšky ceny úveru. Poukázala
na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010, podľa ktorého, „k naplneniu účeluzákona nemožno učiniť zadosť, ak zmluva neobsahuje aj vyčíslenie súhrnnej sumy úrokov (majúcich byť
zaplatených spotrebiteľov okrem istiny a iných poplatkov než úrokov). Spotrebiteľ je takto zavádzaný pri
rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie. Nie je schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne
mu poskytnutej, a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť“.
Zmluva tiež nespĺňa základné zákonné náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z., nie je v nej uvedené
koľko spotrebiteľ za úver zaplatí, čo je podstatná náležitosť zmluvy.
13. Odvolateľka namietala, že súd ex offo skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky, a má povinnosť
takúto prehlásiť za neprijateľnú, pričom samotný poplatok za vedenie účtu bol priamo dohodnutý na 1,66
€ v čase podpisu zmluvy, zmenou sadzobníka bol ale zmenený na 1,99 € a následne na 2,99 €, čo
nepovažuje za individuálne dojednaný poplatok.
14. Žalovaná 2/ považovala zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, úver preplatila o 1 046,63 €.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
Uviedol, že tvrdenie žalovanej 2/, že sa dozvedela o existencii omeškania až na základe vydaného
platobného rozkazu je nedôvodné a skutkovo nesprávne. Žalovaní sa dozvedeli o existencii omeškania
už porušením svojej povinnosti riadne a včas splácať poskytnutý úver. Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 14. 11. 2013 bolo žalovanej 2/ zasielané poštovou zásielkou, čo dokazuje
aj predložená zásielka. Zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú povinnými náležitosťami v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. Výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov bol vypočítaný v zmysle prílohy
k zákonu č. 258/201 Z. z. v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy. Dosadením do uvedeného vzorca vyšla
RPMN 5,53 %. RPMN je vypočítaná v súlade s platným vzorcom v čase uzatvorenia zmluvy, tak ako ju
počítali aj ostatní poskytovatelia úveru, a teda išlo o porovnateľné údaje. V zmysle smernice má ísť o
vytvorenie rovnakých podmienok na trhu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 04. 03. 2015 sp. zn. 5Co/701/2014, v ktorom odvolací súd konštatoval, že uvedenie nesprávneho
údaju o skutočnej RPMN v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktoré bolo spôsobené výlučne použitím
nesprávneho ale v zákone 258/2001 Z. z. stanoveného vzorca pre výpočet RPMN, nemožno sankciovať
podľa§4ods.2písm.g)uvedenéhozákonabezúročnosťouabezpoplatkovosťoudanéhoúveru.Zmluva
obsahuje všetky obsahové náležitosti
16. Žalobca uviedol, že pokiaľ odvolateľka namietala poplatok za správu úveru v zmysle čl. I. zmluvy
o úvere, čl. 16 VOP, čl. 3.1 obchodných podmienok a sadzobníka, si zmluvné strany dohodli poplatok
za správu úveru. Uvedené poplatky sú vylúčené zo súdnej kontroly, pretože sa týkajú primeranosti
ceny plnenia. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, III. ÚS 3725/13 zo dňa 10.
04. 2014, v ktorom sa stotožnil so záverom, že taxatívna špecifikácia služieb, ktoré sú poskytované
za paušálny poplatok, nie je potrebná vzhľadom k tomu, že ide o bežný paušálny poplatok hradený
popri dohodnutých úrokoch v rámci komplexného právneho vzťahu a nie je možné požadovať, aby ku
každej jednotlivej povinnosti bola synalagmaticky naviazaná povinnosť druhej zmluvnej strany. Navrhol
rozhodnutie potvrdiť.
17. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili.
18. Odvolací súd z dôvodu postúpenia pohľadávky žalobcom rozhodnutím zo dňa 17.07.2017 pripústil,
aby do konania na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Silverside, a. s., so sídlom Bratislava Plynárenská
7/B, IČO: 50 052 560, na ktorú bola pohľadávka postúpená.
19. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne, a to v súlade s § 379 pís. a) CSP aj v závislom výroku o náhrade
trov konania.
20. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
22. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom
súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový
stavamalspoľahlivéadostatočnépodkladyprerozhodnutieoveci.Dôvody,prektorétakurobil,rozobral
vodôvodnenírozhodnutiavpožadovanomrozsahu.Odvolacísúdpovažujezapotrebnépoznamenať,že
všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
23. Odvolania žalovanej 2/ nepoukazujú na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.
24. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetnom konania bol uplatnený nárok žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy, nárok si žalobca uplatnil z dôvodu porušenia povinnosti žalovanými splácať
poskytnutý úver riadne a včas.
25. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o úvere uzatvorenú medzi účastníkmi v súlade s § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka (v ktorých je upravený zmluvný typ), v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.
z. (účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 zák. č. 40/1964
Zb., keďže ju pôvodný žalobca uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní
mali postavenie spotrebiteľov. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd nepochybuje a v konečnom
dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ sa spotrebiteľom.
26. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva V prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o
občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok
OS Banská Bystrica vo veci 61 Cb 221/09), odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie takejto právnej úpravy, sú neplatné. (porov. tiež 5 MCdo 20/09, rozsudok
KS v Prešove vo veci 6Co 26/12)
27. Vecne správny je záver súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Odvolateľka
namietala, že premlčanie nie je možné posudzovať podľa obchodného zákonníka. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu premlčacia doba neuplynula, nakoľko nárok mohol žalobca na súde uplatniť, vykonať
po prvý raz po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru t. j. 14. 11. 2013. Návrh na začatie konania bol
podaný na súd dňa 21. 05. 2014, t.j. v súlade s § 101 OZ, t.j. v trojročnej lehote, odo dňa, keď žalobca
mohol svoje právo vykonať po prvý raz.
28. Odvolacia námietka žalovanej, že o omeškaní s plnením sa dozvedela až po vydaní platobného
rozkazu, a že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti jej nebolo doručené, nespôsobuje
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
29. Žalovaná 2/ spolu so žalovaným 1/ ako dlžníci uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere, obom vznikli
zo zmluvy rovnaké práva a povinnosti. Bolo na oboch žalovaných, aby si plnili povinnosti vyplývajúce
im zo zmluvy o úvere voči žalobcovi riadne a včas.
30. Žalovaní nesplácali úver. Žalobca , z dôvodu, že žalovaní boli v omeškaní so splatením splátky
úveru v trvaní viac ako 3 mesiace, v súlade s bodom 7.6.1 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Splatnosť úveru vyhlásil žalobca ku dňu 13.11.2013. Žalovanej bolo oznámenie doručené, o čom
žalobca ako dôkaz predložil poštovú doručenku, na ktorej je potvrdený príjem tejto písomnosti podpisom
adresáta, žalovanej 2/. Nešlo o doručenie oznámenia o splatnosti úveru na základe fikcie doručenia.
Žalovaná pred súdom prvej inštancie ani nenamietalo nedoručenie Oznámenia o vyhlásení mimoriadnejsplatnosti. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zmluvou a následne to oznámil
žalovaným.
31. Žalovaná 2/ v odvolaní poukázala na to, že zmluva obsahuje nesprávny výpočet RPMN, čo treba
posúdiť tak, že tento údaj zmluva neobsahuje, zmluva podľa žalovanej tiež nespĺňa základné zákonné
náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z.z., nie je v nej uvedené koľko spotrebiteľ za úver zaplatí, čo je
podstatná náležitosť zmluvy, preto žalovaná 2/ považovala zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.
32. K uvedenému odvolací súd udáva, že podľa § 4 zák. č. 258/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 4 §
4 zák. č. 258/2010 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal
čerpať. Vzhľadom na uvedené zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je platná.
33. Pokiaľ žalovaná 2/ v odvolaní namietala, že zmluvu je treba považovať za bezúročnú a bez
poplatkov, nakoľko neobsahuje údaj o RPMN, odvolací súd udáva, že v súlade s § 4 ods. 2 pís. g) zák
č. č. 258/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak v zmluve nie je uvedená ročná percentuálnu
mieru nákladov, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 2 pís. d) zák. č.
258/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá
sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
34. Žalovaná namieta nesprávnosť RPMN uvedenú v zmluve. Žalobca uviedol (a žalovaná 2 to ani
nenamietala), že RPMN je vypočítaná v súlade s platným vzorcom v čase uzatvorenia zmluvy. Odvolací
súd udáva, že nesprávne uvedenie RPMN v zmluve, avšak vypočítané v súlade so zákonom platným v
čase uzatvorenia zmluvy, nemá za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Aj ostatní poskytovatelia úverov, počítali RPMN v súlade s vtedy platným zákonom, teda išlo
o porovnateľné údaje. V zmysle smernice uvedením RPMN má ísť o vytvorenie rovnakých podmienok
na trhu a zlepšenia súťažného prostredia. Uvedenie, ak aj nesprávneho údaju o skutočnej RPMN v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ktoré bolo spôsobené výlučne použitím nesprávneho ale v zákone
č. 258/2001 Z. z. stanoveného vzorca pre výpočet RPMN, nemožno sankciovať podľa § 4 ods. 2 písm.
g). Až novelizáciou zákonom č. 264/2006 Z. z. od 01. 07. 2006 došlo k oprave vzorca. Dôvodová správa
k zákonu uvádza, že „ide o reakciu na nesúlad (nesprávnosti) pri výpočte RPMN, nakoľko ide o chybný
vzorec. Prax ukázala, že vypočítaná RPMN na základe v súčasnosti používaného vzorca v porovnaní so
skutočnou mierou je podhodnotená, dochádza k skresleniu poskytnutých údajov, nakoľko reálne náklady
spotrebiteľa sú podstatne vyššie“. Vzorec na výpočet RPMN bol platný, a potom spoločnosť poskytujúca
úver musela tento vzorec rešpektovať a v praxi aplikovať. RPMN bola uvedená v Zmluve, a to v bode
IV.5. rovnakým písmom ako celá zmluva, a teda nie je odôvodnená námietka žalovanej 2/, že RPMN
je uvedená menším písmom.
35. Pokiaľodvolateľkanamietala,ževzmluveniejeuvedené,koľkospotrebiteľzaúverzaplatí,odvolací
súd udáva, že nedostatok takejto náležitosti zákon nespájal s neplatnosťou zmluvy, ani s následkom, že
zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Uvedený údaj nie je ani „cenou“, odplatou
za úver, odplata za úver je spravidla dohodnutá odplata (úrok).
36. Odvolateľka namietala, že súd ex offo skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky a má povinnosť
takúto prehlásiť za neprijateľnú, pričom samotný poplatok za vedenie účtu bol priamo dohodnutý na 1,66
€ v čase podpisu zmluvy, zmenou sadzobníka bol ale zmenený na 1,99 € a následne na 2,99 €, čo
nepovažuje za individuálne dojednaný poplatok.
37. V súlade s § 153 ods. 3 OSP (účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie) súd môže
v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka
používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná, v takom prípade súd uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.
Z odvolania žalovanej 2/ možno vyvodiť, že poplatok za vedenie účtu uvedený v sadzobníku treba
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom úpravy
bolo, aby, keď súd rozhoduje predmet sporu, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a neprizná nárok
(resp. časť), z dôvodu, že nárok vyplýva z nepriateľnej zmluvnej podmienky, vo výroku rozhodnutiavysloví, že určitá podmienka je neprijateľná. Poplatok za vedenie účtu je poplatok za plnenie zo strany
žalobcu. Žalovaná ani v odvolaní netvrdila, že žalobca si v konaní uplatňoval nárok vyplývajúci zo
sadzobníka poplatkov za vedenie účtu. Keďže žalobca si neuplatňoval v konaní nárok na zaplatenie
poplatku za vedenie účtu uvedené sa nestalo predmetom prieskumu oprávnenosti, resp. neoprávnenosti
nároku (zistenia nepriateľnosti zmluvnej podmienky). Uvedená námietka žalovanej, preto nespôsobuje
nesprávnosť rozhodnutia.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil. Odvolacísúdviazanýdôvodmiarozsahomodvolaniapotvrdilajzávislývýrokotrováchkonania,
okresný súd správne rozhodol vzhľadom na výsledok konania v súlade s §142 ods. 1 OSP. Žalovaná
2/ nenamietala nesprávnosť aplikovaného ustanovenia, ani výšku priznaných trov, toto sa preto nestalo
predmetom prieskumu odvolacím súdom.
39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná 2/ bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu neúspešná a preto jej nevzniklo proti žalobcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % proti žalovanej 2/..
40. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.